Koncern sa teraz za pokusy na zvieratách ospravedlnil a odvolal hlavného lobistu Thomasa Stega, ktorý zobral zodpovednosť na seba. Pokusy prebiehali v inštitúte pri univerzitnej nemocnici v nemeckom Aachene v rámci „inhalačnej štúdie oxidu dusičitého u zdravých ľudí“. V rámci testovania malo byť 25 ľudí a tiež 10 zdravých opíc vystavených niekoľko hodín rôznym koncentráciám oxidu dusičitého. Šéf inštitútu Univerzity Aachen Thomas Kraus poprel, že išlo o testy na dieselové emisie, nevylúčil však existenciu štúdie a testovanie na ľuďoch.
Foto: Reuters
Ochrancovia zvierat testovanie na zvieratách z etického hľadiska striktne odmietajú. Upravuje ho aj slovenská legislatíva. Tá však nie je jednoznačná. Filozofickou otázkou zostáva, či je etickejšie testovanie na zvieratách ako na ľuďoch, a či je čistota ovzdušia cieľom, ktorý výskumné praktiky automobiliek ospravedlňuje.
„V princípe testovanie škodlivosti výrobkov na ľuďoch na Slovensku povolené je,“ vraví právnik z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied Marek Káčer. Problém môže nastať vtedy, ak účasťou na teste vznikne človeku poškodenie zdravia, alebo dôjde k ohrozeniu života či k usmrteniu. V takom prípade prichádza do úvahy aj trestnoprávny postih.
Trestný zákon upravuje túto situáciu v jednej z okolností vylučujúcich protiprávnosť. „Ide o takzvané dovolené riziko, keď nejde o trestný čin, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom,“ vraví Káčer. Podľa neho teda je možné, že ak dôjde pri testovaní škodlivosti výrobku k poškodeniu zdravia človeka, no súčasne sú splnené podmienky dovoleného rizika, o trestný čin nepôjde.
Testovať sa dá aj cez počítač
Je však potrebné rozlišovať medzi jednotlivými druhmi výrobkov. Slovenský právny poriadok osobitne upravuje testovanie humánnych liekov na človeku. Zákon stanovuje prísne podmienky, napríklad požiadavku správnej klinickej praxe, informovaný súhlas testovaného a podobne. „Osobne si neviem predstaviť, že by niekto riskoval testovanie škodlivosti nejakého výrobku, osobitne lieku, bez toho, aby daný produkt najskôr neotestoval na zvieratách, pretože práve výsledky testov na zvieratách pomáhajú výskumníkom významnou mierou určiť, či prínosy produktu prevažujú nad rizikami,“ vraví Káčer.
Pokiaľ však ide o testovanie škodlivosti výfukových plynov z áut na ľuďoch, dá sa silno pochybovať o tom, že by bol princíp primeranosti splnený. „Existujú aj iné, menej drastické metódy, ako sa dá škodlivosť výrobku určiť, hoci výsledky takéhoto určenia nemusia byť až také spoľahlivé ako „tvrdé“ empirické testovanie – napríklad počítačové simulácie a podobne.“
Otázka, či testovanie výfukových plynov na zvieratách môže byť ospravedlnené tým, že na trh budú dodávané menej škodlivé autá, je diskutabilná. „Podľa môjho názoru skúmanie škodlivosti výfukových plynov je legitímnym vedeckým cieľom – v niektorých krajinách je znečistenie ovzdušia také závažné, že v jeho dôsledku obmedzujú prepravu osobnými automobilmi. Respiračné ochorenia sú pomerne vážne a časté, nehovoriac o tom, že výfukové plyny pravdepodobne škodia nielen človeku, ale aj zvieratám a celkovo životnému prostrediu,“ domnieva sa Káčer. Vie si predstaviť, že obetovanie „niekoľkých opíc“ môže byť primeranou či akceptovateľnou obeťou. „Obetovať ľudí je z právneho hľadiska neprípustné, a to aj za situácie, ak by títo ľudia súhlasili,“ dodáva.
Napriek tomu by sa však výskum na zvieratách a ľuďoch mal začať až vo fáze, keď je relatívne nízke riziko, že účastníci výskumu budú „obetovaní“. „Výskumník by mal teda v dobrej viere predpokladať, že k žiadnej obeti nedôjde. Ak k nej predsa len dôjde, do úvahy prichádza posúdenie cez už spomínané dovolené riziko, resp. princíp primeranosti. Celkom kľúčové však je to, či sa možno k daným poznatkom dostať aj menej rizikovou cestou.“ Ak áno, ľudské či zvieracie obete sú neprípustné. Prípustnosť výskumu je v podstatnej miere určená tiež jeho metodológiou.
Kašlať na etiku?
Jednému emisnému škandálu už Volkswagen čelil. Išlo o aféru Dieselgate. V roku 2015 americká Agentúra pre životné prostredie (US EPA) uverejnila informáciu, že nemecká automobilka Volkswagen vybavila svoje automobily s dieselovými motormi TDI softvérom, ktorý rozpoznával, že motor pracuje v režime zodpovedajúcom požiadavkám laboratórnych testov výfukových plynov. Zmenou nastavenia motora dočasne znižoval množstvo vznikajúcich oxidov dusíka (NOx), tak, aby vyhovel povoleným limitom.
„Všetky firmy sa prirodzene usilujú dosahovať čo najväčší zisk. Absolútnym trendom v dnešnom svete je však spoločensky zodpovedné podnikanie a trvalo udržateľný rozvoj,“ vraví Jozef Polačko, ktorý prednáša sociálnu a hospodársku etiku na Vysokej škole ISM Slovakia medzinárodného podnikania v Prešove. Vedenie každej firmy by si podľa neho malo uvedomiť, že nemôže so svojou povesťou hazardovať, ak chce mať na trhu dlhodobý úspech. K poslednému škandálu s testovaním na opiciach dodáva: „Pobúrenie, ktoré podobné praktiky vo verejnosti vyvolávajú, má za následok oveľa horšie straty, než potenciálne dosiahnuteľný zisk pochádzajúci z eticky pochybných postupov.“
Znečistenie vzduchu v mnohých oblastiach sveta je také vysoké, že podľa Polačka zrejme nie je nutné pre podobný výskum vytvárať umelé podmienky. „Výskum škodlivosti jednotlivých druhov palív je síce mimoriadne dôležitý, ale je potrebné pri ňom dodržiavať etické princípy. Objektivitu výskumu však môžu spochybňovať obrovské ekonomické záujmy vzhľadom na dôležitosť daného segmentu. Podľa môjho názoru však nie je možné na základe tohto škandálu automaticky konštatovať klamlivosť reklamy na uvedené automobily,“ hovorí Polačko.
Ešte koncom minulého roka vstúpila do platnosti novela zákona o ovzduší, ktorá podľa ministerstva životného prostredia obsahuje viaceré efektívne nástroje, ako znečisteniu ovzdušia predchádzať. „Napríklad pri emisiách z dopravy dáva obciam možnosť vyhlásiť nízkoemisné zóny,“ uviedol hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák k téme škodlivosti výfukových plynov. Jednou z alternatív, ktoré sa ponúkajú, sú elektromobily.