Z daní pracujúcich ľudí totiž mestá aj dediny financujú nielen platy svojich zamestnancov, ale aj fungovanie materských a základných škôl. Navyše príliš veľké zníženie daní môže podľa predstaviteľov samospráv zastaviť rozvojové projekty zamerané na opravu rozbitých ciest, zvyšovanie počtu parkovacích miest či poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov.
Predstaviteľ Mostu-Híd tvrdí, že samosprávy by mali ustúpiť „Pre čoraz väčší počet pracujúcich ľudí majú samosprávy výrazne vyššie príjmy z daní. Podľa môjho názoru sa mestá aj obce môžu aspoň o časť zvýšených príjmov podeliť s pracujúcimi ľuďmi,“ povedal ekonomický expert Mostu–Híd a štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Ten si v praxi vie predstaviť aj podporu zníženia daní pracujúcich ľudí z 19 na 15 percent, ktoré navrhuje SNS. „Zároveň sa budeme snažiť našich koaličných partnerov presvedčiť o výhodách zvyšovania nezdaniteľného minima. Takéto riešenie totiž výrazne pomôže hlavne slabšie plateným zamestnancom,“ pokračoval Švejna.
Riešením má byť daňový mix
Most–Híd ešte v máji minulého roka navrhol razantné zvýšenie nezdaniteľného minima zo vtedajších 3 803 eur na 4¤650 eur ročne. Presadenie tejto zmeny čistý ročný príjem priemerne zarábajúceho zamestnanca zvýši o 160 eur. Začiatkom roka 2018 zas SNS navrhla zníženie dane z príjmu pracujúcich ľudí z 19 na 15 percent. V tomto roku platia 19-percentnú daň z príjmu pracujúci ľudia, ktorých ročný príjem neprekročí sumu 35 022,31 eura. Lepšie zarábajúci zamestnanci platia 25-percentnú daň z príjmu.
„Vraciame sa stále k tej istej téme, a tou je téma financovanie samosprávy. Daň z príjmu fyzických osôb je hlavný zdroj podielových daní, z ktorých žijú naše mestá a obce a kraje. Dnes štát nemá ani jeden cent z príjmu týchto daní. Určite v istom momente príde nejaký typ vládnej väčšiny, ktorý sa rozhodne zasiahnuť aj v tejto oblasti, ale bude to znamenať, samozrejme, zníženie príjmov pre mestá a obce. S týmto sa treba nejako vedieť vysporiadať,“ povedal minister financií Peter Kažimír (Smer). Podľa neho sa tento problém dá vyriešiť zmenou financovania samospráv a zavedením takzvaného daňového mixu. V takom prípade samosprávam nahradia znížené príjmy z daní pracujúcich ľudí nové príjmy z iných daní. „Samosprávy takéto riešenie ale dlhodobo odmietajú,“ dodal Kažimír.
Obciam súčasný systém vyhovuje
Predstavitelia samosprávy sú proti zvyšovaniu nezdaniteľného minima, ako aj nižším daniam pre pracujúcich ľudí. „Obe riešenia sú zásadným zásahom do daňového systému SR. Každý, kto s nimi uvažuje, musí počítať s tým, že vzniknutý výpadok minimálne zastaví zvyšovanie platov zamestnancov miest a obcí, zníži poskytované služby pre obyvateľov a zastaví nové rozvojové projekty,“ povedal Jozef Turčány, výkonný riaditeľ Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Zároveň podľa neho tak ako dnes príjmy samospráv rastú, budú po príchode ďalšej krízy opäť klesať. Stane sa tak, ak by na Slovensku opäť začala rásť nezamestnanosť. Samosprávy si práve vďaka súčasným lepším časom môžu vytvoriť rezervy na horšie časy. Navyše nezdaniteľné minimum sa v minulých rokoch nezvyšovalo pre nulový rast cien v obchodoch, a tento trend sa otočil práve v roku 2018.
„Súčasný systém je nastavený stabilne. Nezdaniteľná časť základu dane sa odvíja od výšky životného minima, ktoré sa valorizuje na základe inflácie. Keďže v rokoch 2014, 2015 a 2016 ceny mierne klesali, neprišlo k zvyšovaniu životného minima ani nezdaniteľného základu dane. Situácia sa ale minulý rok zmenila, v tomto roku už stúpol nezdaniteľný základ dane,“ uviedol Turčány. Konkrétne v roku 2017 bol nezdaniteľný základ dane vo výške 3 803,33 eura a aktuálne stúpol na 3 830,02 eura.
Viac zarobia najslabšie platení ľudia
Všetky tri koaličné strany považujú za prioritu zvyšovanie príjmov zarábajúcich ľudí. „Príde k zvýšeniu minimálnej mzdy nad 500 eur,“ uviedol premiér Robert Fico. Aktuálne viac ako 100-tisíc najslabšie zarábajúcich zamestnancov robí za minimálnu mzdu vo výške 480 eur v hrubom, čo je čistý príjem 403 eur za mesiac.
V roku 2019 tiež majú byť tabuľkové mzdy štátnych zamestnancov v tarifnej triede jedna zvýšené nad úroveň minimálnej mzdy. Zároveň sa počíta s tým, že ďalšie triedy budú o niečo vyššie a celá reforma vyjde budúcoročný štátny rozpočet približne na 350 miliónov eur. Zároveň má deficit v roku 2019 klesnúť na 0,1 percenta HDP. Prípadné zmiernenie prudkého tempa konsolidácie by vytvorilo priestor na nižšie zdaňovanie príjmov pracujúcich ľudí.
Od mája budúceho roku má tiež prebehnúť druhé kolo zvyšovania príplatkov za prácu v noci, cez víkend a štátny sviatok. Pôvodne mali nové pravidlá platiť naplno od mája tohto roku, ale po tlaku zamestnávateľov ministerstvo práce pristúpilo na kompromis, ktorý vyššie príplatky rozloží do dvoch rokov. Ak navrhovaný kompromis schvália poslanci, tak príplatky za prácu v noci stúpnu v máji tohto roku zo súčasných 20 na 30 percent hodinovej minimálnej mzdy a v máji roku 2019 vzrastú na 40 percent hodinovej minimálnej mzdy.
V prípade rizikovej práce vzrastú tohtoročné nočné príplatky na 35 percent a v roku 2019 dosiahnu hodnotu 50 percent. Zároveň sa zavedie nový príplatok za prácu v sobotu, ktorý v tomto roku dosiahne 25 percent hodinovej minimálnej mzdy a v budúcom roku rovných 50 percent. Za prácu v nedeľu bude už tohtoročný príplatok na úrovni 50 percent a v roku 2019 stúpne na rovných 100 percent. Zároveň už v tomto roku sa zvýši príplatok za prácu cez štátny sviatok zo súčasných 50 na 100 percent. Ten sa ako jediný počíta z priemernej mzdy zamestnanca.