Poukázala najmä na krátkodobý hospodársky rast, ktorý môže vyústiť do prehriatia americkej ekonomiky a vo zvýšenie zadlženosti.
Daňové škrty môžu zrýchliť hospodársky rast USA v najbližších troch rokoch do roku 2020, o asi 1,2 percentuálneho bodu, a to by malo minimálne niekoľko rokov prispievať k rozvoju globálneho obchodu i celého hospodárstva.
Zásadná daňová reforma, ktorá znižuje zdanenie podnikov z 35 na 21 percent a množstvo ustanovení zjednodušuje, splnila niektoré odporúčania MMF ohľadom zefektívnenia a zjednodušenia daňového systému. Podľa Lagardeovej však hrozí rozdúchanie inflácie.
„Pretože tieto stimuly sa prejavia v raste americkej ekonomiky a pretože táto ekonomika už teraz pracuje na plnú kapacitu, môžu ľahko privodiť jej prehriatie a v súvislosti s tým vyústiť v rast miezd a zvýšenie inflácie. To znamená sprísnenie menovej politiky a zvyšovanie úrokových sadzieb,“ povedala.
Vyššie sadzby by znamenali odlev kapitálu z rozvíjajúcich sa trhov. Pritom náhly a masívny odliv pred dvadsiatimi rokmi prinútili MMF k záchrane niektorých juhoázijských krajín, ktoré museli zaviesť bolestivé úsporné opatrenia.
Za väčší problém však Lagardeová označila nárast rozpočtového deficitu USA a ich dlhu, tento faktor začne tempo americkej ekonomiky spomaľovať v roku 2022.
„Takže, keď spojíme nižší rast a nižšie príjmy, pravdepodobne skončíme s finančným deficitom, ktorý bude mať vplyv na úroveň dlhu Spojených štátov,“ uviedla šéfka MMF.