Dôležitá podmienka, ktorá sa dostala do zákona, je, že 13. a 14. plat s úľavami musí byť najmenej vo výške priemerného platu zamestnanca, čo si veľa firiem nemôže dovoliť.
„Ak napríklad zamestnávateľ vyplatí v lete zamestnancovi odmenu vo výške 900 eur, pričom priemerný mesačný zárobok zamestnanca je 1 000 eur. Nárok na oslobodenie nevznikne, pretože výška mzdy pri príležitosti obdobia letných dovoleniek nedosahuje priemerný mesačný zárobok zamestnanca,“ uvádza sa novele Zákonníka práce, o ktorej poslanci hlasujú dnes. Od odvodov aj daní bude postupne oslobodená mesačná odmena v maximálnej výške 500 eur.
Mnohé firmy vyplácajú koncoročné odmeny v stovkách eur a pre tie by novinka bola prospešná, nebyť novej podmienky týkajúcej sa priemernej mzdy. S danou podmienkou sa vyplácanie 13. a 14. platov zrejme výrazne nerozšíri a firmy z IT odvetvia či automobilového priemyslu, ktoré dodatočné platy už teraz vyplácajú, tak ušetria na odvodoch a daniach.
Podmienka vyplatenia odmeny vo výške priemernej mzdy sa v zákone vraj ocitla po tlaku sociálnych partnerov. „Je to kompromis dohodnutý so sociálnymi partnermi, ktorí sa obávali, že niektorí zamestnávatelia začnú znižovať mzdy a následne ich nahradia trinástymi a štrnástymi platmi,“ povedal jeden z predkladateľov zákona a poslanec SNS Radovan Baláž. Na druhej strane podmienka priemernej mzdy znemožňuje menším firmám vyplatiť menšie odmeny vo výške pár stoviek eur.
Firmy: Kľúčová je dobrovoľnosť
„My sme proti nastaveniu zákona neprotestovali pre dobrovoľné vyplácanie trinástych a štrnástych platov. Firmy, ktoré si vysoké odmeny nebudú môcť dovoliť, tak ich nevyplatia. Zároveň časť podnikateľov bude motivovaná do vyplácania trinástych a štrnástych platov,“ povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Napríklad pri ľuďoch pracujúcich za minimálnu mzdu stratia firmy motiváciu na vyplácanie časti odmien načierno priamo na ruku každého jedného zamestnanca. „Pre nás je veľmi dôležité, aby sa politici pred voľbami nepokúšali zaviesť povinné trináste a štrnáste platy, lebo to by mnohým firmám spôsobilo obrovské ťažkosti,“ dodal Hošták.
Na trinásty plat má mať zamestnanec nárok po tom, čo vo firme odpracuje minimálne dva roky a na štrnásty plat až po odpracovaní minimálne štyroch rokov. Po splnení týchto podmienok budú od zdravotných odvodov oslobodené už v júni tohto roka vyplatené odmeny. Zároveň pri decembrových odmenách pribudne aj oslobodenie od dane z príjmu. Trináste platy vyplatené v lete budú oslobodené od zdravotných odvodov aj od dane z príjmu. Od daní aj odvodov úplne oslobodený plat budú môcť na Slovensku pracujúci ľudia poberať až v roku 2020.
Novela Zákonníka práce prináša aj vládnym Smerom pretláčané zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez víkend a štátny sviatok. Už v máji tohto roku príplatky za prácu v noci stúpnu zo súčasných 20 na 30 percent hodinovej minimálnej mzdy. Odmena za odpracovanie osemhodinovej nočnej zmeny stúpne zo súčasných 4,41 eura na 6,62 eura. Zároveň v máji 2019 sa nočný príplatok zvýši až na 40 percent hodinovej minimálnej mzdy. V prípade rizikovej práce bude nočný príplatok už v tomto roku vo výške 35 percent minimálnej mzdy a v roku 2019 až vo výške 50 percent.
Otvorenie pracovného trhu
Poslanci dnes schválili návrh na ľahší dovoz zamestnancov z takzvaných tretích krajín. Obyvatelia z krajín nachádzajúcich sa mimo EÚ sa budú môcť oveľa ľahšie zamestnať v regiónoch s maximálne päťpercentnou nezamestnanosťou. O prácu vo fabrikách západného Slovenska majú záujem hlavne obyvatelia Ukrajiny, Srbska a Vietnamu. Zároveň v jednej fabrike bude môcť pracovať maximálne 30 percent cudzincov. Tí podľa zákona nemôžu mať nižšie platy ako slovenskí zamestnanci a firmy im musia zabezpečiť aj ubytovanie.
Ľudia, ktorí sa rozhodnú trvalo presťahovať za prácou, môžu získať v prípade jednotlivca príspevok vo výše 3 600 a v prípade manželov až 5 400 eur. Hlavnou podmienkou na jeho získanie je zmena trvalého pobytu a podľa analýzy samotného ministerstva práce ho v budúcom roku využijú desiatky ľudí. "Toto opatrenie má byť len doplnkové k pripravovanému rozbehu nájomného bývania,“ povedal poslanec Smeru Ľubomír Petrák. Ďalej znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie stúpne príspevok na dochádzanie za prácou zo 135 na 200 eur. Zvýši sa aj doba poberania príspevku zo súčasného pol roka na jeden celý rok.