Vládny balíček tlačí firmy do vyšších miezd

Priemerná mzda v krajine sa vlani podľa odhadov pohybovala okolo 950 eur za mesiac a tento rok to môže byť 1 000 eur a do dvoch rokov môžno počítať, že stúpne o ďalších sto eur. Také sú posledné predpovede Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií.

Do nich ešte vstúpi vládny balíček. Kabinet včera schválil nárast príspevku na dochádzku za prácou, zvýšenie príplatkov za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov a regulovať sa bude aj zamestnávanie cudzincov. Platy rastú viac na západe krajiny a sú tiež o tretinu vyššie ako v iných regiónoch. Vláda sa nebráni tomu, aby sa ľudia presťahovali bližšie k Bratislave. Keďže nezamestnanosť je pod šiestimi percentami, predpokladá sa, že firmy v tejto časti Slovenska rozšíria súčasné počty asi 50-tisíc cudzincov, čo ide štát regulovať. Firmy zo slabšie platených odvetví, ako je elektrotechnický priemysel, budú zároveň odchádzať a Slováci sa ešte viac premiestnia na lepšie platené miesta v automobilovom priemysle.

Vláda včera súhlasila s poslaneckou novelou z dielne Smeru, podľa ktorej sa od mája zjednodušia podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín, teda z krajín mimo EÚ. Bude sa to týkať len vybraných profesií, v ktorých je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, a okresov s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Počet zamestnancov z krajín mimo EÚ sa obmedzí na najviac 30 % z celkového počtu ľudí v podniku.

Limity na cudzincov a vyššia mobilita Slovákov?

Od mája sa tiež zdvihne príspevok na presťahovanie sa za prácou. V prípade zmeny bydliska nad 70 kilometrov tak po novom dostane zamestnanec najviac 4 000 eur, pre manželov 6 000 eur počas dvoch rokov. Preukázať však musí zmenu trvalého pobytu. V súčasnosti má príspevok výšku maximálne 1327,76 eura. Získať ho mohli len tí, čo boli na úrade práce evidovaní minimálne tri mesiace.

Zmeniť sa má aj príspevok na dochádzku za prácou – zo 135 eur stúpne na rovných 200 eur mesačne. Vyšší má byť aj príspevok na podporu mobility za prácou. Ten má byť 400 eur pre jednotlivca a 600 eur pre manželov počas prvého polroka. Nárok naň má mať ten, čo sa za novou prácou presťahuje do 50 kilometrov od pôvodného miesta bydliska. Trvalý pobyt si pritom meniť nemusí.

„Aktuálnu neochotu sťahovať sa môžeme čítať ako rast spokojnosti ľudí s prácou, ktorú majú, a s príležitosťami, ktoré sa im v dosahu ich bydliska ponúkajú,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá. Napríklad v Bratislavskom kraji, kde je najviac a najlepšie platených pracovných možností, je najnižšia zistená ochota presúvať sa za prácou inde.

Za prácou sú ochotnejšie sťahovať sa skôr mladšie ročníky. Kusá za tým vidí to, že väčšina z nich ešte „nezapustila korene, nemajú svoje bývanie, záväzky k ďalším členom rodiny a často ani dostatočne dobre platenú prácu, ktorú by neboli ochotní vymeniť za inú". Kategórie do 34 rokov majú podľa Kusej veľký potenciál mobility. „Títo ľudia budú zároveň veľmi starostlivo zvažovať atraktívnosť výšky príjmu, náklady na bývanie a istotu bývania v cieli svojho sťahovania,“ predpokladá Kusá.

Chýbajú nájomné byty

Zvýšenie príspevku od štátu môže mať na ochotu sťahovať sa za prácou pozitívny vplyv. Ukázal to prieskum z konca minulého roka, ktorý pre HR Alianciu vypracovala výskumná agentúra AKO. Suma 4 000 eur už má podľa prieskumu potenciál zvýšiť mobilitu o vyše 10 percent. Presťahovať by sa vďaka nej bola ochotná približne tretina nezamestnaných. „Ľudia chcú dochádzať za prácou maximálne hodinu denne a na dochádzanie chcú minúť maximálne 50 eur mesačne,“ povedala viceprezidentka HR Aliancie Jana Mesárová.

V minulom roku bolo podľa štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatených 8 522 príspevkov na dochádzanie za prácou a 782 príspevkov na podporu mobility za prácou. Úlohu zohráva aj porovnanie cien nehnuteľností. Ceny domov v okrese Rožňava sa pohybujú podľa lokality a stavu od 20-tisíc do 60-tisíc eur. Najlacnejšie dvojizbové byty v Trnave sa pohybujú okolo 60-tisíc eur. V Bratislave sú ceny rádovo vyššie. Sťahovať sa tak za prácou nie je vôbec jednoduché. Pomohli by nájomné byty, ktoré na Slovensku stále chýbajú. Vláda avizuje, že príde s novou podporou nájomných bytov, detaily kabinet zatiaľ neprezradil. Od januára už platia nové pravidlá na dotácie na rozvoj bývania a novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. Rezort dopravy a výstavby si od nich sľubuje výstavbu 2 000 až 2 500 nájomných bytov ročne.

Ako sa zmenia príplatky

Zákonník práce sa v zmysle včerajšieho verdiktu vlády má zmeniť od mája aj v prípade príplatkov za prácu v noci a cez sviatok a zaviesť sa idú príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Bude sa to týkať aj zamestnancov v štátnej a vo verejnej službe.

Príplatky sa budú zavádzať v dvoch vlnách, a to od mája 2018 a od mája 2019. Verejný zamestnanec s funkčným platom 350 eur v súčasnosti dostane za hodinu práce v sobotu príplatok 0,66 eura. Ak by sa jeho odmena za sobotu počítala podľa zmeneného Zákonníka práce, dostal by od mája tohto roka za hodinu príplatok vo výške 0,75 eura a od mája 2019 by si mohol oproti súčasnosti prilepšiť aj o 1,63 eura za hodinu.

Zamestnanec v súkromnej firme s priemerným mesačným platom 1 300 eur si za hodinu práce v noci od mája prilepší o 0,90 eura oproti terajším 0,60 eura. V budúcom roku to bude už 1,30 eura. Suma sa zvýši vďaka rastu príplatku aj očakávanému zvýšeniu samotnej minimálnej mzdy nad 500 eur.

Polepšiť by si mali zamestnanci aj vďaka daňovým a odvodovým úľavám na 13. a 14. platy, ktoré bude onedlho schvaľovať parlament.