S odvolaním sa na informácie moskovských úradníkov to v utorok napísal ekonomický denník Financial Times (FT). Úradníci tvrdia, že prácu na kryptomene zadal prezident Vladimir Putin.
Putinov ekonomický poradca Sergej Glazjev na nedávnom rokovaní vlády povedal, že kryptorubeľ by bol užitočným nástrojom, ako obísť medzinárodné sankcie. Podľa Glazjeva je tento inštrument výhodný pre citlivé aktivity v mene štátu.
„Môžeme preplácať účty s našimi protistranami po celom svete bez ohľadu na sankcie,“ vyhlásil. Dodal, že kryptomena by bola rovnakým rubľom, ale jej obeh by bol určitým spôsobom obmedzený. To by Kremľu umožnilo sledovať každý jej pohyb.
Niektoré krajiny sa už rôznym spôsobom snažia vstúpiť na trh s kryptomenami. Zatiaľ je však ťažké vytvoriť štátom podporovanú kryptomenu, ktorá by nahradila súčasné modely financovania, ako je zvyšovanie kapitálu pre štátne banky alebo financovania sektoru obrany, ktoré sú sankciami zakázané.
Kryptomeny, ako je napríklad bitcoin, poskytujú majiteľom anonymitu, čo z nich robí obľúbený spôsob platby za nezákonné aktivity. Zatiaľ nie je jasné, akým spôsobom by kryptorubeľ pomohol ruským firmám i jednotlivcom obísť medzinárodné sankcie alebo sa vyhnúť situácii, že ich odhalia americké úrady. Nie je tiež jasné, či by kryptorubeľ vydávala ruská centrálna banka, alebo komerčné banky v krajine, ani kto by mohol zriaďovať účty.
Rusko vlani získalo prostredníctvom primárnej ponuky mincí (ICO), teda predaja kryptomeny na financovanie podnikateľských projektov, asi 300 miliónov dolárov. Je medzi nimi aj 43 miliónov USD získaných pre bitcoinového ťažiara prevádzkovaného Putinovým internetovým ombudsmanom Dmitrijom Mariničevom. Avšak ruská centrálna banka uviedla, že kryptomeny vykazujú známky finančné pyramídy. Chce k nim obmedziť prístup tak, aby ho mali len kvalifikovaní investori. Sľubuje si od toho, že zabráni opakovaniu pyramídových podvodov, ktoré Rusko zasiahli v 90. rokoch.