Negatívne to môže dopadnúť na desaťtisíce ľudí. Aktuálne exekútori vymáhajú dlhy od celkovo 969-tisíc ľudí. Nebankové spoločnosti na základe výkladu ústavy môžu najnovšie vymáhať aj staré dlhy spolu s vysokými poplatkami a úrokmi z omeškania.
V extrémnych prípadoch niektorí ľudia oklamaní nebankovkami v minulosti prišli aj o vlastnú strechu nad hlavou. „Mnoho nebankových spoločností čaká roky s vymáhaním dlhov. Dôvodom je práve snaha zarobiť čo najviac na úrokoch z omeškania a sankčných poplatkoch,“ upozorňuje Štefan Dutko, predseda Združenia Brániť sa oplatí – BSO. Ten sa počas svojej praxe bežne stretol s prípadmi, keď ľudia pre dlhy vo výške dvetisíc eur, nakoniec splácali nebankovkám až osemtisíc eur.
„Dlžníci síce mohli hneď v úvode súdu namietať premlčanie dlhu, lenže oni o tom nevedeli a v krajných prípadoch nakoniec v exekúcii prišli o majetok. Preto zrušenie automatického zamietania premlčaných dlhov v praxi pomôže hlavne nebankovým spoločnostiam,“ dodal Dutko.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu nie je zmyslom premlčania vyhnúť sa zaplateniu dlhu. Premlčacia lehota má ľudí ochrániť pred špekulantmi, ktorí z ničoho nič začnú tvrdiť, že pred desiatimi rokmi niekomu požičali peniaze a teraz ich chcú späť. Tiež má byť na slobodnej vôli dlžníkov, či na súde uplatnia, alebo neuplatnia premlčanie dlhu.
„Z tohto pohľadu platnou právnou úpravou dochádza k zásahu do autonómie vôle, lebo sa dlžníkom v podstate vnucuje ochrana, ktorej využitie by malo byť na nich,“ uviedol Ústavný súd.
Zároveň súčasné nastavenie zákona o ochrane spotrebiteľa podľa Ústavného súdu stavia všetkých veriteľov automaticky na stranu zlých a dlžníkov na stranu poškodených. Proti rozhodnutiu Ústavného súdu nie je možné sa odvolať. V praxi ho môže zmeniť len prípadná novela ústavy, ktorú by v parlamente muselo podporiť až 90 vládnych aj opozičných poslancov.
Kým verdikt Ústavného súdu pomôže pri starých dlhoch nebankovkám, vláda, naopak, v poslednom čase prijímala zákony v prospech dlžníkov a v tomto smere aktuálne pripravuje ďalšiu zmenu legislatívy. Skoncovať so starými dlhmi má v pláne pripravovaná exekučná amnestia. Jej konkrétne paragrafové znenie má ministerstvo spravodlivosti predstaviť v najbližších týždňoch.
V priebehu tohto roka vládni politici v rámci pripravovanej exekučnej amnestie spomínali aj možnosť zrušenia viac ako päť rokov starých dlhov. Túto možnosť vraj aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu nijako nenarušilo. „Neexistuje väzba medzi prípadnou právnou úpravou riešenia takzvaných starých exekúcií a nálezom Ústavného súdu,“ reagoval hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.
Premlčanie dlhu ľuďom pomáha
Prípadov, keď majú ľudia problémy so splácaním dlhov, je mnoho. Služby Združenia Brániť sa oplatí – BSO môže využiť aj Peter Búgel z Galanty. „Cez krízu som ako živnostník prišiel o zamestnanie a následne som nevládal platiť odvody a spotrebný úver. Dnes opäť pracujem a podarilo sa mi vyrovnať dlhy voči Sociálnej aj zdravotnej poisťovni. Spotrebný úver som však doteraz nesplatil, lebo namiesto banky sa mi listom ozvala neznáma spoločnosť, ktorá doteraz prostredníctvom exekútora oficiálne nič odo mňa nežiadala,“ hovorí Peter Búgel z Galanty.
Ten je aj dnes ochotný zaplatiť svoje dlhy. „Každý človek, ktorý pracuje, má vrátiť požičané peniaze. Samozrejme za predpokladu, že exekútor nebude odo mňa vymáhať nekresťanské sankčné úroky a poplatky. Aj preto som v kontakte so združením, ktoré chráni ľudí pred nekalými praktikami nebankových spoločností a jeho právnici mi v prípade potreby sľúbili napísať námietku premlčania,“ dodal Búgel.
Ministerstvo na verdikt súdu zareaguje
Pre súčasné rozhodnutie Ústavného súdu môžu podobné problémy s exekútormi očakávať mnohí Slováci. Zastaviť tento nebezpečný trend sa nakoniec možno zmenou iného zákona pokúsi ministerstvo spravodlivosti. „V každom prípade sme rozhodnutie Ústavného súdu SR zachytili, vieme o ňom, budeme musieť na to reagovať. Ako konkrétne, sa skutočne zatiaľ nedá povedať. Potrebujeme si to rozhodnutie zanalyzovať,“ dodal Bubla.
Pre vysoký počet exekúcií až zhruba 60-tisíc Slovákov radšej pracuje načierno, ako v legálnom pracovnom pomere, kde im pre nesplatené dlhy väčšinu platu zoberie exekútor. Takto pracujúci ľudia navyše väčšinou poberajú sociálne dávky a v starobe nebudú mať ani nárok na minimálny dôchodok.
Tvrdý boj proti nebankovým spoločnostiam odštartovala predchádzajúca vláda a pokračuje v ňom aj súčasná koalícia. Ešte pred pár rokmi nebankové spoločnosti bežne od ľudí pýtali ročné úroky v stovkách percent. Dnes majú nebankové spoločnosti určený úrokový strop, ktorý je aktuálne pri pôžičkách splatných v rozmedzí jedného až piatich rokov vo výške 25,04 percenta za rok. Všetky pôžičky s vyšším úrokom sú automaticky neplatné a v takom prípade je dlžník povinný vrátiť veriteľovi len istinu.
Nebankovky si stále hľadajú svoje cestičky
Pri dlhoch v maximálnej výške 2-tisíc eur sa nemôže exekvovať nehnuteľnosť. Pri vymáhaní dlhu v maximálnej výške 500 eur zase nemôžu byť trovy exekúcie vyššie ako samotná pohľadávka.
Spotrebitelia tiež musia byť do 15 dní informovaní o nezaplatení splátky písomnou formou alebo SMS správou. Za poskytovanie úžerníckych úrokov môžu byť trestne stíhané aj firmy. Niektoré nebankové spoločnosti totiž ochranu spotrebiteľa v praxi obchádzali uzatváraním zmlúv na základe Obchodného zákonníka. Za dokázanie úžery hrozí jednotlivcom 5-ročné väzenie a samotným spoločnostiam pokuta do výšky 1,6 milióna eur.
Zároveň dnes môžu na slovenskom finančnom trhu legálne požičiavať peniaze len nebankové spoločnosti s licenciou od Národnej banky Slovenska. Prísnejšie pravidlá znížili počet nebankových spoločnosti z viac ako 300 na 37. Napriek tomu niektoré firmy zamerané na požičiavanie peňazí nájdu spôsob, ako získať od ľudí čo najviac peňazí.
„Na trhu stále podnikajú subjekty bez pridelenej licencie od Národnej banky Slovenska. Keď na to na súde upozorním, väčšinou sa chcú mimosúdne dohodnúť. Veľké problémy tiež spôsobuje automatický súhlas so zrážkami zo mzdy, ktorý spotrebiteľ podpisuje spolu s úverovou zmluvou. Potom, keď sa dostane do problémov, nebankové spoločnosti si z jeho mzdy strhávajú aj peniaze, na ktoré legálne nemajú nárok,“ priblížil Dutko.
Podľa jeho skúseností v praxi tiež obrovské problémy spôsobujú dobrovoľné dražby. „Zo sumy získanej v dražbe sa najskôr uspokojí notár, potom dražobná spoločnosť a veriteľ. Z dlhu veriteľa sa zároveň najskôr splatia poplatky a úroky. Výsledkom je, že dlžníkovi po dražbe ostane aj naďalej na krku dlh, a to napriek tomu, že prišiel o svoj dom či byt,“ uzavrel Dutko.