Ich krok znamená, že ABLV zrejme bude musieť skončiť. Tretia najväčšia lotyšská banka bola minulý týždeň v USA obvinená z rozsiahlych finančných machinácií a okrem iného tiež z porušovania sankcií proti severokórejskému režimu.
Od ABLV začali po obvinení odchádzať vkladatelia a ústav má problémy s likviditou. Manažment navrhol záchranný plán, ten ale zlepšenie nepriniesol. Banka tiež požiadala o núdzové financovanie lotyšskou centrálnou banku, ktorá jej vyhovela len čiastočne.
Lotyšsko je členom eurozóny a hraničí s Ruskom. Kauza ABLV v posledných dvoch týždňoch dostala Lotyšsko do popredia pozornosti kvôli obvineniam, že cez Lotyšsko sa vykonávajú nezákonné finančné transakcie. Týkajú sa údajne Ruska, Ukrajiny i Severnej Kórey, uviedla agentúra Reuters.
ABLV má súkromných vlastníkov a v Lotyšsku je to dôležitý finančný ústav. V hľadáčiku ECB a ďalších inštitúcií sa banka ocitla práve po obvinení z USA. Americké ministerstvo financií lotyšskú banku obvinilo, že kryje pranie špinavých peňazí, upláca kľúčových predstaviteľov a umožňuje porušovať sankcie proti severokórejskému režimu.
„Vzhľadom k výraznému zhoršeniu likvidity je pravdepodobné, že banka nebude schopná splácať dlh ani hradiť iné splatné záväzky,“ uviedla ECB. Tá má dohľad nad všetkými bankami v eurozóne, a teda aj nad ABLV. „Banka nemala dostatočné zdroje na okamžité použitie, aby sa vyrovnala s negatívnymi dôsledkami odlivu vkladov dovtedy, než začne peniaze vyplácať lotyšský fond ochrany vkladov,“ dodala ECB.
Obvinenia z prania špinavých peňazí, ktoré ABLV odmieta, banku destabilizovali. Počas niekoľkých dní vkladatelia vybrali zhruba 600 miliónov eur. ECB tak bola nútená v pondelok ráno banke nariadiť, aby zastavila všetky platby. Predišla tak chaotickému pádu banky, ktorý by mal zrejme oveľa vážnejšie následky.
Európska rada pre systémové riziká upozornila, že ABLV neplní nevyhnutnú úlohu, preto sa nepredpokladá, že jej kolaps bude mať vážne dôsledky na finančnú stabilitu. ABLV uviedla, že plní regulačné požiadavky, ale že nie je schopná obnoviť činnosť „z politických dôvodov“. Tvrdí, že je schopná vyhovieť požiadavkám všetkých klientov aj veriteľov a že peniaze, za ktoré ručí fond ochrany vkladov, možno vyplatiť z peňazí banky.
ABLV, ako mnoho ďalších bánk v Lotyšsku, má značný objem vkladov od zahraničných klientov, najmä z Ruska a z Ukrajiny. Zhruba 40 percent všetkých vkladov v Lotyšsku pochádza od nerezidentov a medzinárodné organizácie už dlho varujú, že časť týchto peňazí pochádza z trestnej činnosti.
V snahe ukázať ochotu bojovať proti praniu špinavých peňazí, Lotyšsko v piatok oznámilo, že postupne zníži objem bankových vkladov nerezidentov na polovicu. Ani to ale k záchrane ABLV neprispelo. Banka mala čas do piatku, aby ECB predložila dôveryhodný plán prežitia, inak bude musieť z rozhodnutia ECB skončiť.
Čo teraz tretí najväčší banku v Lotyšsku čaká, naznačila tamojšia ministerka financií Dana Reiznieceová-Ozolová. Štát podľa nej nemá v pláne sa v záchrane ABLV angažovať, pokiaľ sa pád banky ukáže ako nevyhnutný. ABLV podľa nej pre ekonomiku Lotyšska nie je životne dôležitá.