Laboratórium environmentálnej a potravinovej mikrobiológie spomínaného ústavu ponúka aj riešenie na záchranu napríklad pomocou esenciálnych olejov. Ako sa píše na webovej stránke SAV, veľká časť našich súčasných digitálnych informácií je do budúcna vystavená riziku úplného zmiznutia. Znepokojuje to hlavne archivárov a archeológov. Pre vedcov to predstavuje zložitú technologickú výzvu. Na rozdiel od predchádzajúcich desaťročí neexistuje v súčasnosti takmer žiaden fyzický záznam väčšiny digitálnych materiálov, ktoré vlastníme. Fotíme na digitálne aparáty, no len málokto si dáva vyvolávať fotografie, životnosť CD tiež nebude trvať viac ako pár desaťročí.
„Môže sa stať, že o začiatku 21. storočia budeme vedieť menej ako o začiatku 20. storočia," hovorí Rick West, ktorý spravuje údaje v spoločnosti Google. „Začiatok 20. storočia máme do veľkej miery stále archivovaný v papierových a filmových formátoch, ktoré sú väčšinou prístupné. Mnohé z toho, čo robíme teraz, sú veci, ktoré vkladáme do digitálneho obsahu. A ten po čase zmizne. Nie je to niečo, čo sme preložili z analógového do digitálneho kontajnera," uzavrel správca údajov Google.
Niektorí odborníci nazývajú 21. storočie informačnou čiernou dierou, lebo digitálne informácie, ktoré v súčasnosti vytvárame, nemusia byť čitateľné softvérmi budúcnosti. Všetkým týmto údajom, takzvanej digitálnej histórii nášho storočia hrozí, že nebudú nikdy obnoviteľné. Prekvapivo, mnohé z najväčších svetových firiem a podnikov založených na zbieraní údajov, sa stále spoliehajú na staré pamäťové médium, a to magnetickú pásku. V roku 1952 spoločnosť IBM predstavila prvý systém na ukladanie dát na magnetickú pásku, čím uviedla do modernej doby elektronickú výpočtovú techniku. Možno práve to bude riešením pre archív 21. storočia.