Kým pri bitcoine a iných virtuálnych menách možno hovoriť o spľasnutí bubliny, akcie sa z otrasov môžu spamätať. „Je síce pravda, že ceny akcií sú vysoko, ale za ich hodnotou však stoja rastúce zisky firiem a silný ekonomický rast,“ povedal analytik TRIM Broker Ronald Ižip. Prognózy o dobrej kondícii svetovej ekonomiky vrátane hospodárskeho rastu Slovenska tak platia.
Nečakaný pád akcií je odvrátenou stranou mince prebiehajúceho tlačenia peňazí a nízkych úrokových sadzieb. Pre dostatok lacných peňazí si finančné trhy zvykli na neustály rast cien akcií a prvý mesiac tohto roku bol v znamení prepisovania historických maxím viacerých amerických akciových indexov. Zároveň v priebehu posledného roka väčšinu búrz nezasiahol žiaden výraznejší pád a súčasný prudký pád len zreálňuje vysokú cenu amerických akcií.
„Napriek panike na akciových trhoch je potrebné si uvedomiť, že zatiaľ ide len o krátkodobý pokles, ktorý nemá výraznejší dopad na reálnu ekonomiku. To znamená, že sa nepremieta do spomalenia ekonomického rastu ani do zhoršenia situácie na trhu práce či do poklesu miezd,“ povedala analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa analytikov momentálna situácia nič nemení na dobrých hospodárskych vyhliadkach svetovej ekonomiky.
Pád akcií organizovali programy v počítačoch
Podľa najnovšej analýzy ministerstva financií čakajú Slovensko minimálne tri ekonomicky dobré roky. „Silný dopyt po pracovnej sile a jej nedostatok vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, znamená, že zamestnávatelia budú musieť platiť vyššie mzdy,“ uviedol hlavný analytik VÚB banky Zdenko Štefanides. Vyššie platy následne smerom nahor potlačia aj ceny v obchodoch a spôsobia zvyšovanie úrokov zo strany všetkých významných centrálnych bánk.
„Inými slovami, aktuálny pokles cien akcií je možno zlou správou pre investorov, pretože ich príbeh o tom, že svetovej ekonomike sa bude dariť, sa už naplnil. A keď sa očakávania naplnia, tak treba predať a vybrať zisky. Teraz prišiel čas, aby z tohto naplneného pozitívneho príbehu vyťažili skôr bežní zamestnanci, ktorí zarábajú viac na svojom pracovnom mieste ako na svojich investičných portfóliách,“ dodal Štefanides.
Za poklesom cien akcií stoja hlavne automaticky nastavené obchody v počítačových programoch. Veľká časť investorov totiž akcie automaticky predá po tom, čo klesnú pod určitú hodnotu. V praxi sú tieto rýchle peniaze obchodované na základe matematickými algoritmami nastavených obchodných stratégií. „Pokles je zatiaľ hrozivý, ale je relatívne kontrolovaný,“ uviedol hlavný menový stratég Saxo Bank John Hardy. Podľa neho je otázne, ako na súčasnú situáciu zareagujú takzvané pomalé peniaze, ktorých presun riadia milióny burzových obchodníkov. V čase uzávierky vydania denníka Pravda americké akcie začali opäť rásť a európske akciové prepady na úrovni troch percent sa tiež zmiernili.
Spúšťačom bol rýchlejší rast cien
Za pondelkovým pádom akcií môže stáť mierne rýchlejší rast cien. Inflácia v USA dosahuje mierne cez 2 percentá. „Všetko sa začalo tým, že v USA boli zverejnené štatistiky vyššej, ako očakávanej spotrebiteľskej inflácie. To automaticky znamená úvahu, že centrálna banka Fed bude donútená krotiť infláciu viac, ako sa predpokladalo, prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb, a teda zdražovania úverov,“ povedala ekonómka zo spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová.
V súčasnosti je základná úroková sadzba v Spojených štátoch amerických v rozmedzí od 1,25 do 1,5 percenta. Zároveň americká centrálna banka Fed už v priebehu tohto roka ohlásila tri zvýšenia základnej úrokovej sadzby do rozpätia 2 až 2,25 percenta. Výsledkom takto nastavenej politiky budú vyššie úroky na nových pôžičkách. „No, a drahšie úvery znamenajú drahšie peniaze, s ktorými by sa dalo špekulovať na akciových burzách. Teda znamená to potenciálne nižší dopyt po akciách. A tým sa už dostávame do finále: nižší špekulatívny dopyt po cenných papieroch znamená ich nižšiu cenu. Nech už je táto úvaha prehnaná či nie, na trhoch si už vybrala svoju daň: akcie padajú prakticky po celej planéte, ceny dlhopisov detto,“ dodala Šichtařová.
Akcie sa prejavia aj na výnosoch v II. pilieri
Bežní Slováci do akcií investujú prostredníctvom podielových fondov a II. piliera. Niekoľko rokov trvajúci rast cien akcií dokázal peniaze investované v indexových fondoch bežne zhodnotiť o 10 až 20 percent za rok. Súčasný pád môže byť predzvesťou konca vysokých ziskov. „Vzhľadom na to, že je začiatok februára, je ťažko predpokladať, ako dopadnú akciové trhy do konca roka. Avšak akciové trhy majú za sebou niekoľko rokov silného rastu, ktoré sa jednoducho nemôžu opakovať donekonečna. Aj súčasné prepady, akokoľvek dramaticky sa nám môžu javiť, vrátili ceny akcií na úrovne spred pár mesiacov, napríklad v prípade amerických trhov boli akcie na týchto úrovniach iba koncom decembra, v prípade Európy zas niekedy v septembri minulého roka,“ povedal Miroslav Kotov, vedúci oddelenia investícií v Allianz – Slovenská d.s.s.
Aktuálne má 1,4 milióna Slovákov v II. pilieri investovaných 7,69 miliardy eur. Väčšina z týchto peňazí až 6,07 miliardy eur je uložených v bezpečných dlhopisových fondov. Tých sa súčasné pády akcií nijako netýkajú a navyše prípadné straty v nich dôchodkové správcovské spoločnosti doplatia z vlastných peňazí. Výsledkom takto nastavenej štátnej regulácie je bezpečné investovanie, ale s nízkym výnosom. V priemere sa ročné výnosy dlhopisových fondov pohybujú v rozpätí od 1,87 do 2,94 percenta.
Od cien akcií sú závislé zisky v zmiešaných, akciových a indexových fondoch. V nich majú sporitelia druhého piliera investovaných 1,63 miliardy eur. Vo všetkých týchto fondoch si súčasným pádom akcií spôsobené straty zaplatia sporitelia z vlastných peňazí. Na druhej strane vyššie riziko je kompenzované aj vyššími ziskami. Priemerné ročné výnosy sa pri zmiešaných fondoch pohybujú v rozmedzí od 2,76 do 3,4 percenta, akciových od 2,55 percenta do 3,86 percenta a indexových od 9,26 percenta do 11,36 percenta.
Odborníci dlhodobo za najlepšiu stratégiu považujú rozdelenie investovaných peňazí medzi indexové a dlhopisové fondy. Zároveň platí, že najviac sa oplatí do akcií investovať mladým ľuďom, ktorí aj prípadné vysoké straty dokážu vykompenzovať dlhodobým rastom akcií. Za najhoršie riešenie sa považuje zmena fondu po prudkom páde akcií, keď si investori väčšinou zafixujú vysoké straty a následne nezarobia na ďalšom raste akciových fondov. „Preskakovať z fondu do fondu na základe emócií a minulej výkonnosti je tou najhoršou možnou stratégiou,“ uzavrel Kotov.