Dôvodom je pokles cien ropy, ktorá je čoraz viac predmetom geopolitických hier. Najnovšie ceny čierneho zlata zamierili dole aj z dôvodu otvárania nových ložísk v USA. Americký prezident Donald Trump potrebuje zvýšiť ťažbu ropy, aby tým financoval domáce investície. Prebytok suroviny zároveň znižuje ceny ropy a palív, a to aj na slovenských pumpách.
„Cena benzínu by sa mohla vrátiť pod 1,30 eura za liter, a tak aj zotrvať, a cena nafty by sa mohla pohybovať okolo 1,15 eura za liter,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Čoraz viac sa špekuluje, že ceny ropy by v prípade rozsiahlej ťažby v USA mohli padnúť podobne, ako to bolo v roku 2016. Výsledkom vtedy bolo, že ceny palív na slovenských pumpách klesli pod jedno euro za liter a lacnela aj elektrina či teplo. Energetické firmy vtedy hovorili o dlhodobo neudržateľnej situácii, keď si pre nízke ceny energií nemohli dovoliť financovať dlhodobé investície. Lacná elektrina ťahala v danom čase do straty napríklad aj dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce, v ktorej v týchto dňoch jeden z nových blokov predsa len skúšobne pripojili do siete.
Kým ešte v roku 2016 londýnska ropa Brent klesla až na 30 dolárov za barel, na konci januára tohto roka sa dostala už na 70 dolárov, aby v priebehu februára klesla k 60 dolárom. Ceny čiernej komodity stiahol práve výrazný nárast ťažby amerických producentov. Počet aktívnych vrtov v USA minulý týždeň stúpol na 798, čo je najviac za posledné tri roky. Zlacnenie ropy bolo dramatické a objavili sa úvahy o možnom prudkom páde cien.
Pred nárastom ponuky americkej ropy varovala aj Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA). Americká ropná expanzia je podľa agentúry taká veľká, že sa môže v tomto roku rovnať globálnemu zvýšeniu dopytu. Viesť by to mohlo až k zníženiu trhového podielu producentov združených v ropnom karteli OPEC.
„Správy od amerických ťažiarov naznačujú, že ťažba v USA pokorila v novembri vlaňajšieho roka po prvý raz od roku 1970 hranicu desiatich miliónov barelov denne,“ hovorí analytička spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová. Spojené štáty tak čoskoro predbehnú v ťažbe ropy svetovú dvojku – Saudskú Arábiu. Do konca tohto roka by ťažba ropy v USA mohla dosiahnuť magických 11 miliónov barelov denne. To by znamenalo, vysvetľuje Šichtařová, že Spojené štáty by mohli predbehnúť i Rusko a stať sa svetovou ťažiarskou jednotkou.
Naposledy prišlo k takémuto razantnému nárastu americkej produkcie v roku 2014, keď americkí bridlicoví ťažiari prispeli k zlacneniu čiernej komodity. Ropa sa vtedy z vyše 111 dolárov za barel v lete 2014 prepadla na niečo vyše 50 dolárov za barel na začiatku roka 2015. Následne klesla dokonca až tesne k 30-dolárovej hranici.
To vyburcovalo k akcii krajiny kartelu OPEC, ktoré obmedzili ťažbu. Výsledkom bol rast cien nad 50 dolárov za barel. Len čo sa však ceny dostali hore, stúpla aj americká ťažba a nastalo ďalšie predlžovanie dohody o priškrtení produkcie krajín OPEC-u. Naposledy sa dohoda predlžovala vlani, platiť má počas celého roka, ceny následne vyskočili až tesne nad 70 dolárov za barel. Práve rýchly rast americkej ťažby však nedovolí cenám udržať sa na vyšších hladinách.
Ceny ropy od 50 do 80 dolárov za barel
Kým na jednej strane sú úvahy o páde cien ropy, niektorí analytici si myslia, že dobrá kondícia svetovej ekonomiky ceny ešte dvihne. „A preto by sa ropa aj napriek vyššej americkej produkcii mala udržať na vyšších úrovniach a možno dokonca atakovať úroveň 80 dolárov či viac,“ hovorí analytik spoločnosti TRIM Kapitál Ronald Ižip. Na tento rok počíta s rastom ceny o 10 až 20 percent nad aktuálne čísla.
Ceny by výrazne mohla stiahnuť hrozba recesie, ktorá by podľa Ižipa mala prísť do dvoch rokov. Ropa by potom mohla opäť padnúť pod 50 dolárov za barel.
Budúci cenový vývoj na ropnom trhu je však ťažko odhadnuteľný. Zaváži, ako sa bude dodržiavať dohoda o obmedzení ťažby krajín OPEC, ktorá má platiť do konca tohto roka. „K väčším cenovým výkyvom smerom nahor by mohlo dôjsť, ak by sa ropné veľmoci napríklad dohodli na ešte výraznejšom obmedzení produkcie,“ hovorí analytička Poštovej Banky Lucia Dovalová.
Práve zníženie zásob pre dohodu ropného kartelu totiž tlačí ceny hore. Ich rast brzdia nevyspytateľní americkí ťažiari. „Vyššie ceny ropy totiž vylákali na trhy producentov, ktorí pri nízkych cenách svoju ťažbu pozastavili,“ hovorí Dovalová. K zlacneniu ropy v poslednom období prispela aj panika na akciových trhoch. Investori sa totiž odvracali od rizikovejších aktív, vysvetľuje Dovalová. Na cenu ropy však vplýva aj počasie – dopyt rastie s tuhou zimou, čo tlačí aj na cenu.
Prevalcujú trh americkí ťažiari?
„V budúcnosti za niekoľko rokov môžeme byť svedkami ešte jedného významného prepadu cien ropy práve v dôsledku vysokej produkcie,“ myslí si zase analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Globálny trh je nateraz v rovnováhe, ceny tak budú podľa neho stagnovať na sume 60 až 70 dolárov za barel.
Kým ešte v roku 2014 rástla produkcia aj globálne zásoby, teraz je situácia iná. Svetové zásoby ropy totiž napriek rastu klesajú. Podobne ako vtedy však OPEC stráca svoj vplyv na globálnom trhu, získavajú, naopak, americkí ťažiari. No aj keď bude americká ťažba ropy rásť, nebude to stačiť na pokrytie rastu svetovej spotreby ropy, vysvetľuje Tomčiak. "Dá sa očakávať, že koncom tohto roku bude zrušený produkčný limit zo strany kartelu OPEC a Ruska a že mierne svoje dodávky ropy na trh zvýšia,“ hovorí Tomčiak. To podľa neho pomôže udržať cenu ropy pod hranicou 80 dolárov za barel.
„Za posledné mesiace prudko klesá nadbytok komerčných ropných zásob od svojho 5-ročného priemeru,“ dopĺňa Ižip. O pár mesiacov už môžeme byť pod ním aj napriek zvýšenej americkej produkcii, dodáva. Je podľa neho otázne, ako sa k predĺženiu dohody postavia krajiny, keď sa ich cieľ v podobe vyšších cien naplní.
Podobne, ako v roku 2014 však obchodníci veria ďalšiemu silnému globálnemu rastu, vysvetľuje Ižip. „To, čo by sa mohlo stať katastrofickým scenárom, je vyššia inflácia,“ hovorí. Podobná situácia bola na konci 60. rokov minulého storočia, keď inflácia prudko rástla. V 70. rokoch minulého storočia nasledovala devalvácia dolára a ropná kríza. Nateraz sme podľa Ižipa od takéhoto vývoja vzdialení.