Európskych peňazí dostaneme asi menej

Boj o budúce eurofondy naberá na obrátkach. Nové členské krajiny vrátane Slovenska sa nechcú zmieriť s tým, že európskych peňazí slúžiacich na vyrovnávanie rozdielov medzi členmi Európskej únie po roku 2020 ubudne.

10.01.2018 13:00
Euro, peniaze, bankovky, ekonomika, eurofondy Foto:
Slovensko má v rozmedzí rokov 2014 až 2020 dostať z Európskej únie 14 miliárd eur.
debata (6)

Ide o dôsledok očakávaného vystúpenia Veľkej Británie z EÚ a tiež toho, že viac zdrojov pôjde na ochranu vonkajších hraníc EÚ a zvládnutie utečeneckej krízy.

Slovensko má v rozmedzí rokov 2014 až 2020 dostať z Európskej únie 14 miliárd eur a následne zrejme získa menej. Čistým príjemcom by sme však mali zostať.

Podľa európskeho komisára pre rozpočet Günthera Oettingera bude po brexite každý jeden rok v rozpočte chýbať 12 až 13 miliárd eur. V Európskej únii sa aktuálne rozbehli diskusie o rozpočte na roky 2021 až 2027. Proti škrtaniu európskych peňazí je dlhodobo Európska komisia. „Nie som zástanca škrtov v európskej politike súdržnosti. Táto podpora je významná nielen pre krajiny, ktoré z nich majú prospech, ale pre zvyšok štátov. Aj v budúcnosti je potrebné pomôcť pri prekonávaní stále trvajúcich platových rozdielov, ako aj rôznej životnej úrovne. Musíme zaistiť, že sa týchto rozdielov medzi regiónmi a štátmi Európskej únie zbavíme,“ povedal šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker na summite o financovaní Európskej únie. Štáty majú čas nájsť kompromis do roku 2019. Vtedy sa totiž budú konať najbližšie voľby do Európskeho parlamentu.

Juncker: Platby do rozpočtu by mali stúpnuť

Juncker chce presadiť, aby štáty do spoločného európskeho rozpočtu v budúcnosti platili viac ako aktuálne 1 percento hrubého domáceho produktu EÚ. Problémom je, že proti sú staré členské štáty EÚ, ktoré, naopak, presadzujú škrty a ušetrené peniaze plánujú použiť na financovanie utečeneckej krízy. Diskusie o zmysle súčasnej podpory sa objavili po tom, čo krajiny visegrádskej štvorky odmietli kvóty na povinné prerozdeľovanie utečencov. Zníženie podpory novým členským krajinám v minulosti otvorene v pripustil šéf Európskej ľudovej strany Manfred Weber. Na druhej strane proti trestu v podobe obmedzenia eurofondov sa vyslovila nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Foto: Európska komisia, IFS.ORG.UK
infografika, eurofondy

Teoreticky môže problémy so súčasným financovaním vyriešiť dohoda o zavedení spoločnej európskej dane, ktorá by priniesla dodatočné zdroje. „Bolo by veľkým prekvapením, ak by sa podarilo nájsť dohodu o nových vlastných zdrojoch Európskej únie, ktoré by nahradili výpadok v národných príspevkoch,“ uviedol analytik portálu EurActiv Radovan Geist.

V minulosti sa zvažovalo napríklad zavedenie spoločnej európskej dane na finančné transakcie, ktorej spustenie dlhodobo blokovala práve odchádzajúca Veľká Británia. „Tak či onak, o budúcom viacročnom finančnom rámci budú rokovať a rozhodovať predovšetkým členské krajiny EÚ na základe návrhu, ktorý má predložiť komisia koncom mája. Snahou Slovenskej republiky samozrejme je, aby aj v ďalšom období mohla využívať prostriedky z tzv. eurofondov. V akej miere, to bude práve na výsledku rokovaní o viacročnom finančnom rámci,“ povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Peter Susko.

Slovensko viac dostáva, ako dáva

Zhruba 14 miliárd eur z eurofondov pre Slovensko do roku 2020 slúži na budovanie diaľnic, zatepľovanie škôl, rekonštrukciu nemocníc, budovanie sociálnych bytov či podporu na poľnohospodárov. Zároveň je dnes Slovensko v pozícií čistého prispievateľa a z Európskej únie dostane viac peňazí, ako do nej odvedie. Za roky 2004 až 2013 malo Slovensko z eurofondov spolu 12,8 miliardy eur, ale po odpočítaní odvodov a spolufinancovania bola čistá pozícia na úrovni 3,1 miliardy eur.

„Dnes nie je jasné, akú časť výdavkov rozpočtu bude tvoriť financovanie politík, z ktorých Slovensko doteraz dominantne čerpalo – predovšetkým poľnohospodárske platby a politika súdržnosti. Zdá sa, že podiel týchto dvoch oblasti na výdavkoch klesne na úkor iných spoločných záujmov, napríklad spoločná ochrana hraníc, vnútorná bezpečnosť či obrana, kde sa Slovensko bude podieľať pravdepodobne menej,“ odhadol budúci vývoj Geist.

Ďalej najmä Bratislavský kraj môže v budúcnosti naraziť na prílišné bohatstvo merané vyprodukovaným hrubým domácim produktom v tomto regióne. Európska komisia tiež môže reagovať na neefektívne čerpanie eurofondov, ktoré v poslednej mediálne známej kauze plánovalo ministerstvo školstva pod vedením Petra Plavčana posunúť aj firmám pôsobiacim v rozpadnutých skladoch. „Jednou vecou je celková ,obálka' určená na spoločnú európsku politiku, druhou podmienky, ktoré musia krajiny splniť, aby z nej mohli čerpať,“ dodal Geist.

Problémom sú agrobaróni

Napríklad v poľnohospodárstve sa v rokoch 2021 až 2027 počíta hlavne s podporou malých a stredných fariem. To môže byť pre Slovensko problém, keďže v súčasnosti v domácej ekonomike kraľujú hlavne veľké agrárne podniky. Rovnaký problém majú aj v susednom Česku, kde miestne ministerstvo poľnohospodárstva odhadlo možné straty na 200 miliónov až 400 miliónov eur.

Na druhej strane práve malé a stredné farmy dokážu zamestnať ľudí na vidieku a riešiť tak dlhodobú nezamestnanosť. „Problém je v tom, že dnes zo spoločnej poľnohospodárskej politiky ide na Slovensku väčšina peňazí pár agrobarónom. Tí majú k dispozícií niekoľko desiatok tisíc hektárov pôdy a na nich pestujú napríklad repku olejnú,“ uviedol v minulosti v rozhovore pre Pravdu splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov Anton Marcinčin. Ten dlhodobo upozorňuje na to, že kým na Slovensku v poľnohospodárstve pracujú len 3 percentá obyvateľov, tak v susednom Poľsku je to až 12 percent.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy