„Podľa mojich informácií 80 miliónov eur je časť reklamného trhu na Slovensku, ktorý končí na účtoch napríklad Googlu a Facebooku,“ povedal minulý týždeň minister financií Peter Kažimír. Tieto peniaze odchádzajú podľa neho z krajiny bez toho, aby z nich mal niekto čo len cent. Narážal pritom na obchádzanie platenia daní na Slovensku, ale aj na slovenské firmy v reklamnom priemysle či vydavateľstvá.
Zdaniť on-line giganty chce aj Brusel. Slovensko momentálne očakáva návrh komisie ohľadne zdanenia digitálnej ekonomiky. Ministerstvo financií je podľa rezortného tlačového odboru pripravené „aktívne sa podieľať na rokovaniach ohľadne takejto dane“. V hre je zavedenie takzvaných digitálnych odvodov, čo potvrdil aj komunikačný odbor rezortu financií. „Budeme jedna z prvých krajín spolu s Francúzskom, ktoré budú chcieť zaviesť takýto druh digitálneho odvodu,“ povedal Kažimír. Reálne by takéto dane v prípade dohody v Bruseli na základnej podobe a smerovaní zdanenia mohli byť v našej legislatíve už na budúci rok, dodal.
Nadnárodné firmy poskytujúce elektronické reklamné služby spravidla na Slovensku nemajú pobočku, stále sídlo či počítačové servery. „Existujúce pravidlá medzinárodného zdaňovania nepočítali s novými elektronickými službami, ktoré sú poskytované cezhranične, bez potreby fyzického miesta podnikania,“ hovorí Juraj Vališ zo Slovenskej komory daňových poradcov. V súčasnosti preto takéto príjmy zahraničných spoločností spravidla nepodliehajú zdaneniu na Slovensku.
Zdaniť on-line giganty však nebude jednoduché. Ide totiž o firmy, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách a ich dane podliehajú aj medzinárodným zmluvám o dvojitom zdanení. Tie má Slovensko uzavreté aj s krajinami, v ktorých sú on-line spoločnosti daňovými rezidentmi. Potrebný tak bude podľa Vališa medzinárodný alebo minimálne európsky prístup. „Môže mať napríklad podobu osobitného odvodu z príjmov týchto spoločností, zmeny definície stálej prevádzkarne alebo nájdenia osobitného mechanizmu rozdelenia ich základov dane medzi jednotlivé členské štáty,“ hovorí Vališ.
V prospech zdanenia hrá jednoduchšia identifikácia príjmov z elektronicky poskytovaných služieb, upozorňuje Vališ. Hradia sa totiž výlučne bezhotovostne – vystopovať ich tak je pre daniarov jednoduchšie.
V súčasnosti firmy ako Facebook či Google platia na Slovensku minimálne dane. Tržby spoločnosti Google sa v roku 2016 pohybovali okolo 1,3 milióna, na daniach zaplatila u nás len niečo vyše 46-tisíc eur.
Facebook priznáva dane cez svoju írsku centrálu. Zisk z reklamy zdaňoval vo Veľkej Británii a v Austrálii. Koncom minulého roka jeho finančný riaditeľ Dave Wehner povedal, že začnú viac príjmov z reklamy zdaňovať v krajinách, kde ich zarobili. Reálne však k tomu príde až v polovici budúceho roka a pôjde asi o 30 krajín, kde má Facebook kancelárie. Medzi nimi napríklad Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Poľsko alebo Švédsko. Príjmy z reklamy cez samoobslužné platformy Facebooku by mali ísť naďalej cez Dublin. Práve cez ne však funguje väčšina reklamy malých a stredných podnikov na tejto sociálnej sieti.
Príjmy z on-line reklamy Facebooku či Googlu nateraz nezachytí aktuálna novela zákona o dani z príjmu. „Novela zákona o dani z príjmov rieši z pohľadu digitálnych platforiem iba otázku zdanenia príjmov z opakovaného sprostredkovania služieb prepravy alebo opakovaného sprostredkovania ubytovania,“ hovorí Vališ. Tento rok tak šliapne rezort financií len na zisky zo služieb Uberu či Booking.com. Po novom budú musieť svoje zisky zo služieb na území Slovenska zdaniť práve u nás. Buď si zaregistrujú prevádzkareň, alebo budú platiť zrážkovú daň. Posvietiť si chce ministerstvo v tomto roku aj na kryptomeny, poistný trh a úvery.