Brusel: Zatvorte bane v roku 2023

Rok 2023 alebo 2030? K týmto časovým úsekom sa viažu dva scenáre štúdie o budúcnosti hnedého uhlia na Slovensku z dielne Výskumného centra Európskej komisie. Pre skoršie zatvorenie baní hovoria miliónové úspory. Po ukončení ťažby v roku 2023 by sa do roku 2030 ušetrilo 388 miliónov eur.

, 04.03.2018 16:00
debata (15)

Ďalších takmer sto miliónov eur by sa ročne ušetrilo na podpore výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorú platia všetci spotrebitelia elektriny v tarife za prevádzkovanie systému. Jedna domácnosť tak zadotuje hnedé uhlie ročne okolo 11 eurami. Inštitút finančnej politiky rezortu financií ešte v roku 2011 prerátal, že na jedného baníka išlo mesačne 1 518 eura. Ročná podpora na výrobu elektriny z uhlia sa vtedy pohybovala okolo 81 miliónov eur.

Baník v podzemí v Hornonitrianskych baniach... Foto: SITA, Martin Havran
Hornonitrianske bane, Prievidza, baník, Baňa Nováky Baník v podzemí v Hornonitrianskych baniach Prievidza v ťažobnom úseku Bane Nováky.

Štúdia argumentuje za skoršie ukončenie výroby elektriny z hnedého uhlia aj zlepšením životného prostredia. Redukcia emisií CO2 by v takom prípade mala do roku 2030 klesnúť o 7,67 percenta.

„Rezort zverejnené informácie študuje, oveľa podstatnejšie však budú v súvislosti s útlmom baníctva ďalšie rokovania s Európskou komisiou na úrovni vlády a predstaviteľov regiónu,“ povedal hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. K útlmu baníctva nie je možné podľa neho pristúpiť bez toho, kým budú pripravené riešenia, ktoré budú minimalizovať negatívne dosahy takéhoto kroku na obyvateľov hornej Nitry. Minister hospodárstva Peter Žiga kategoricky vylučuje šokovú metódu štýlom zo dňa na deň.

Termíny rozhodnutí o ďalšom postupe súvisia aj s dokončením transformačnej stanice Bystričany, dodal Stano. Dovtedy je podľa neho elektráreň Nováky nevyhnutná pre stabilitu elektrickej prenosovej sústavy. Trafostanica Bystričany by pritom mala byť dostavaná v rokoch 2021 až 2022. Aj kvôli tomu pracuje Brusel vo svojej štúdii s rokom 2023.

Bane: Vychádza sa zo zastaraných databáz

Štúdia je podľa hovorkyne Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) Adriany Sivákovej pracovný dokument, na ktorom sa bude ďalej pracovať. „Viaceré vstupné údaje sú zo zastaraných databáz, nezodpovedajú úrovni súčasnej reality,“ hovorí. Má ísť napríklad o údaje o znečistení ovzdušia. Elektráreň Nováky prešla v roku 2015 rozsiahlou modernizáciou a ekologizáciou. Plní tak podľa nej všetky predpísané limity znečisťujúcich látok, dokonca aj tie, ktorých platnosť vyžaduje legislatíva EÚ po roku 2021. „Ak došlo k výraznému zníženiu exhalátov, musí dôjsť aj k výraznému zníženiu finančných dôsledkov znečistenia, na čo štúdia nereflektuje,“ hovorí Siváková.

Bane sa bránia aj uznesením vlády o všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré chráni ťažbu domáceho uhlia do roku 2030. „Toto uznesenie stále platí a nikto ho nespochybnil,“ hovorí Siváková. Tento časový horizont podľa nej zodpovedá nielen zámerom baní, ale aj objemu uhoľných zásob. Harmonogram ich postupného vyťaženia majú na hornej Nitre spracovaný až do roku 2033.

„Bane by sa nemali zatvoriť v roku 2030 ani v roku 2023, ale malo by sa to podľa môjho názoru urobiť zajtra,“ hovorí generálny riaditeľ Kúpeľov Bojnice Slavomír Eliaš. Uznáva síce, že sa to nedá urobiť zo dňa na deň, no taký dlhý čas, o akom hovoria bane, podľa neho nie je potrebný. Argumenty o nezamestnaných baníkoch podľa neho neobstoja. „Jediná vec, ktorú treba urobiť, je 60 kilometrov diaľničnej prípojky z Trenčína do Prievidze a tých ľudí si zamestnávatelia rozoberú, lebo nájsť dnes ľudí je problém,“ hovorí Eliáš.

Každý rok nás bane stoja okolo 100 miliónov eur, vysvetľuje Eliáš, do roku 2030 to tak bude okolo 1,2 miliardy eur. Za zatvorenie hovoria aj čísla výskytu rakoviny, ktorý je v Prievidzskom okrese o pätinu vyšší ako celoslovenský priemer, dodáva.

Kúpele Bojnice sa s baňami sporili už vlani. Obávali sa, že plánované rozšírenie ťažby by mohlo zničiť termálne pramene. Žiadosť HBP o rozšírenie ťažby ministerstvo životného prostredia napokon neschválilo.

Geotermálne vrty, cestovný ruch

Elektrinu a teplo z hnedého uhlia by mala podľa Bruselu nahradiť geotermálna energia. Štúdia navrhla tri scenáre pre prechod od uhlia od roku 2023. V každom z nich je výroba v elektrárni Nováky s kapacitou 223 megawattov elektriny vyrobenej z hnedého uhlia ukončená. V druhom sa takmer polovica vyrobenej elektriny nahradí geotermálnymi kapacitami, v treťom nahradí uhlie podzemné teplo úplne.

Prvý scenár sa javí ako najvýhodnejší, lebo v ňom nie sú žiadne investície do geotermálnej energie. Štúdia však upozorňuje, že môže prísť k zdraženiu elektriny kvôli vyššej potrebe jej dovozu.

Plány na využitie geotermálneho potenciálu hornej Nitry sa baniam pozdávajú. Geotermálnu energiu využívajú HBP podľa Sivákovej už od roku 2009 na ohrev vzduchu vháňaného do podzemia. "Zvyškové teplo slúži na vykurovanie skleníkov na pestovanie paradajok v Novákoch,“ hovorí. Teplo z podzemia využívajú aj na chov rýb a ohrev skleníkov v Handlovej. Využiť ho chcú aj vo vlani uzatvorených častiach bane Cigeľ.

K vybudovaniu geotermálnej elektrárne sú však bane zdržanlivejšie. „Hodnotiť vybudovanie geotermálnej elektrárne na hornej Nitre v čase, keď nie je urobený dostatočný geologický prieskum a keď preskúmanosť horninových štruktúr v hĺbkach nad 3 kilometre je veľmi nízka, je predčasné,“ hovorí Siváková. Aplikácia geotermálnej energie si podľa nej vyžaduje ešte desiatky rokov výskumu, praktických pokusov a značné investície. „Prvé praktické využitie geotermálnej energie odhadujeme optimisticky na roky 2030 až 2035,“ hovorí Siváková.

Inak vidí geotermálne riešenie riaditeľ Kúpeľov Bojnice. Niekoľko ľudí tam môže nájsť prácu, no región to podľa Eliáša nespasí. Okrem toho odoberanie vody z termálnych prameňov môže byť ohrozením pre kúpele, dodáva. V Bojniciach vyviera voda, ktorá má na hladine 30 až 32 stupňov, v koreňoch vrtov okolo 50 stupňov. „Ak zoberiete po ceste tej vode určité množstvo energie, tak bude chýbať na povrchu,“ upozorňuje Eliáš.

Ďalšiu možnosť pre budúcnosť hornej Nitry vidí Brusel v cestovnom ruchu. Významným je práve mesto Bojnice. No medzi turistické atrakcie by podľa štúdie mohla prejsť aj časť priemyselného dedičstva hornej Nitry. Podobne je to napríklad v Ostrave, kde sa bývalé železiarne Dolné Vítkovice zmenili na úspešnú turistickú atrakciu.

„Jednou z kľúčových prekážok rastu cestovného ruchu na hornej Nitre je horšia dopravná dostupnosť v porovnaní s ostatnými regiónmi,“ píše sa v štúdii. Pred prijatím konečného riešenia má preto pokročiť budovanie cestnej infraštruktúry. Ide hlavne o prepojenie regiónu s Považím rýchlostnou cestou R2 a s Nitrou rýchlostnou cestou R8.

O prácu v bani nie je záujem

Podľa štúdie európskeho výskumného centra je v Prievidzskom okrese nedostatok pracovníkov pre baníctvo. Vysvetľujú to tým, že „ide o fyzicky náročnú prácu, ktorú záujemcovia o zamestnanie vnímajú ako ohrozujúcu zdravie a život, s neadekvátnym ohodnotením“. Ľudí podľa štúdie odrádza aj neistá budúcnosť okolo ťažby uhlia v regióne.

Bane takéto dôvody popierajú. „Pociťujeme rovnaký nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ako drvivá väčšina slovenských zamestnávateľov vo všetkých sférach podnikania. Nie je to špecifikum baníctva a regiónu,“ hovorí Siváková. Vidí za tým likvidáciu baníckeho odborného a učňovského školstva po roku 1990. Chýba im hlavne dostatočný počet kvalifikovaných baníkov, banských elektrikárov a mechanikov. Riešia to prijímaním ľudí s technickým vzdelaním, ktorým poskytnú vlastnú odbornú prípravu.

Zavedenie dotácií na výrobu elektriny obhajovali v roku 2005 kompetentní aj nedostatkom pracovných miest. Doplatok na uhlie vtedy začínal na niečo vyše 1,50 eura za megawatthodinu elektriny vyrobenej z uhlia. Časom sa vyšplhal až na súčasných okolo 4,50 eura. V januári 2005 bola v Prievidzi desatina ľudí bez práce, v susednom Partizánskom to bolo takmer 13 percent. Za roky sa však situácia výrazne zmenila.

Minulý rok v januári sa miera nezamestnanosti pohybovala v okrese Prievidza ešte tesne pod 8 percentami a vyše šiestimi percentami v Partizánskom. V tohtoročnom januári bola miera nezamestnanosti v Prievidzi 5,17 percenta, v Partizánskom len 3,75 percenta.

Do tamojšieho priemyselného parku zamierilo v posledných rokoch viacero investorov, výrobu viacerí rozširovali aj vlani. Zamestnanosť podporil cez eurofondy aj Trenčiansky samosprávny kraj. Vzniklo tak vyše tritisíc nových pracovných miest.

Podľa európskej štúdie prievidzský trh práce dokáže absorbovať desatinu baníkov a dve až tri desatiny ďalších zamestnancov po ukončení ťažby. Zvyšní budú musieť za prácou vycestovať. Prácu by mohli nájsť aj v novom závode Jaguar Land Rover pri Nitre.

15 debata chyba
Viac na túto tému: #baníctvo #Hornonitrianske bane
Flowers