Ostane z olympiády len drahá mraznička na ryby?

Úplne nový olympijský štadión v Pjongčangu si užije veľkolepých pätnásť minút slávy. Stavbu pre 35-tisíc divákov za 109 miliónov dolárov po dvoch otváracích a dvoch zatváracích ceremoniáloch zbúrajú.

10.02.2018 10:00
Pjongčang, ZOH 2018 Foto:
Juhokórejčania nie sú veľkými fanúšikmi zimných športov a o olympiádu v Pjongčangu sa zaujíma len tretina obyvateľov. To so sebou prináša aj otázniky, čo bude po hrách so športoviskami.
debata (15)

Ostane po nej len park a olympijské múzeum. V provincii Kangwondo, kde žije len 40-tisíc ľudí, by taký štadión len ťažko našiel uplatnenie. Podobný osud čaká aj ďalšie športoviská. Iné si majú nájsť uplatnenie aj po olympiáde. Napríklad štadión na rýchlokorčuľovanie bude zrejme slúžiť miestnym rybárom ako veľká mraznička na ich úlovky.

Na ploche pod skokanskými mostíkmi sa zase cez leto má hrať futbal. Apartmány v olympijskej dedine sú už rozpredané a zo štadióna na krasokorčuľovanie bude krytá viacúčelová telocvičňa. Južná Kórea sa proste snaží urobiť všetko pre to, aby minimalizovala straty, ktoré zvyčajne ostanú po organizovaní takých mamutích podujatí, ako sú olympijské hry.

Soul do usporiadania zimných hier investoval 13 miliárd dolárov a vníma ich ako príležitosť na posilnenie medzinárodného postavenia s nádejou, že sa podarí odkopírovať predchádzajúci úspech, ktorý zaznamenala krajina po letných olympijských hrách v roku 1988. Tie sú považované za historický míľnik, ktorý Južnú Kóreu otvoril svetu. Najmä miestne samosprávy dúfajú, že olympiáda urobí z provincie ázijské centrum zimných športov a do regiónu sa podarí prilákať čínskych lyžiarov, ktorí v posledných rokoch mierili do Japonska.

Výhodou pre ekonomiku je tiež rozvoj infraštruktúry. Kórejské medzinárodné letisko Inčhon má vďaka olympiáde nový terminál a z hlavného mesta do provincie Kangwondo bola postavaná nová vysokorýchlostná železničná trať. Cesta zo Soulu do Pjongčangu tak už netrvá šesť hodín, ale iba 90 minút. Nová infraštruktúra ponúka možnosti organizovania ďalších športových udalostí a s tým aj príchod ďalších turistov.

Lepšia infraštruktúra takisto zvýšila ceny realít v provincii. Za posledných desať rokov ceny bytov v oblasti stúpli o 38,6 percenta, zatiaľ čo v celej krajine o 17,5 percenta. Regiónu sa už ozvali investori zo Spojených arabských emirátov, ktorí tu chcú do realít investovať takmer jednu miliardu dolárov.

Faktom však ostáva, že tieto zimné olympijské hry budú druhé najdrahšie v histórii. Prvenstvo jednoznačne patrí ruskému Soči, kam Moskva naliala 51 miliárd dolárov. Ak sa zarátajú aj letné olympiády, tak Pjongčangu patrí štvrté miesto. Organizovanie hier je preto aj pre bohatú Kóreu značným investičným rizikom.

Rozprávať o tom by mohli najmä v Montreale, Aténach, či v Riu de Janeiro. Montrealu trvalo 30 rokov, kým splatil dlh za olympiádu v roku 1976. Olympijský štadión v súčasnosti slúži ako centrum pre utečencov, ktorí do krajiny vstúpia cez hranicu s USA. Atény na letné hry minuli 15 miliárd dolárov, čo výrazne zvýšilo dlh krajiny, ktorý po svetovej finančnej kríze vzrástol natoľko, že hrozil bankrot celej krajiny. Grécko nakoniec museli zachraňovať všetky členské krajiny eurozóny, vrátane Slovenska. V súčasnosti mnohé športoviská chátrajú a pomaly sa rozpadajú. Po olympiáde Aténam ostala rozšírená sieť metra, diaľnice a letisko, no výstavba nových športovísk sa z dlhodobého pohľadu ukázala ako úplne zbytočná a na grafitmi vykrášlené ruiny teraz doplácajú všetci daňoví poplatníci.

Náklady na olympiády
rok mesto krajina výdavky v mld. $ zisk/strata v mld. $
2000 Sydney Austrália 6,6 –2,1
2002 Salt Lake City USA 2 +0,1
2004 Atény Grécko 15 –14,5
2006 Turín Taliansko 0,7 – 0,03
2008 Peking Čína 44 + 0,15
2010 Vancouver 1,26 +0,02  
2012 Londýn Británia 10,4 0
2014 Soči Rusko 51 +0,53
2016 Rio de Janeiro Brazília 4,6 ?
2018 Pjongčang Južná Kórea 13 ?
         

Rio de Janeiro malo s olympijskými športoviskami veľké plány. Mali sa premeniť na školské a zdravotnícke zariadenia. Tento plán však stroskotal a opäť ostali len dlhy. Hlavné mesto Brasilia sa zase môže pochváliť najdrahším parkoviskom pre autobusy na svete. Presne to totiž vzniklo z futbalového štadióna za 550 miliónov dolárov.

„Väčšine krajín ostane množstvo dlhov, mnoho zbytočných stavieb, a infraštruktúra, ktorá nie je ideálna pre ďalší rozvoj mesta,“ uviedol pre stanicu NPR profesor ekonómie Andy Zimbalist zo Smith College v Massachusetts. „Keď idete organizovať olympijské hry, musíte sa pripraviť na mnoho, slušne povedané, finančných prekvapení. A dlhov,“ pridal sa olympijský historik David Wallechinsky. Olympiády, ktoré skončia v pluse, však nie sú mýtus. Zo zisku 224 miliónov dolárov z olympijských hier v Los Angeles v roku 1984 ťažia americkí športovci dodnes. Na nule sa podarilo skončiť Londýnu, dobre dopadla aj Barcelona. Ich spoločným menovateľom bolo to, že tieto mestá ťažili z už vybudovaných športovísk alebo precízneho využitia nových stavieb.

Všimol si to už aj Medzinárodný olympijský výbor. Ten zvykol od usporiadateľov vyžadovať supermoderné športové stánky, teraz sa však karta obrátila. Hry v rokoch 2024 a 2028 vyhrali Paríž a Los Angeles najmä preto, že predstavili udržateľný plán využitia športovísk a infraštruktúry po skončení hier. Zimné olympijské hry sa v roku 2022 budú konať v Pekingu a ten opäť využije ikonické „vtáčie hniezdo“ z letnej olympiády v roku 2008.

Náklady na zimnú olympiádu v Pjongčangu údajne prekročili pôvodný plán o 80 percent, no kórejská vláda je presvedčená, že peniaze sa vrátia. Možno však bude nutná osveta medzi Juhokórejčanmi, ktorá by v nich vyvolala túžbu naučiť sa lyžovať. Kórejčania zimným športom príliš neholdujú a podľa prieskumu ministerstva kultúry zimná olympiáda zaujíma len 35,6 percenta obyvateľov. Na druhej strane, Kórejčania patria k najväčším konzumentov rýb a darov mora.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Pjongčang 2018