Americký prezident Donald Trump otvorene nemenoval najväčšieho ekonomického súpera Čínu ani hlavného mocenského konkurenta Rusko. Obe svetové mocnosti spomenul len nepriamo, keď skritizoval v Číne porušované duševné vlastníctvo a Moskvou využívaný mocenský vplyv v krajinách ekonomicky závislých od ruského plynu a ropy.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
„Podporujeme voľný obchod, ale musí byť férový a musí byť recipročný. Spojené štáty americké nebudú ignorovať neférové praktiky, podvody súvisiace so zneužívaním duševného vlastníctva ani neférové konkurenčné výhody získané na základe masívnych štátnych dotácií,“ povedal počas svojho prejavu vo švajčiarskom Davose americký prezident Donald Trump. „Amerika na prvom mieste neznamená Amerika sama,“ snažil sa Trump reinterpretovať svoje heslo.
V minulosti Čínu kritizoval za neférové výhody získané umelým oslabovaním jej meny. Druhá najväčšia ekonomika sveta je tiež známa kopírovaním západných technológií bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov patentov. Zároveň pre masívnu štátnu podporu zaviedli Spojené štáty americké aj Európska únia dovozné clá na lacnú čínsku oceľ.
„Žiadna krajina nemá byť rukojemníkom jedného dodávateľa energií,“ pokračoval Trump. Pre odkázanosť na dodávky ruského plynu aj ropy má Moskva aj v súčasnosti silné postavenie v krajinách východnej a strednej Európy.
Trump sa vyslovil za odstránenie atómových zbraní na Kórejskom polostrove a spomenul tiež potrebu úplného víťazstva nad teroristami ovládaným tzv. Islamským štátom, kritiky sa dočkal aj Irán. „Nedovoľme Iránu vyvinúť atómové zbrane,“ apeloval Trump. Pri predchádzajúcich prejavoch bol americký prezident oveľa tvrdší a na pôde Organizácie spojených národov napríklad otvorene hovoril o úplnom vyhladení Kórejskej ľudovodemokratickej republiky.
Konkrétne činy za amerického prezidenta hovoria hlavne v ekonomickej oblasti a začiatkom tohto týždňa Spojené štáty americké presadili vysoké dovozné clá na v Ázií vyrábané solárne panely a práčky. Americký prezident tiež v úvode roka presadil najväčšie znižovanie daní od roku 1986 a firmám podnikajúcim v Spojených štátoch amerických klesla daň z príjmu z minuloročných 35 na tohtoročných 21 percent. Zároveň umožnil firmám kombinujúcim viaceré daňové úľavy legálne zaplatiť nulovú daň z príjmu.
Na zníženie daní reagovala napríklad spoločnosť Apple vytvorením 20-tisíc vysokokvalifikovaných pracovných miest priamo v Spojených štátoch amerických. Agentúra Reuters však upozornila, že americký prezident dlhodobo zvažuje zavedenie vysokých 35-percentných ciel na automobily dovážané z Mexika a Európskej únie. V dôsledku tvrdej rétoriky si presun výroby do Mexika rozmysleli veľké americké automobilové koncerny ako General Motors a Ford.