V najnovších testoch je totiž spotreba vyššia, ako čakali. To môže spôsobiť problémy s plnením emisných limitov. V predajniach vozidiel preto môžeme v najbližších rokoch očakávať nové druhy motorov. Ide o jeden z dôsledkov aféry dieselgate. Tá preukázala, že Volkswagen mal v dieslových vozidlách softvér, ktorý falšoval výsledky emisných testov.
Vo všeobecnosti pôvodne panoval predpoklad, že nový spôsob merania emisií, z ktorých sa následne vypočítava spotreba, zdvihne oficiálne čísla o tri percentá. Ako prvý narazil na Slovensku vyrábaný VW Up! Gti. Ide o športovú verziu s 1,0-litrovým benzínovým trojvalcom označovaným ako TSI, ktorý dosahuje výkon 115 koní.
Uvedenie športovej verzie na Slovensku vyrábaného modelu prebieha pomerne pomaly, takže vozidlo ako jedno z mála prešlo oboma druhmi testov. Pôvodný testovací cyklus NEDC priniesol oficiálnu spotrebu 4,8 litra benzínu na 100 kilometrov. Podľa nových testovacích podmienok, ktoré majú viac zohľadniť reálne podmienky na cestách, je však priemerná normovaná spotreba malého športového auta 5,5 až 5,7 litra benzínu na 100 kilometrov. Rozdiel teda dosahuje minimálne 15 percent.
Spotreba a emisie sú často previazané
Nový spôsob testovania emisií vozidiel Worldwide harmonized Light vehicles Test (WLTP) vstúpil do platnosti v septembri tohto roka. Jeho súčasťou bude metodika Real Driving Emission (RDE), ktorá sa bude odohrávať priamo na ceste. Nahrádza The New European Driving Cycle (NEDC), ktorý automobilkám dával veľký priestor na dosahovanie nereálnych údajov o spotrebe a produkcií emisií v skutočnej premávke a v takmer nezmenenej podobe platil od roku 1997.
Regulácie Európskej únie nesledujú výšku spotreby. Podľa emisných noriem sa celá flotila automobilky musí zmestiť do limitu produkovaných emisií. Spotreba a emisie sú však často previazané. VW Up! Gti len pre nový spôsob testovania stúpli emisie v oficiálnych údajoch zo 110 g CO2/km na 127 až 129 g CO2/ km. Tým sa zvyšuje priemer celej flotily, pričom emisné limity sa stále sprísňujú.
Skutočná spotreba skutočných vodičov
Malé trojvalcové motory sú dnes trendom. Vďaka prepĺňaniu spĺňajú požiadavky a očakávania zákazníkov na výkon a v rámci testov boli doteraz v laboratórnych podmienkach úspešné. Pohonnú jednotku 1,0 TSI VW využíva naprieč celým spektrom svojich značiek v mnohých modeloch. Agregáty s podobnými parametrami dnes využíva takmer každá automobilka.
"Veľa ľudí si myslí, že tieto cykly vznikli na to, aby predstavovali skutočnú spotrebu motorov. To nie je pravda. Sú dizajnované na to, aby ich absolvovali všetky vozidlá všetkých výrobcov a vďaka tomu mohli byť porovnané ich výsledky. To neznamená, že budú predstavovať skutočnú spotrebu skutočných vodičov. Reálne podmienky môžu byť dramaticky odlišné.
Jazdíme v teplotách od mínus 20 do plus 40 stupňov, každý vodič má iný štýl, jazdíme v meste, na diaľnici alebo hore kopcom. S WLTP pôjdu oficiálne dáta o spotrebe smerom nahor,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda v októbri 2017 Johannes Reifenrath, šéf produktovej stratégie značky Mercedes Benz.
Znižovanie objemov motorov známe ako downsizing sa pravdepodobne končí. Kým litrové trojvalce s turbom nahradili 1,4-litrové a väčšie štvorvalce bez prepĺňania, v najbližších rokoch sa karta môže obrátiť. Niekoľko automobiliek už oznámilo, že v rámci generačnej výmeny zvýši objem nového motora.
Z laboratórnych podmienok na cesty
Automobilka Renault, ktorá spolupracuje s nemeckým Daimlerom, nedávno oznámila, že 1,2-litrový benzínový motor TCe nahradí objemom 1,4 litra. Novinka má dosiahnuť lepšie výsledky práve v rámci nového testovacie cyklu WLTP. Novú pohonnú jednotku premiéra čaká už na budúci rok v modeloch Scénic a Grand Scénic, pričom následne sa objaví pod kapotou ostatných modelov. Vďaka spolupráci sa agregát dostane pod kapoty vozidiel značiek Nissan, Dacia, Smart a Mercedes-Benz. Pred niekoľkými mesiacmi zvýšenie objemu jedného zo svojich motorov ohlásil aj samotný VW. Obľúbený 1,4-litrový štvorvalec TSI nahradí 1,5-litrový motor s rovnakým označením.
Nový spôsob testovania dostane autá z laboratórnych podmienok priamo na cesty. Počas testovania absolvujú minimálne 48 kilometrov skutočnej jazdy. Tretina trasy má viesť cez mesto, druhá tretina po okresných cestách a posledná časť povedie vozidlá po diaľnici. V reálnej premávke však nie je možné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých. Do výsledkov vstupujú počasie, doprava alebo teplota vzduchu a vozovky. Za volantom sedia vodiči, ktorí sú vyškolení na to, aby dokázali jazdiť čo najkonzistnejšie a so všetkými autami rovnako.
Starší spôsob testovania emisií trval 19 minút a 40 sekúnd a vozidlo v ňom v laboratórnych podmienkach prešlo 11,03 kilometra. WLTP v upravených laboratórnych podmienkach potrvá 30 minút s celkovou dĺžkou trasy 23,27 kilometra. Priemerná rýchlosť jazdy sa zvýšila z 33,6 km/h na 46,5 km/h. Maximálna rýchlosť stúpla zo 120 km/h na 131,3 km/h. Po novom sa k testom pridá aj najmenej 48 kilometrov jazdy na reálnej ceste, čo potrvá od 90 do 120 minút. Priemerná rýchlosť jazdy na diaľnici musí presiahnuť rýchlosť 90 km/h a maximálna rýchlosť podľa pravidiel prekročí rýchlosť 100 km/h minimálne na 5 minút.
Problematické emisie oxidov dusíka
Otázna je budúcnosť ďalších technologických prvkov v moderných autách, ktoré v cykle NEDC šetrili palivo. Ide napríklad o štart-stop systém, ktorý pri zastavení vozidla automaticky vypne motor. Počet zastavení v rámci testov výrazne klesá a prínos zariadenia sa zníži. Navyše náhle vypínanie a časté štartovanie samotným motorom škodí.
Napriek tomu, že nový testovací cyklus WLTP zvýši oficiálnu spotrebu automobilov, požiadavky zo strany Európskej únie zostávajú rovnaké a s pribúdajúcim časom sa sprísňujú. Od roku 2021 platí emisný limit pre celú flotilu výrobcu 95 g CO2/km.
Problematické sú aj emisie oxidov dusíka. Podľa platnej normy Euro 6 môže byť flotilový priemer vypúšťaných emisií oxidov dusíka 80 mg/km. V tomto prípade Európska únia prikročila k dočasnému uvoľneniu limitov. Od septembra tohto roku môže každý nový typ vozidla prekročiť túto hodnotu o 110 percent. Od septembra 2019 sa výnimka bude týkať každého nového auta. Od roku 2020 sa tolerancia prekročenia zvyšuje na 50 percent. Koniec prekračovania limitov má nastať v roku 2022.
Znižovanie flotilových emisií podporuje zvyšujúca sa ponuka a s ňou stúpajúci predaj elektromobilov, ktoré neprodukujú žiadne priame emisie. Elektrické autá predstavujú záťaž pre životné prostredie z hľadiska výroby a likvidácie akumulátorov spolu s výrobou energie. V niektorých krajinách vzniká energia najmä v tepelných elektrárňach, čo taktiež vytvára emisie.