Kým vlani v decembri vydal Slovenský hydrometeorologický ústav tri upozornenia a jednu výstrahu, týkajúce sa kvality ovzdušia, v januári varoval pred smogom až 11-krát. Kompetentné úrady tvrdia, že robia všetko pre to, aby ľudia dýchali čistejší vzduch. Napriek tomu sa smog kopí nad mestami. Znečistené ovzdušie si každoročne vyžiada viac ako päťtisíc životov.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozornil na zvýšené množstvo prachových častíc PM10 v ovzduší za prvé dva mesiace tohto roka už 16-krát. Naposledy ich namerali tento v utorok v Martine, vo Vrútkach a v Ružomberku, kde ich hodnota presiahla normu dvojnásobne. Počas zimy bolo priveľa prachu v Handlovej, Banskej Bystrici, Žiari nad Hronom, Trenčíne, Prešove, Žiline, Hnúšti a Bystričanoch. V Nitre začiatkom februára okresný úrad vyzval cez webovú stránku mesta a úradnú tabuľu ľudí, aby obmedzili cestovanie autom a stavebnú činnosť. Najhoršia situácia bola v Jelšave, kde zaznamenali trojnásobné prekročenie limitu.
Vybrané upozornenia SHMÚ na smogovú situáciu | ||
---|---|---|
Oblasť | hodnota PM10 (norma je 50 µg.m-3) | dátum |
Martin, Vrútky, Ružomberok | 101 µg.m-3 | 20. 2. 2018 |
Žilina | 103 µg.m-3 | 11. 2. 2018 |
Nitra (výstraha) | 149 µg.m-3 | 8. 2. 2018 |
Prešov | 109 µg.m-3 | 7. 2. 2018 |
Trenčín | 101 µg.m-3 | 26. 1. 2018 |
Hnúšťa | 100 µg.m-3 | 24. 1. 2018 |
Jelšava (výstraha) | 150 µg.m-3 | 23. 1. 2018 |
Zdroj: SHMÚ |
Prachové častice sú zákerné
Prachové častice PM10 sú zákerné v tom, že sú veľmi jemné a pri vdychovaní prenikajú až do dolných dýchacích ciest a čiastočne cez pľúcne mechúriky až do krvi. Sú nosičmi ďalších škodlivín prítomných v ovzduší. Ich hraničná hodnota je 50 mikrogramov na kubický meter. Ak je dvojnásobne prekročená, SHMÚ vydá upozornenie. Pri ešte vyšších koncentráciách už vydáva výstrahu. V oboch prípadoch by mali ľudia obmedziť pohyb vonku, skrátiť vetranie a nevykonávať aktivity, pri ktorých unikajú do ovzdušia znečisťujúce látky, teda natieranie, lepenie, brúsenie, prášenie či fajčenie.
„Najohrozenejšie sú mestá v kotlinách, kde sa najčastejšie vytvára teplotná inverzia. To vedie k tomu, že sa častice nerozptýlia. Vtedy vládne bezvetrie a vzduch na jednom mieste navyše uzatvárajú okolité hory, preto nedochádza k jeho pohybu a premiešavaniu,“ povedal Martin Kremler, vedúci odboru monitorovania kvality ovzdušia SHMÚ. Podľa neho sa smogová situácia za posledné roky nezhoršuje a mimoriadne vysoké hodnoty PM10 sa objavujú sporadicky.
Za smog môže doprava a priemysel
Pod nahustený smog vo väčších mestách sa podpisuje najmä doprava a priemysel. „Vyššie emisie spôsobujú studené štarty áut a posypy ciest, teda sa víri viac prachu,“ spresnil Kremler. V menších mestách a v obciach sú zdrojom rodinné domy, ktoré sú vykurované tuhým palivom, najčastejšie drevom. „Drevo by malo byť suché. Keď sa totiž kúri mokrým, dosahuje jednak menšiu výhrevnosť, a tiež vyššie emisie pre nedokonalé spaľovanie. Spaľovanie nábytku, oblečenia, oleja, pilín alebo plastov nepripadá do úvahy,“ dodal Kremler. Emisie sa dajú znížiť zateplením domu či výmenou kotla.
Jelšava v tomto období zažíva viac dní, keď je prachu v ovzduší nad normu, ako dní bez smogu. Dôvodom je poloha obce v kotline.
„Momentálne sa orientujeme na dva možné zdroje hlavného znečistenia, a to lokálne kúrenie a priemysel. Čakáme teraz na ponúknuté riešenia zo SHMÚ, ale zatiaľ je to veľmi pomalé,“ reagoval primátor Milan Kolesár. Pracovníci SHMÚ koncom januára odobrali vzorky z filtrov zo statickej meracej stanice znečistenia ovzdušia. Z nich bude zrejmé, či má znečistenie priemyselný charakter, alebo je za ním kúrenie.
„Ak za to môže priemysel, konať musí štát. Ak budú problémom malé kúreniská, riešiť situáciu musíme my,“ zdôraznil primátor. Mesto hľadá možnosti dotácií na nákup plynových kotlov do domácností, ktoré si veľa obyvateľov nemôže dovoliť. Primátor tiež zvažuje prípravu dreva na kúrenie z mestských lesov.
Opatrenia budú mať efekt neskôr
Ministerstvo životného prostredia si uvedomuje, že za problémy so smogom môže najmä kúrenie a doprava. Opatrenia, ktoré pripravilo, však budú mať efekt až o niekoľko rokov. Rezort vyčlenil 30 miliónov eur na výmeny kotlov vo verejných budovách, najmä v školských a zdravotníckych zariadeniach.
„Čoskoro chceme vyhlásiť výzvu na výmenu zastaraných spaľovacích zariadení vo verejných budovách nízkoemisnými a energeticky účinnejšími spaľovacími zariadeniami,“ avizuje jeho hovorca Tomáš Ferenčák. Ten tiež pripomenul, že vlani vstúpila do platnosti novela zákona o ovzduší. „Okrem zvýšenej informovanosti obyvateľov zavádza prísnejšie emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia, zefektívňuje ich monitoring či zavádza možnosť vyhlasovať nízkoemisné zóny,“ vymenoval Ferenčák. Cez Environmentálny fond chcú podporiť rozvoj elektromobility a pripravujú Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia, ktorá by mala komplexne riešiť ochranu ovzdušia.
Okamžité riešenia neexistujú
Peter Graus z oddelenia životného prostredia Mestského úradu v Banskej Bystrici tvrdí, že okamžité riešenia na zlepšenie smogového stavu neexistujú. V prípade Banskej Bystrice by nimi bol plošný zákaz spaľovania pevných palív a zákaz prejazdu áut v najfrekventovanejšom úseku mesta pri rieke Hron. Prijať takéto opatrenia si vyžaduje viac času, ale aj legislatívnych komplikácií. „Pokiaľ nedôjde k zlepšeniu v oblasti environmentálnej politiky štátu či k sprísneniu legislatívy na celom Slovensku, tak lokálne opatrenia založené napríklad na báze umývania ciest nepomôžu,“ mieni Graus.
Podobne reagovalo aj mesto Handlová. „Vzhľadom na to, že mestom prechádza cesta medzinárodného významu I/9, by obmedzenie dopravy vo väčšom rozsahu z úrovne samosprávy bolo náročné,“ poznamenala Jana Paulínyová, hovorkyňa mesta.
K čiastočnému obmedzeniu dopravy však pristúpi Žiar nad Hronom. „Pripravujeme tri opatrenia, ktoré by mali hodnoty smogu výrazne znížiť. Ako prvé plánujeme zakázať vstup do mesta tranzitnej doprave, najmä kamiónom, ktoré cez naše mesto prechádzajú, aj napriek tomu, že je vybudovaný obchvat,“ priblížil Martin Baláž, vedúci kancelárie primátora mesta. V pláne je tiež budovanie cyklokomunikácie a zvýšená výsadba zelene.
Košice zase stavili na rozvoj mestskej hromadnej dopravy. „V rokoch 2012 – 2018 preinvestujeme do modernizácie MHD celkovo 250 miliónov eur, čo je dosiaľ najväčšia investícia. Snažíme sa tak odľahčiť najmä centrum mesta od áut,“ konkretizovala Linda Šnajdárová, hovorkyňa mesta Košice.
Úrady musia spolupracovať
Daniel Lešinský, environmentálny inžinier z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy, upozorňuje, že opatrenia envirorezortu neprinesú reálne výsledky, pokiaľ nedôjde k spolupráci ministerstiev.
„Aj keby envirorezort prijal akúkoľvek dobrú stratégiu, nebude to mať v praxi veľký dopad, ak nebude rezort hospodárstva, dopravy a financií plne spolupracovať,“ doplnil odborník. Všetci podľa neho si uvedomujú, že znečistenie sa dá znížiť rozvojom hromadnej dopravy a cyklotrás. „To, čo nám chýba, je dostatočná alokácia peňazí na tieto projekty, a preto je potrebná práve spolupráca rezortov,“ pokračuje Lešinský.
Podľa neho si ľudia navyše dostatočne neuvedomujú nebezpečenstvo nekvalitného ovzdušia pre ich zdravie. Pritom na následky znečistenia ovzdušia ročne na Slovensku zomrie viac ako päťtisíc ľudí. „Pri jeho ochrane máme veľa systémových nedostatkov, či už je to nejasnosť v kompetenciách na regionálnej úrovni, nedostatok peňazí a informácií,“ uzavrel Lešinský.
Problémy so zdravím
Prachové častice PM10 ovplyvňujú zdravie u starších ľudí, ďalej u osôb, ktoré majú problémy s dýchacími cestami, trpia ochoreniami srdcovo-cievnej sústavy, alergikov, astmatikov, najmenších detí či tehotných žien.
„Priveľa smogu sa prejavuje vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla a vyvolávajú kašeľ a pocit tlaku na hrudi,“ uviedla lekárka Kvetoslava Koppová, vedúca odboru hygieny Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. To môže prerásť do akútneho zápalu dýchacích ciest. Astmatikov môžu potrápiť záchvaty kašľa. Ľudia citliví na prach by sa mali vyhýbať najznečistenejším lokalitám, ako sú autobusové zastávky a križovatky rušných miest.