Druhý sociálny balíček naráža na riziká rozpočtu

Pri zvažovanom znižovaní daní, investíciách do nájomných bytov, diaľnic či vyšších penzií vláda nemôže byť príliš rozšafná.

, 19.02.2018 15:00
zamestnanci robotníci muži práca fabrika výroba Foto:
Vyššia zamestnanosť napĺňa štátnu kasu, časť peňazí chce vláda ľuďom vrátiť cez sociálne opatrenia.
debata (5)

Nová daňová prognóza síce nahráva odvážnym plánom vlády na druhý sociálny balíček, no zároveň nemusí pokrývať všetky možné riziká rozpočtu. Ten ohrozuje nielen nová legislatíva v pracovnej oblasti, zadlžené štátne podniky, ale aj prípadný nečakaný zvrat vo svetovej ekonomike. Naposledy trhy vystrašili začiatkom mesiaca padajúce akcie. Bol za nimi rast americkej inflácie – hore ju ťahali drahé potraviny a ropa, čo vyvolalo obavy z dvíhania úrokov.

Európske ekonomiky sa tiež podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka blížia k vrcholu aktuálneho ekonomického cyklu. "Naznačujú to napríklad čísla maloobchodných tržieb v závere roka, ktoré najmä v krajinách západnej Európy už ďalej nevykazovali jednoznačne rastúci trend,“ hovorí. V strednej a vo východnej Európe by spotrebu domácnosti mohol podľa Koršňáka ešte aj v tomto roku stále výdatne dotovať silný trh práce.

Podľa nových prepočtov Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií by tento rok malo do štátnej kasy poputovať o 150 miliónov eur viac, ako sa počítalo v septembri. V budúcom roku by to malo byť 297 miliónov eur navyše a v roku 2020 o 255 miliónov eur. "Vyšší odhad vychádza z aktuálneho výberu daní a odvodov, ako aj novej makroekonomickej prognózy. Za vyšším výberom stojí najmä pozitívna situácia na trhu práce a rastúca spotreba domácností,“ píše IFP v daňovej prognóze.

Štát príde pre úľavy na 13. a 14. platy o 37 miliónov

Za realistickú považuje novú prognózu analytik ČSOB Banky Marek Gábriš. "Riziká sú viac-menej vybalansované, ak nepríde k negatívnemu prekvapeniu vo vývoji externého makroekonomického prostredia,“ hovorí. Štátu nahráva do karát podľa Gábriša práve priaznivý ekonomický vývoj. „Rast miezd a spotreby pomáha plniť štátnu kasu, rovnako tak aj efektívnosť výberu,“ hovorí.

Na ešte väčšie posilnenie efektívnosti výberu daní by sa mal štát v najbližšom období zamerať.

Z už prijatých legislatívnych opatrení budú mať negatívny vplyv na výber daní 13. a 14. platy s úľavami. Tie majú byť postupne oslobodené od odvodov a daní. Podľa IFP by v tomto roku mohli znamenať výpadok okolo 37 miliónov eur na daniach a odvodoch. Platiť majú len časť roka, a to od mája. V budúcom roku už výpadok má dosiahnuť 82 miliónov eur.

Ich vplyv by mala čiastočne korigovať zrušená odvodová odpočítateľná položka (OOP), tvrdí IFP. Položka bola zrušená pre zamestnávateľov, zamestnancom zostala, a tak by nemala ľuďom priamo znížiť čisté platy.

Podľa odhadov by mal ísť dole aj výnos dane z príjmov firiem. "Od roku 2018 znižuje aktuálny výnos nižší rast makroekonomickej základne, ktorá zahŕňa vyššie mzdové náklady,“ tvrdí IFP. Sú za tým aj rastúce príplatky za nočnú, sviatočnú a víkendovú prácu. A tiež rast minimálnej mzdy. Naopak, firmám by malo prilepšiť zrušenie daňových licencií, získajú podľa odhadov vyše 80 miliónov eur.

Riziká rozpočtu sú až pol miliardy eur

Vyrovnané hospodárenie by štát podľa schváleného rozpočtu mali dosiahnuť už o dva roky. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ho ohrozujú riziká na úrovni 0,6 až 0,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) ročne.

Celkovo ide tento rok o 506 miliónov eur, v budúcom o 531 miliónov eur a 518 miliónov eur v roku 2020. Rozpočet ohrozujú hlavne legislatívne opatrenia s presne nevyčísleným dosahom. Medzi nimi napríklad aj novoprijaté 13. a 14. platy, ktoré majú byť oslobodené od daní a odvodov. Ďalšie sporne vyčíslené opatrenie je odvodová úľava pre dôchodcov do príjmu 200 eur či daň z poistného. Rizikové je aj hospodárenie štátnych podnikov, z ktorých viaceré sú dlhodobo v strate.

Ministerstvo financií tiež už nad rámec rozpočtu prisľúbilo farmárom takzvanú zelenú naftu. Hoci má mať prísnejšie podmienky ako v minulosti a získať by ju mali len niektorí poľnohospodári, ochudobní štátnu kasu o niekoľko desiatok miliónov eur.

Peniaze chýbajú aj na nové diaľnice. Práve rezort dopravy dopadol v rozpočte na tento rok najhoršie – spolu v rozpočte prišiel až o miliardu eur. Je za tým zlé plánovanie z minulosti, pre ktoré mu chýbajú nové projekty.

Okrem toho vláda ohlásila aj ďalší sociálny balíček. Chce nájsť peniaze pre mladé rodiny, penzistov, ale aj živnostníkov a podnikateľov. Peniaze by mali ísť aj na výstavbu nájomných bytov. Hoci zvýšený odhad výberu daní týmto plánom nahráva, otázne je, aký bude skutočný príjem do štátnej kasy a tiež koľko z peňazí bude môcť poputovať na nové sociálne opatrenia. V hre stále zostáva aj dorovnanie tarifných platov štátnych úradníkov k rastúcej minimálnej mzde či nespokojní učitelia a ich mzdové požiadavky.

Nemocnice nemajú na nové príplatky

O peniaze sa chystá hlásiť aj Asociácia nemocníc Slovenska. Náklady jej členov stúpli len kvôli zvýšeným príplatkom za prácu v noci, niektorý z víkendových dní či vo sviatok, ktoré priniesol novelizovaný Zákonník práce, spolu približne o 15 miliónov eur ročne.

Práve rastúce príplatky od mája potiahnu aj príjmy z daní a odvodov do štátnej kasy. Naplno sa prejavia až v budúcom roku, keďže sa budú zvyšovať postupne. Hore by mali ísť aj zárobky ľudí – v tomto roku sa počíta s rastom okolo 5 percent. Dodatočné príjmy tak získajú najmä Sociálna poisťovňa a verejné zdravotné poistenie.

Vyšším príjmom pre štát praje aj rast zamestnanosti. Miera nezamestnanosti sa koncom minulého roka dostala tesne pod 6 percent. Minister práce Ján Richter už avizoval, že očakáva jej ďalší pokles v tomto roku približne o jedno percento. Ľudia na trhu práce akútne chýbajú, voľných je okolo 70-tisíc pracovných miest. Chýbajú hlavne odborníci pre automobilový priemysel a strojárstvo.

Príjmy štátu potiahnu aj vyššie rozpočty domácností. „Vyššia kúpyschopnosť obyvateľstva dáva predpoklad pre rast spotreby obyvateľstva, a teda aj vyšší výber na spotrebných daniach,“ hovorí analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. Riziko vidí v tom, že obyvatelia prihraničných oblastí môžu svoje vyššie príjmy vo väčšej miere míňať v okolitých krajinách.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #vláda #rozpočet #príplatky #trinásty plat #sociálny balíček
Flowers