„Je potrebné povedať, že táto otázka nie je len záležitosť Slovenska. Ak EÚ hovorí o tom, že chceme mať bezuhlíkové hospodárstvo a hlásime sa ku klimatickým cieľom, tak jednou z podmienok toho je, aby sme postupne utlmovali baníctvo,“ zdôraznil.
Pripomenul, že memorandum týkajúce sa ťažby uhlia je podpísané medzi spoločnosťou Slovenské elektrárne (SE) a MH SR do roku 2030. „Vnímam to tak, že začala diskusia s EÚ tom, čo by to znamenalo, keby sme tento dátum, toto obdobie chceli skrátiť. My hovoríme, že to významne zasiahne na Slovensku jeden región, a to hornú Nitru, kde priamo v baniach pracuje 4000 ľudí, pričom ovplyvnených z titulu útlmu baníctva by mohlo byť až 12.000 ľudí. O týchto ľudí sa budeme musieť postarať,“ spresnil.
„Diskutujeme s EÚ o tom, aké by sme dostali úľavy či ústupky napríklad z hľadiska čerpania eurofondov, aby sme peniaze, ktoré v niektorých operačných programoch nevieme využiť, vedeli použiť na výstavbu ciest. Významná cesta by bola (na hornej Nitre) v smere západo-východnom, ako aj severo-južnom smere. To by bola pre mobilitu pracovnej sily významná pomoc,“ poznamenal.
Štát podľa neho v súvislosti s útlmom baníctva podporí rozšírenie priemyselného parku na hornej Nitre, aby do tohto regiónu mohli prísť ďalšie nové investície. „Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) nás tiež informovali, že spoločnosť má nielen banícku zložku, ale napríklad aj strojársku,“ informoval. Útlm baníctva by sa mal podľa Žigu čo najmenej negatívne dotknúť ľudí, ktorí pracujú v oblasti hornej Nitry.
Zdôraznil, že v súčasnosti Slovensko elektráreň v Novákoch (ENO) potrebuje, pretože zabezpečuje stabilitu elektrizačnej sústavy. „Až v roku 2022, kedy bude postavená transformačná stanica v Bystričanoch, budeme môcť hovoriť o tom, že môžme začať s útlmom baníctva, aby nebola ohrozená energetická bezpečnosť Slovenska,“ dodal.