Chuť na zabíjačkové špeciality majú Slováci v génoch, ale to, čo sa z genetickej výbavy poslednej generácie vytratilo, je chovateľská vášeň. Utlmili ju zmenené životné a ekonomické podmienky. Súvisí to najmä s premenou slovenského poľnohospodárstva. V priebehu necelých tridsať rokov odišlo z neho pracovať do iných odvetví ekonomiky neuveriteľných tristotisíc ľudí.
Do formovania nového životného štýlu, v ktorom sa mimoriadne cení voľný čas, významne zasiahli obchodné reťazce. Práve ony prispeli k začleneniu Slovenska do spoločného európskeho trhu, keď začali dovážať potraviny vrátane bravčového mäsa zo zahraničia. Bravčovina je produkt, ktorý reťazce už roky ponúkajú v akciách. Aj teraz jedna zo sietí predáva kilogram bravčového stehna za výbornú akciovú cenu 2,99 eura! Lacné mäso – v posledných rokoch najmä z dovozu, úplne vyradilo z hry kedysi silný chov ošípaných v slovenských domácnostiach.
„Ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov sa podieľalo tzv. samozásobenie takmer jednou tretinou na celkovej slovenskej výrobe bravčoviny. Z vtedajšej ročnej produkcie okolo 240– až 250-tisíc ton jatočných ošípaných vidiečania v domáckych chovoch vyprodukovali dnes neuveriteľných 80-tisíc ton. Pre zaujímavosť, v ostatných rokoch tohto desaťročia kleslo samozásobenie na úroveň 1 500 až 3 000 ton ročne,“ odhaduje Andrej Imrich, šéf Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku.
Za týmto prudkým poklesom bola transformácia bývalých JRD na družstvá podielnikov alebo obchodné spoločnosti. Tie aj pod tlakom dotovanej zahraničnej konkurencie, ako aj znížených podpôr, sa dali na rastlinnú výrobu a začali prudko obmedzovať stratovú produkciu ošípaných. Súčasne poľnohospodárske podniky utlmili kedysi rozšírenú naturálnu formu odmeny, ktorou bolo okolo 12 metrákov – 1 200 kilogramov obilia. Z tohto množstva sa poľahky dali vychovať štyri ošípané.
Prasa rovno z farmy
Medzitým na vidieku vyrástlo nové pokolenie ľudí, ktorí začali cestovať za prácou najmä do automobiliek a ich dodávateľských závodov. Zlepšovanie životnej úrovne pomocou doma dopestovanej zeleniny, zemiakov či vlastných vajíčok, kureniec a ošípaných prestávalo mať zmysel, keď obchodné siete ponúkali lacné kurčatá a bravčové či hydinové mäso. Tak sa rodil nový mestský spôsob života na vidieku, ktorý vytlačil na okraj pestovateľské a chovateľské aktivity. Lenže vždy, keď nadíde zabíjačkové obdobie, ľuďom sa po domácom prasati zacnie. Farmár František Uhliarik z Rastislavíc je posledný väčší slovenský chovateľ ošípaných v okrese Nové Zámky. Súčasťou farmy je aj bitúnok. Od konca jesene nemá núdzu o zákazníkov, ktorí si kupujú celé polovice ošípaných. V porovnaní s minulým rokom stúpol predaj o 30 percent.Čo je za týmto strmo rastúcim záujmom? „Chuť po čerstvom bravčovom mäse, kde ľudia poznajú chovateľa aj spracovateľa, a tiež potravinové škandály,“ hovorí František Uhliarik. Ľudí k nákupu motivuje aj atraktívna cena. Polovica ošípanej aj s DPH vyjde na 1,90 eura za kilogram. Za takú cenu sa nedá kúpiť bravčové mäso ani v akcii reťazca. Farmár hovorí, že mäso si nenakupujú ľudia len z juhu Slovenska, ale dokonca z Detvy či Banskej Bystrice. Poctivá bravčovina je jednoducho vzácnosťou.
Tento jav si všíma aj predseda družstva v Boľkovciach v okrese Lučenec Rastislav Slocík. Ako jeden z posledných aktívnych chovateľov predáva drobnochovateľom aj odstavčatá. Ročne je to okolo 300–400 prasiatok. Ľudia po ne chodia až od Zvolena, lebo naširoko-naďaleko niet už profesionálneho chovateľa prasníc.
Niektorí zákazníci by si radi kúpili na chov aj dve či tri prasiatka, ale odrádza ich povinnosť registrovať ošípané. Povinnosť registrácie v centrálnej evidencii zvierat neplatí len pri chove jedného prasaťa. Niektorí potom nechajú napísať ďalšie kúpené prasa na brata či sestru alebo idú na trhy do Poľska, kde kúpia ošípané bez akejkoľvek registrácie.
Riziká pokútnych nákupov
Poľsko však bolo pred pár rokmi jedným z ohnísk nebezpečnej nákazy afrického moru ošípaných. „Z hľadiska bezpečnosti chovov ošípaných je najlepším riešením nakupovať odstavčatá na Slovensku,“ vraví Rastislav Slocík. Nekontrolovaný dovoz prasiatok totiž ohrozuje práve profesionálne chovy. Aj preto slovenskí veterinári zostrujú kontroly na cestách.
Len pred pár dňami zachytili auto s odstavčatami a bez papierov k nim, ktoré z Poľska smerovalo do Rumunska. Na otázku, či práve registrácia drobnochovateľov, ktorí nakupujú odstavčatá v zahraničí, nezvyšuje riziko nákazy africkým morom, šéf štátneho potravinového dozoru Jozef Bíreš povedal, že Európska komisia by najradšej zrušila výnimku, ktorú má Slovensko na neregistrovaný chov jednej ošípanej.
Túžba po domácej zakáľačke teda za istých okolností môže spôsobiť, že na Slovensko sa kúpou lacného odstavčaťa z nekontrolovaného chovu od susedov dovlečie nákaza afrického moru ošípaných. „Na Slovensku takmer vymreli drobní farmári, ktorí chovali od 5 do 10 prasníc a zásobovali odstavčatami drobnochovateľov. Poslední skalní od nich odišli aj preto, lebo prasiatka od prasníc neraz z príbuzenskej plemenitby pomaly rástli. Aj preto hľadajú chovateľov s preverenou genetikou, ako je naše družstvo. Celkove profesionálnych chovov je však na Slovensku stále málo,“ hovorí Rastislav Slocík.
Aj to vysvetľuje, prečo väčšina bravčového mäsa na Slovensku pochádza z dovozu. Rozporciované polovičky ošípaných už tretí rok ponúka napríklad aj jeden z obchodných reťazcov. „Akcia sa stretla s ohlasom, aj tohto roku sme uspokojili niekoľko stoviek zákazníkov,“ povedala hovorkyňa Kauflandu Katarína Langová. A to ľudia platili priemerne za kilogram 2,49 eura.