Dusičnany ako strašiak? Opäť znepokojujú verejnosť

Dusičnany sú opäť na scéne a znepokojujú verejnosť. Pár dní po Novom roku Inštitút environmentálnej politiky rezortu životného prostredia zverejnil informáciu, že približne tretina územia Slovenska je ohrozená dusičnanmi pochádzajúcimi z intenzívneho poľnohospodárstva. Najohrozenejšie je pritom územie západného Slovenska. Vyplýva z tejto informácie, že dusičnany reálne ohrozujú slovenských spotrebiteľov?

15.01.2018 00:00
debata (35)

Dusičnany nie sú novou témou slovenskej potravinovej politiky. Silno rezonovali už v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď slovenskému poľnohospodárstvu naozaj sedel prívlastok intenzívne. Poľnohospodári vtedy dopriali pôde priemerne 232 kilogramov čistých živín v podobe dusíka, fosforu a draslíka na hektár a chovali okolo 1,6 milióna hláv hovädzieho dobytka a takmer 2,5 milióna ošípaných. Intenzívna bola aj domáca produkcia zeleniny.

Dnes je všetko inak. Po vyše štvrťstoročí klesla spotreba priemyselných hnojív v roku 2016 o viac ako polovicu, na necelých 103 kilogramov, stádo dobytka sa scvrklo na menej ako jednu tretinu a väčšina zeleniny predávanej v slovenských obchodoch pochádza zo zahraničia. Pri lákavo vyzerajúcich plodoch si veľa ľudí kladie otázku, ako mohli vyrásť do takej niekedy až dokonalosti. Kontroly pritom nemôžu zďaleka zahrnúť všetok tovar.

zväčšiť
hnojivá, pôda, graf

Čo sa týka domácej produkcie, štátna veterinárna správa tvrdí, že na drámu nie je dôvod. "Dusičnany sú jednou z trvale kontrolovaných položiek v potravinách, a len v dvoch prípadoch sme zaznamenali v roku 2017 mierne zvýšenie prípustného limitu. Nie je teda žiaden dôvod na paniku, napokon zelenina, išlo o mrkvu, nepochádzala ani zo Slovenska,“ hovorí ústredný riaditeľ štátneho potravinového dozoru Jozef Bíreš.

Bíreš vysvetlil, že každá plodina potrebuje na svoj rast dusík, a muselo by dôjsť k enormnému prehnojeniu buď maštaľným hnojom, alebo priemyselnými hnojivami, aby došlo ku kumulácii – k ukladaniu dusičnanov napríklad v zelenine.

Napriek tomu, že poľnohospodári používajú evidentne menej hnojív ako v minulosti, otázka znie, ako s nimi narábajú. Na Slovensku, podobne ako v celej Európskej únii, platí tzv. nitrátová smernica, ktorá presne určuje, ako používať hnojivá tak, aby neohrozovali životné prostredie, teda pôdu, podzemné vody a ľudí. To, ako si farmári počínajú, kontroluje Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP).

Zraniteľných oblastí je menej

Podľa monitoringu ÚKSÚP-u nemožno situáciu označiť za dramatickú, veď dochádza k poklesu tzv. zraniteľných oblastí.

"Na základe revízie zraniteľných území vykonanej v roku 2016 bolo z pôvodného celkového počtu 1¤561 zraniteľných oblastí vstupujúcich do prehodnotenia v roku 2016 vyradených dovedna 264. Hlavným dôvodom pre ich vyradenie boli veľmi nízke koncentrácie dusičnanov (menej ako 25 mg/l) v monitorovacích objektoch podzemných vôd, ktoré navyše vykazovali klesajúci, stabilný, prípadne len mierne rastúci trend vývoja dusičnanov v hodnotenej zraniteľnej oblasti a spĺňali všetky kritériá analýzy v súlade s metodikou revízie zraniteľných oblastí,“ uviedla pre Pravdu Jana Vargová z ÚKSÚP-u.

Konkrétne to teda podľa ÚKSÚP-u znamená, že počet zraniteľných oblastí sa na Slovensku znížil z 1¤561 na 1 344 a plocha poľnohospodárskej pôdy v zraniteľných oblastiach klesla o 698 km2, z pôvodných 13 684,65 km2 na 12 986,62 km2, pričom rozloha poľnohospodárskej pôdy v zraniteľných oblastiach v súčasnosti predstavuje 65,8 percenta z celkovej využívanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

Úbytok zraniteľných území je nepochybne dobrou správou, na druhej strane, slovenskej pôde začínajú chýbať organické hnojivá, ktoré zlepšujú jej štruktúru a napríklad aj hospodárenie s vlahou. Farmári čoraz viac siahajú k využitiu priemyselných hnojív. Slovenská spotreba je síce o celú jednu tretinu nižšia ako napríklad v Nemecku (155 kilogramov čistých živín), ale prekonala už o päť kilogramov priemer Európskej únie, ktorý je 98 kilogramov.

Je to aj preto, že na Slovensku prudko klesli stavy hovädzieho dobytka. Krajina v priebehu necelých tridsať rokov prišla o milión zvierat produkujúcich kvalitný maštaľný hnoj, a ten pôde chýba. Riešením by bolo posilniť chovy dobytka a tým udržať žiaducu úrodnosť pôdy.

Politika, veda, ekonomika

Ako hodnotí aktuálnu situáciu v hospodárení na pôde zakladateľ slovenského pôdoznaleckého výskumu akademik Juraj Hraško?

"Vždy keď sa rozprúdi diskusia okolo dusičnanov, vynorí sa mi situácia spred tridsiatich rokov. Táto téma sa zakaždým spolitizovala. Napríklad Holanďania, ktorí sa nám často dávajú za vzor, používali v osemdesiatych rokoch 350 kilogramov priemyselných hnojív, a to v poldroch, kde mali 30 centimetrov od povrchu podzemnú vodu! Ani v čase najintenzívnejšieho hospodárenia na Slovensku sme neboli schopní vymedziť oblasti plošne nadmerne znečistené dusičnanmi, šlo o bodové znečistenie, na rozdiel od celých regiónov v západnej Európe,“ zdôraznil akademik Hraško.

Vráťme sa však od minulosti k súčasnosti. Hraško poukazuje na zaujímavý jav. Obrovský záujem o slovenskú pôdu medzi zahraničnými investormi vyvoláva nielen jej cena, ale jej kvalita.

Ak v súčasnosti klesá úroveň živín v pôde, tak to podľa Hraška súvisí s niekoľkonásobným poklesom cien poľnohospodárskej produkcie a so zdražením vstupov, teda aj hnojív. A na otázku, prečo sa väčšina poľnohospodárov sústredila len na pestovanie obilnín, kukurice a olejnín, odpovedá: Preto, lebo nič iné sa im neoplatí. Za útekom od hovädzieho dobytka je rozpad spracovateľského priemyslu.

V decembri sme v Pravde opísali, ako v jednom z najväčších poľnohospodárskych okresov, v Nových Zámkoch, prakticky prišli o mäsokombinát aj druhú najväčšiu mliekareň na Slovensku. Dovedna išlo o stratu vyše pol druha tisícky pracovných príležitostí. A takýchto príkladov by sa na Slovensku našlo oveľa viac.

Čo je bezpečné

Vráťme sa však k pôde. "Všetko, čo sa odohráva v pôde, treba vidieť vcelku a vo vzájomnej interakcii,“ hovorí riaditeľ VÚ pôdoznalectva a ochrany pôdy Miroslav Kromka. Upozorňuje, že dusičnany sú prirodzenou súčasťou pôdy. Dusík, ktorý sa považuje za motor výživy, prijímajú rastliny v dusičnanovej forme. Predstava, že organické hnojivá, ktoré symbolizujú ekologické poľnohospodárstvo, sú neškodné, je nesprávna.

Aj keď sa hnojí maštaľným hnojom alebo sa použije tzv. zelené hnojenie, vždy musí prebehnúť proces rozkladu organickej hmoty a na jeho konci je dusík v amoniakálnej alebo dusičnanovej forme.

"Kľúčové je tak s organickými, ako aj priemyselnými hnojivami narábať správne, dávkovať ich v správnom množstve a v správnom čase,“ zdôrazňuje Miroslav Kromka.

ÚKSÚP, ktorý kontroluje dodržiavanie nitrátovej smernice, na otázku Pravdy, ako si počínajú slovenskí poľnohospodári, uviedol, že "obhospodarovatelia pôdy jednotlivé ustanovenia zákona dodržiavajú. Eviduje len ojedinelé nedodržanie zákona o hnojivách. Za nedodržanie hrozí farmárovi pokuta od 500 eur do 5 000 eur“.

Družstvo v Sokolciach je jeden z najväčších poľnohospodárskych podnikov v okrese Komárno. "V porovnaní s obdobím pred rokom 1989 používame o polovicu menej hnojív, nedovolíme si porušiť nitrátovú smernicu, hospodárime na Žitnom ostrove. Sú na to dva veľké dôvody: tým prvým sú zásoby podzemnej vody a druhým cena priemyselných hnojív. Tie sú niekoľkonásobne drahšie ako pred rokom 1989. To je spolu s vedomím, že pri hnojení ide o zdravie ľudí, veľmi účinný regulatív,“ konštatoval Peter Lelkes, predseda PD Sokolce.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #vidiek #hnojivá