Štát síce za posledné roky vybudoval štvorprúdovku od konca Zvolena okolo Detvy po Kriváň, tento rok sa idú hľadať stavitelia úsekov od Kriváňa takmer po Lučenec a posun nastal aj pri očakávanom tuneli Soroška pri Rožňave, problémom však je chýbajúca pomyselná vstupná brána na južnú R2 pri Zvolene. Tam sa vytvoril dopravný lievik a situácia sa len zhoršuje. Nie je jasné, kedy príde na rad obchvat Zvolena cez R2.
Úsek rýchlostnej cesty sa mal realizovať ešte z eurofondov z minulého operačného programu. Výstavbu R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ však zastavil odmietavý postoj mesta Sliač a Inšpektorátu kúpeľov a žriediel, ktorý patrí pod rezort zdravotníctva, k severnému trasovaniu štvorprúdovky.
"Štúdia realizovateľnosti stavby úseku R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ bola vypracovaná a dodaná v máji 2017. Ako najvýhodnejší z posudzovaných variantov bol vyhodnotený variant severný s najnižšími celkovými investičnými nákladmi, po ňom variant mestský za predpokladu eliminácie negatívnych vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo,“ informuje hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Michaela Michalová.
Obchvat môže predsa míňať Sliač
Podľa slov Michalovej z NDS po posúdení výsledkov štúdie realizovateľnosti odporučilo ministerstvo dopravy pokračovať v príprave severného variantu, ktorý má prechádzať medzi mestami Sliač a Zvolen. „Vo vyššom stupni projektovej dokumentácie je možné modifikovať trasu po prerokovaní s mestom Sliač,“ dodáva Michalová. V prvom štvrťroku tohto roka diaľničiari očakávajú vyhlásenie verejného obstarávania na spracovateľa dokumentácie pre územné rozhodnutie.
V minulom týždni rezort dopravy spustil tender na výstavbu úseku rýchlostnej cesty R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Štát očakáva, že úsek s dĺžkou 13,5 kilometra by mohol ísť do výstavby ešte v tomto roku. Predpokladaná cena zákazky dosahuje 161,8 milióna eur. Podľa predpokladov z minulosti má daný úsek v roku 2040 denne využívať 11-tisíc automobilov. Na predchádzajúci úsek R2 Kriváň – Mýtna s dĺžkou 9,15 kilometra chce štát vypísať súťaž o niekoľko mesiacov. Oba úseky chce štát postaviť z vlastných zdrojov.
Príprava potrvá ešte niekoľko rokov
Po dostavbe oboch úsekov tak bude plynulému diaľničnému spojeniu Lučenca s Bratislavou brániť len obchvat Zvolena. Štát plánuje v tomto roku spustiť aj tender na zhotoviteľa úseku R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška v polovičnom profile. Po výstavbe takmer 23 kilometrov južnej rýchlostnej cesty R2 spolu s ďalšími 14,10 kilometra v polovičnom profile sa zvýši atraktivita južnej trasy medzi Bratislavou a Košicami.
V takom prípade sa môže zvýšiť počet tranzitujúcich áut priamo cez mesto Zvolen. V súčasnosti nie je možné mesto obísť a príprava obchvatu potrvá ešte niekoľko rokov. V čase dostavby spomínaných úsekov rýchlostnej cesty R2 už majú byť v prevádzke južný obchvat Žiliny na diaľnici D1 spolu s obchvatom Ružomberka, ktorého výstavba má byť ukončená v roku 2021, ktoré stiahnu časť áut na severnú trasu.
Rýchlostná cesta je naplánovaná tak, že má zatáčať v križovatke Zvolen, Rákoš neďaleko Kováčovej smerom na východ, južne od mesta Sliač. Zo severnej strany obíde Borovú horu a južne minie hranicu ochranného pásma I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sliači. Zvolen by tak rýchlostná cesta obišla zo severnej strany a napojila by sa na už existujúci úsek R2 neďaleko Zvolenskej Slatiny.
Priamo cez Zvolen po ceste prvej triedy I/16 podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015 každý deň prechádza 29¤988 automobilov. Dopravnú situáciu v meste zhoršuje aj napájanie vozidiel na spomínanú cestu prvej triedy z južného smeru od Krupiny, ktoré do mesta prichádzajú po ceste prvej triedy I/66.
Nadjazd cez mesto? Tunely sú už mimo hry
Druhým posudzovaným variantom bola estakáda cez mesto, ktorá by takmer v celej dĺžke kopírovala cestu prvej triedy I/16. V takom prípade by rýchlostná cesta R2 prichádzala do Zvolena zo západnej strany. Z rýchlostnej cesty R1 by sa oddelila v križovatke Budča, do ktorej sa má v budúcnosti napojiť aj rýchlostná cesta R3 smerujúca od maďarských hraníc. Obchvat Zvolena by následne využil časť existujúcej štvorprúdovky, ktorá z Budče vedie do mesta. V takom prípade by rýchlostná cesta prechádzala cez Zvolen vo forme nadjazdu na pilieroch, podobne ako diaľnica D1 cez Považskú Bystricu. Tam obyvatelia protestovali a žiadali, aby diaľnica mesto obišla cez tunel. Aj z finančných dôvodov sa však zvolil pilierový variant cez mesto. V roku 2016 po odmietnutí severného variantu obchvatu Zvolena dali diaľničiari vypracovať spoločnosti Dopravoprojekt nové návrhy riešenia. Výsledkom boli okrem severného a mestského variantu aj dve južné trasovania. Išlo o tunelové varianty, ktoré však v súčasnosti už nie sú v hre.Kratší z nich mal viesť v podobnom koridore ako mestský variant, pričom by sa následne odchýlil do tunela popod Pustý hrad a následne do tunela Sekier. Tento variant by však prechádzal popod zastavané územie. Dlhší južný variant mal taktiež využiť už existujúcu štvorprúdovku v smere od Budče do Zvolena. Rýchlostná cesta tak mala využiť trojicu tunelov (Pustý hrad, Bukovinka, Zálužná) a obísť vodnú nádrž Môťová z južnej strany.