Varovaním pred narastajúcimi ochranárskymi opatreniami otvoril v utorok vo švajčiarskom Davose 48. výročné zasadnutie WEF indický premiér Naréndra Módí. „Sily protekcionizmu zdvíhajú hlavy proti globalizácii,“ povedal Módí v úvodnom prejave. Poukázal na nové clá rovnako ako na viaznuce rokovania o medzinárodných obchodných dohodách.
Módí sa vymedzil proti Trumpovej politike, ktorého vláda len v pondelok schválila nové dovozné clá na solárne panely a práčky. Proti Trumpovmu heslu „Amerika na prvom mieste“ protestujú viaceré firmy z oblasti obnoviteľných zdrojov energie a varujú pred prepúšťaním. Mnohé projekty v tejto oblasti sa totiž pre zvýšené náklady budú musieť zrušiť alebo odložiť. Clá podporia najmä amerického výrobcu práčok Whirlpool či producentov solárnych panelov Suniva a Solar World Americas.
Trump zatiaľ uskutočnil len časť zo svojich plánov. Pri zvolení sa svet obával, že rozpúta obchodnú vojnu s Čínou, zamedzí voľnému pohybu tovarov v Severnej Amerike najmä vo vzťahu k Mexiku či zavedie clá na autá z Európy.
„Nedôvera k mnohostrannosti a voľnému obchodu podporuje a ešte prehlbuje existujúce priepasti,“ zdôraznil švajčiarsky prezident Alain Berset. Ten, kto sa bojí spolupráce, obracia sa svetu chrbtom, kritizoval Berset. „Strach nie je stimulom inovácií.“
Trump by mal pricestovať do Davosu vo štvrtok a jeho prejav je naplánovaný na piatok, teda záverečný deň výročného zasadnutia WEF. Trumpovu politiku, naopak, podporil vplyvný šéf americkej investičnej spoločnosti Blackstone Steven Schwarzman. Trump podľa neho zvýšil konkurencieschopnosť USA. Schwarzman očakáva, že mnohé koncerny vďaka zníženiu firemnej dane z 35 % na 21 % investujú v krajine. Ak by sa tak nestalo, USA by mohli doplatiť na výpadok daňových príjmov a zvýšenie dlhu.
Nórska premiérka Erna Solbergová zase požaduje od Trumpa, aby sa podieľal na riešení medzinárodných problémov, ako sú napríklad klimatické zmeny.
Okrem toho sa pozornosť sústreďuje aj na to, či lídri začnú viac riešiť zväčšujúcu sa príjmovú nerovnosť vo svete. Organizácia Oxfam upozornila na to, že až 82 % z celkového nárastu globálneho bohatstva vlani získalo najbohatšie 1 % svetovej populácie. A 3,7 miliardy ľudí, ktorí tvoria najchudobnejšiu polovicu z celej populácie, nezaznamenali žiadne zvýšenie majetku.
Najbohatším človekom na svete je aktuálne americký technologický mág Jeff Bezos s majetkom 109 miliárd dolárov. Podľa informácií z vlaňajška zase osem najbohatších ľudí sveta vlastnilo toľko, čo polovica najchudobnejších ľudí sveta. Riešenie je v zdanení bohatých a znížení daní pre chudobných. Politici vo svete sa stále nevedia dohodnúť na zásadnom obmedzení daňových rajov.