Tlačová agentúra Reuters pripomenula, že Draghi sa k tejto situácii vyjadril 7. septembra 2017 v rámci tlačovej konferencie k rozhodnutiam guvernérov ECB o úrokových sadzbách. Draghi skritizoval návrh estónskej vlády z augusta toho istého roku na spustenie štátom spravovanej digitálnej meny estcoin a upozornil, že v eurozóne jedinou platnou menou je euro. A netajil sa názorom, že ECB znepokojuje možnosť, že čisto elektronický tok peňazí môže viesť k narušeniu kontroly nad finančnými pohybmi ako takými.
„Žiaden členský štát nemôže zaviesť svoju vlastnú menu. Menou eurozóny je euro,“ odkázal Estóncom Draghi.
Estónsky návrh prišiel v období nárastu popularity kryptomien a v období, keď je táto pobaltská krajina európskym lídrom v oblasti digitalizácie. Vláda v Talline vydala už viac ako 30.000 elektronických občianstiev (e-Residency) pre podnikateľov zo zahraničia, ktorí oceňujú rýchlosť a jednoduchosť podnikania a zdaňovania cez internet.
Na pozadí tejto situácie sa Estónsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá začala otvorene diskutovať o možnosti zavedenia digitálnej meny riadenej vládou. Podľa Reuters s myšlienkou estcoinu prišiel Kaspar Korjus, šéf estónskeho projektu e-Residency.
Korjus koncom minulého roka však na oficiálnom blogu na web stránke e-Residency naznačil, že sa nevzdáva projektu estcoin. Dodal, že v hre sú dokonca tri podoby tejto virtuálnej meny, všetky tri modely sú životaschopné a môžu byť zavedené aj bez znepokojenia Európskej centrálnej banky. Za náznak možného fungovania estcoinov označil ich naviazanie na euro.
„Nikdy sme neuvažovali o alternatívnej mene k euru, ale je možné, že by sme spojili niektoré decentralizované výhody kryptomien so stabilitou a dôverou pevnej meny a potom obmedzili jej použitie iba na komunitu elektronických občanov,“ uviedol Korjus na svojom blogu.