Na jednej strane to vyvoláva otázniky, či je zmena daní systémový krok a či netreba radšej adresne zvýšiť dávky pre mladé rodiny, na druhej strane po zvýšení materskej a zavedení súbehu poberania rodičovského príspevku a platu by išlo o ďalšie opatrenie pre mladé rodiny.
„V pripravovanom sociálnom balíku chceme nižšou DPH pomôcť mladým rodinám. Nižšiu sadzbu môžeme zaviesť napríklad na plienky,“ tvrdí premiér Robert Fico. Ten plánuje detaily zverejniť koncom apríla po aktualizovaní očakávaného výberu daní. „Potrebujeme presne vedieť, koľko peňazí môžeme dať ľuďom,“ dodal Fico.
„Plienky sú drahé a ich prípadné zlacnenie určite poteší mnoho mladých rodín,“ reagovala Daniela Konečná z Únie materských centier. Podľa nej však ani výrazné zníženie DPH systémovo nevyrieši najväčší problém mladých rodín. „Tým sú jednoznačne vysoké náklady na bývanie. Mnoho mladých ľudí založenie rodiny odkladá práve pre príliš nákladné hypotéky a drahé nájomné bývanie. Tento problém by sa aspoň sčasti mohol vyriešiť razantnejším zvýšením rodičovského príspevku,“ dodala Konečná.
Dnes mladá rodina hneď po narodení bábätka dostane jednorazový príspevok vo výške 829,86 eura. Ten štát vypláca na prvé, druhé a tretie narodené dieťa. Pri štvrtom dieťati suma klesá na 151,37 eura. Mladé mamičky zároveň osem a pol mesiaca môžu poberať materský príspevok, ktorý je približne vo výške ich predchádzajúcej čistej mzdy. Po uplynutí tejto doby im už štát vypláca rodičovský príspevok vo výške 214,70 eura mesačne. Ak sa mamička rozhodne po polroku na materskej pracovať, môže od štátu dostať príspevok na starostlivosť o dieťa. Ten jej má uhradiť napríklad náklady spojené s umiestnením dieťaťa do jaslí. Strop štátnej podpory je stanovený na 280 eur za mesiac.
Úspora na jedno dieťa asi 10 eur mesačne?
Na nižšej DPH na tri vymenované potreby pre malé bábätko by rodina mohla podľa prepočtov Pravdy ušetriť mesačne asi 10 až 11 eur. A to pri poklese DPH v prípade plienok, detskej výživy a detského sušeného mlieka z 20 na 10 percent a porovnaní výdavkov na priemerné polročné bábätko pri súčasných a budúcich cenách produktov. Všetko však závisí od toho, na akú úroveň by súčasná 20-percentná daň naozaj klesla, do akej miery by sa to prejavilo na cenách a tiež koľko rodina teraz míňa na dané veci. Spotreba závisí najmä od veku dieťaťa, spôsobu výživy či prístupu rodičov k výchove.
Koľko by teda mohla rodina s malým bábätkom ušetriť, ak by napríklad DPH na plienky, detskú výživu a detské mlieko klesla z 20 na 10 percent? Balenie 800 g sušeného detského mlieka môže vyjsť asi na 13 eur a na mesiac rodina s jedným bábätkom potrebuje asi tri balenia, za ktoré dá 39 eur, z čoho štát zinkasuje na 20-percentnej DPH 6,50 eura. Ak by DPH bola len 10-percentná, detské mlieko by rodinu pri plnom premietnutí nižšej dane do ceny vyšlo na 35,80 eura a úspora by dosiahla 3,20 eura za mesiac.
Plienky pre polročné bábätko vyjdú mesačne asi na 60 eur, z toho 10 eur tvorí aktuálne DPH. Ak by daň klesla na 10 percent, cena by sa znížila na 55 eur a rodina by mesačne ušetrila ďalších päť eur. V prípade detskej výživy možno hovoriť o cene asi 50 centov za jednu výživu. Ak bábätko zje za deň dve, do mesiaca je to výdavok v sume 30 eur, z toho DPH tvorí päť eur. Pri 10-percentnej dani by výdavky klesli z 30 eur na 27,50 eura a rodina by ušetrila 2,50 eura mesačne.
Štátna kasa môže byť tenšia o 15 miliónov
Otázka na ekonómov tiež je, ako by zníženú DPH pocítila štátna kasa. Tovary, pri ktorých vláda zvažuje nižšiu DPH, používajú zväčša deti do troch rokov, najmladšie viac a staršie menej alebo vôbec. Vo veku do troch rokov je na Slovensku približne 165-tisíc detí. Z prepočtov možných úspor rodín na DPH, počtu detí a možnej spotreby daných tovarov vyplýva, že štát by mohol na nižšej DPH prísť možno o 15 miliónov eur.
Na ilustráciu, keď vláda roku 2016 znížila z 20 na 10 percent DPH na základné potraviny (čerstvé mäso, ryby, mlieko, maslo a chlieb), strata pre štátnu kasu sa ročne odhadovala na 77 miliónov eur. Ceny potravín sa po poklese DPH znížili, dnes však už nikto nevie povedať, či sa efekt zachoval, alebo si niektorí predajcovia vďaka poklesu dane zvýšili marže. Navyše ceny potravín závisia aj od produkcie či dotácií a aj z toho dôvodu aktuálne Slováci čelia medziročnému zdraženiu potravín o viac ako šesť percent. Vláda tvrdí, že na vývoj trhových cien dosah nemá.
V prípade bývania kabinet zvažuje viac peňazí na nájomné byty, detaily zatiaľ známe nie sú. Väčšina mladých rodín upozorňuje, že práve výdavky spojené s bývaním a so splácaním hypotéky sú najväčšie. „Splátka hypotéky nám z rodinného rozpočtu každý mesiac ukrojí niekoľko stoviek eur. Pre dieťa sme sa spolu s manželkou rozhodli až po tridsiatke. Teraz už totiž máme nejaké úspory, a tak pokryjeme výdavky na nášho malého synčeka,“ povedal Marián Valenta. Ten v pracuje v hlavnom meste Slovensko ako IT programátor v jednom z nadnárodných koncernov.
Čo bude v sociálnom balíčku
V pripravovanom sociálnom balíčku má byť spolu so zníženou DPH aj pomoc dôchodcom. V prípade pracujúcich ľudí sa aktuálne rokuje o zastavení zvyšovania veku odchodu do penzie po dosiahnutí 64 až 65 rokov. V roku 2019 má zároveň minimálna mzda stúpnuť zo súčasných 480 na 520 eur.
Posledným Smerom pretláčaním opatrením sociálneho balíčka bude prudšie zvyšovanie miezd vo verejnej správe. Aktuálne napríklad tarifný plat v prvej triede pri štátnom zamestnancovi s maximálne dvojročnou praxou začína na sume 292 eur. Štát takémuto pracovníkovi zároveň dopláca sumu chýbajúcu do minimálnej mzdy 480 eur v hrubom.
Výsledkom takto nastaveného systému je, že slabšie platení zamestnanci majú rovnaké mzdy, a to bez ohľadu na ich platovú triedu a roky praxe. Už v roku 2019 môže najnižšia tarifná trieda začať na úrovni minimálnej mzdy a ďalšie tarify budú o niečo vyššie. Toto opatrenie má byť najdrahším z pripravovaného sociálneho balíčka a štát má ročne minúť približne 350 miliónov eur. Z tohto dôvodu môže opatrenie nabiehať postupne v rozmedzí rokov 2019 a 2020.
Zvyšovanie nízkych platov štátnych zamestnancov podporujú aj koaliční partneri Smeru, politické strany SNS a Most-Híd. Tie tiež pretláčajú znižovanie daní pracujúcich ľudí či už prostredníctvom zvýšenia nezdaniteľného minima, alebo znížením sadzby dane z príjmu fyzických osôb.