Z týchto dôvodov bilancia roka v rámci rastlinnej výroby nie je pozitívna. Uviedol to na záver roka predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík prostredníctvom oficiálnej stránky SPPK.
V rámci živočíšnej výroby je na sklonku roka spokojnosť v komore s tým, že producenti jatočných ošípaných po troch rokoch prestali vyrábať stratu z výroby bravčového mäsa. Začiatok roka 2017 v porovnaní s predchádzajúcimi troma rokmi bol podľa komory veľmi priaznivý, keď ceny jatočných ošípaných boli podstatne vyššie než v predošlom období. V roku 2017 Slovensko dosiahne historicky najlepšie výsledky v úžitkovosti ošípaných, keď SPPK predpokladá odchov od jednej prasnice viac ako 26 ks za rok a prírastok 0,650 kg na kus a deň.
Pozitívne v rámci živočíšnej výroby hodnotí SPPK aj to, že mliečna kríza je na ústupe a prvovýrobcovia mlieka dostávajú za mlieko vyššie ceny od spracovateľov. „Bilancovanie za výrobu mlieka je teda o niečo priaznivejšie ako vlani, ale stále ešte nedostávame cenu na úrovni našich výrobných nákladov. Treba na tom pracovať ďalej, či už cez cenu alebo úroveň podpôr tak, ako je to v iných krajinách,“ uviedol Semančík.
Bilanciu potravinárskeho priemyslu podľa SPPK negatívne naďalej poznačuje fakt, že sektor je finančne poddimenzovaný a obchody predávajú len necelých 40 % slovenských potravín. Ideálne by bolo podľa komory aj to, aby Slovensko v roku 2018 dosiahlo vyváženejšie postavenie vo vertikále prvovýrobca – spracovateľ – obchodník. Naďalej totiž výrobcovia a spracovatelia potravín majú pociťovať neférovosť obchodu vo vzťahu k dodávateľom. Pozitívne hodnotí predseda SPPK v roku 2017 riešenie témy dvojakej kvality potravín na úrovni Európskej komisie. Jednoznačne najväčším sklamaním uplynulého roka je podľa SPPK schválená výška štátnej pomoci na rok 2018. „Objem jedného milióna eur nezabezpečí konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov a potravinárov na spoločnom európskom trhu. Naša požiadavka je 70 mil. eur. V budúcom roku sa budeme snažiť politikov presvedčiť o opodstatnenosti tejto sumy,“ dodal Semančík.
Okrem toho je pre SPPK ďalšou výzvou pre rok 2018 aj práca na podobe budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021–2028. Požiadavky smerom k Európskej komisii sú podľa SPPK zhrnuté v dokumente Bratislavská deklarácia, ktorú pripravila práve SPPK. Ku koncu decembra sa k dokumentu pripojili agrárne samosprávy ôsmich krajín EÚ. „Máme predbežný prísľub od samospráv ďalších troch krajín, že tak urobia. A to je už iná váha našich požiadaviek smerom k Európskej komisii. Čím viac nás bude, tým máme väčšiu šancu presadiť ich v Bruseli. Naším záujmom je vyrovnať podmienky na podnikanie v rámci celej EÚ,“ uzavrel Semančík hodnotenie roka 2017.