Kryptomeny ako je bitcoin, litecoin či ethereum tvoria len malú časť globálneho finančného trhu, no to sa nástupom nových technológií, ako je blockchain, môže veľmi rýchlo zmeniť.
V Európskej únii sa čoraz viac hovorí o potrebe väčšej regulácie. Komisár zodpovedný za finančné služby Valdis Dombrovskis nevylúčil do konca roka konkrétne kroky v prípade, ak sa nenájde riešenie na globálnej úrovni. To majú hľadať ministri financií krajín G20 na stretnutí v priebehu marca v Argentíne.
Najznámejšia kryptomena je bitcoin. Dá sa kúpiť cez web alebo mobil za eurá z bežného bankového účtu. Napríklad za 100 eur sa dá momentálne kúpiť 0,0115025 bitcoinu. Vývoj kurzu kryptomien je však veľmi ťažko predvídateľný. „Bitcoin za pár mesiacov svojej existencie dokázal za jediný deň stúpnuť o 68 percent, ale aj klesnúť o 45 percent,“ uviedol Andrej Arady zo Všeobecnej úverovej banky. Vo Veľkej Británii už banky ponúkajú finančné produkty (účty), v rámci ktorých je pohodlné investovať alebo predávať rôzne kryptomeny. No nič nie je zadarmo. Majiteľ takéhoto účtu nedostane ani spotrebiteľský, ani hypotekárny úver. Banka ho pre investície do kryptomien vedie ako rizikového klienta.
Netreba zabúdať, že prípadný zisk z investovania do kryptomien je zdaniteľným príjmom. Údajne. Ani v tom totiž nie je úplne jasno. „Zdaňovanie kryptomien by si vyžadovalo zaviesť pravidlá osobitne pre podnikateľské subjekty a pre fyzické osoby – nepodnikateľov. V prvom rade je nutné určiť, či sa kryptomeny majú považovať za menu, finančný majetok (investíciu), alebo tovar,“ uviedol Martin Tužinský zo Slovenskej komory daňových poradcov. „Zastávam názor, že kontrola dodržiavania zásad zdaňovania transakcií v súvislosti s kryptomenami by bola komplikovaná a mimo hraníc jednotlivých štátov v zásade nemožná,“ dodáva Tužinský.
Ako naznačil daňový odborník, je veľmi jednoduché vyhnúť sa zdaneniu príjmov alebo ziskov z obchodovania s kryptomenami. Politici preto zvažujú spoločný postup krajín EÚ. Digitálne peniaze (kryptomeny) však žiadne hranice nepoznajú a anonymita digitálnych transakcií sťažuje pátranie po pôvode peňazí, ktoré môžu mať zdroj napríklad aj v nelegálnom obchode so zbraňami.
Hlasy na reguláciu kryptomien preto počuť čoraz častejšie. „Keďže ide o transakcie dostupné širokej verejnosti a týkajúce sa peňažných hodnôt, regulácia bude skôr či neskôr s veľkou pravdepodobnosťou nevyhnutná,“ hovorí Vladimír Vaňo, ekonóm zo spoločnosti CentralNic.
Nikto sa však nevie zhodnúť na tom, či sú kryptomeny dobré, zlé, prínosné pre ekonomiku, či sú rovno cestou k finančnému marazmu. Rusko digitálne meny zakazuje. Južná Kórea sa cíti kryptomenami ohrozená. Uzbekistan v tom má jasno a pripravuje legislatívu na legalizáciu transakcií s kryptomenami od septembra 2018. Uzbecká centrálna banka pôvodne kritizovala kryptomeny. Argumentovala, že nie sú regulované a používajú sa na financovanie terorizmu a trestnej činnosti. Prezident Šavkat Mirzijojev však neskôr vydal príslušný dekrét a centrálna banka, ministerstvá financií, hospodárstva, komunikácie a informačných technológií majú vybudovať centrum pre blockchain technológiu, ktorá je základom kryptomien, ako je bitcoin. Inými slovami, je jedno, či sa váš počítač nachádza vo Veľkom Krtíši, alebo v Barcelone. Stačí obchodovať cez účet v Uzbekistane.