Čína navyšuje kapitál na zahraničné investície a môže mať aj pri rastúcej hodnote košickej fabriky dosť zdrojov na obchod, ktorý sa odhaduje asi na jednu miliardu dolárov.
V marci navyše vyprší tá časť 5-ročného memoranda so slovenskou vládou, podľa ktorej sa investor zaviazal zostať na Slovensku. Kabinet chce s Američanmi o memorande rokovať, ale predĺženie záväzku o zotrvaní na Slovensku sa neočakáva. Pozícia štátu v podniku sa zároveň môže posilniť. V prípade zmeny majiteľa totiž nový vlastník musí robiť ústupky, aby mohla oceliareň naďalej poberať dotácie.
Na ročnú podporu vo výške 14,8 milióna eur, ktorá ide na úkor spotrebiteľov elektriny, majú totiž podľa platného memoranda nárok len americkí majitelia. Štát môže na oplátku žiadať garancie o investíciách, využití oceliarskych kapacít či zachovaní 10-tisícovej zamestnanosti v podniku. To by sa mohlo dostať do prípadného nového memoranda. V minulosti premiér Robert Fico nevylučoval ani to, že by sa štát stal akcionárom v košickej fabrike.
Päť rokov platné sankcie pre Američanov za možný predaj U.S. Steel Košice sa skončia 26. marca 2018. „V čase podpisu memoranda bol hutnícky priemysel v kríze a vtedajšia doba si vyžadovala podpis memoranda o porozumení. Dnes podobné problémy ako v roku 2013 neevidujem,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga.
Preto podľa neho dozrel čas na zhodnotenie výsledkov štátnej podpory a otvorenie rozhovorov o ďalšej spolupráci s predstaviteľmi U.S. Steel Košice. Dnes vláda napríklad nevie, ako vážne myslia americkí majitelia predaj košických oceliarní čínskemu hutníckemu gigantu He Steel Group. „V najbližšom čase určite dôjde aj na vyhodnotenie memoranda oboma stranami. Doteraz to bolo na každom stretnutí hodnotené tak, že obe strany svoje záväzky plnia,“ reagoval hovorca U.S. Steel Košice Ján Bača. Podľa neho štátna podpora je výhodná nielen pre oceliarne, ale aj vládu. Čínsky investor by si získaním košických oceliarní otvoril dvere na európsky trh s oceľou, ktoré mu aktuálne zatvorili vysoké dovozné európske clá.
Súčasným majiteľom U.S. Steel Košice je americká spoločnosť United States Steel Corporation. Tá za prvých 9 mesiacov roku 2017 zarobila na predaji oceli v Európe 215 miliónov dolárov. To je o 93 miliónov dolárov viac ako za rovnaké obdobie roku 2016, keď zisk pred zdanením skončil na úrovni 122 miliónov dolárov. Samotný U.S. Steel Košice dosiahol v roku 2016 zisk po zdanení vo výške 270,5 milióna eur. Za dobrými číslami stoja vyššie ceny európskej ocele, ktorých rast podporilo aj uvalenie ciel na lacnú ázijskú oceľ. Vysoké zisky v Košiciach znamenajú, že Američania môžu za podnik pýtať viac alebo transakciu zrušiť a naďalej zisky z Európy posielať do USA. Dlhodobo sa špekuluje či investor takýmto spôsobom dostatočne investuje do rozvoja v samotných Košiciach a či neuvažuje skôr o odchode. Navyše, keď americký prezident Donald Trump zvýhodňuje domáce podniky.
Košická fabrika dobre zarába
U.S. Steel Košice sa teraz darí, ale v minulosti bol pre fabriku krízový rok 2013, keď skončili v strate 370 miliónov eur. V zlých časoch bol jedným z vážnych záujemcov o kúpu U.S. Steel Košice aj ukrajinský oceliarsky gigant Metinvest. Ten si kúpou košických oceliarní mohol otvoriť dvere na európsky oceliarsky trh. Zároveň sa objavili informácie o tom, že Ukrajinci do Košíc dovezú hotové polotovary, ktoré sa na Slovensku následne spracujú na oceľové plechy. Takáto zmena výroby mala na Slovensku spôsobiť prepúšťanie ľudí a vznikajúce obavy ukončila až druhá vláda Roberta Fica podpisom memoranda o porozumení s americkými majiteľmi U.S. Steel Košice.
Na základe zmluvy podpísanej v roku 2013 sa slovenská vláda zaviazala U.S. Steel Košice pomôcť s vyčerpaním eurofondov v celkovej výške 75,49 milióna eur. Zároveň sa štát zaviazal každý rok prispieť 14,8 milióna eur na podporu výroby elektrickej energie priamo v závode. Tieto peniaze sa môžu použiť aj na výstavbu alebo rekonštrukciu kotlov a štát mal podporu oceliarňam vyplácať najbližších 15 rokov.
Po vysokej strate z roku 2013 začal U.S. Steel Košice opäť zarábať. Už v roku 2014 dosiahol zisk oceliarní hodnotu 57,1 milióna eur. V nasledujúcom roku mierne klesol na 43,2 milióna eur a v roku 2016 prudko vzrástol až na takmer 271 miliónov eur.
Dobrý odbyt slovenskej ocele na európskych trhoch zaručujú vysoké dovozné clá voči lacnej ázijskej oceli. Európska komisia napríklad v januári 2017 rozhodla o uplatňovaní antidumpingových ciel na čínske rúry z nerezovej ocele v rozsahu 30,7 až 64,9 percenta. Podobné clá platia aj pre ďalšie ázijské krajiny a na oceľové rúry z Taiwanu je platné clo v rozmedzí 5,1 až 12,1 percenta. Ďalej v auguste 2017 začali platiť clá v rozmedzí od 17,2 do 28,5 percenta na oceľ privezenú z čínskych oceliarní He Steel Group, Shougang Group a Shagang Group.
Na druhej strane, Američanov čakajú v Košiciach obrovské investície do modernizácie výroby. „Súčasnosť pred nás stavia nové výzvy, akými sú napríklad výskum a vývoj nových prevratných technológií, ktoré umožnia splniť ambiciózne ciele v oblasti zníženia produkcie CO2,“ priblížil Bača.
Číňania majú veľký apetít
Na Slovensku investované stovky miliónov eur môžu Američanom nakoniec chýbať pri rozširovaní výroby v Spojených štátoch amerických. Prezident Donald Trump sľúbil domácim oceliarom viac zákaziek napríklad pri budovaní amerických ropovodov. O konečnom predaji košických oceliarní nakoniec rozhodne to, či americkí majitelia viac zarobia z dolára investovaného priamo vo svojej vlasti alebo v Európskej únii.
Zatiaľ najväčšou čínskou akvizíciou v našom regióne je vstup do J&T Finance Group SE, ktorá im po schválení regulátorov prinesie polovičný podiel vo finančných domoch strednej a východnej Európy. Čínsky investičný fond CEFC získa nepriamo konkrétne na Slovensku podiel v Poštovej banke a J&T banke. Zároveň sa už dlhšie hovorí aj o kúpe stredoeurópskej vetvy mediálnej spoločnosti CME, ktorá na Slovensku prevádzkuje najsledovanejšiu televíziu Markíza. O mediálny dom sa zaujíma CEFC s finančnou skupinou Penta.