V hlavnom meste či popri diaľniciach v jeho okolí visia bilbordy ponúkajúce obslužné profesie za mzdy okolo 950 eur v hrubom. Ide o miesta, pri ktorých nie tak dávno svietili platy 700 eur. Obdobné pútače sú síce vystavené aj na východe, ale ponúkaná mzda tam napríklad pri výrobe káblových zväzkov dosahuje stále len 600 eur. Je teda aj o tretinu nižšia ako na západe.
Zároveň na východe rastú platy miernejšie, keď v Michalovciach siahajú po 5-percentnej valorizácii nanajvýš ľudia v štátnej správe a nie v súkromných firmách.
Výsledkom je, že pri nižšom záujme Slovákov o takéto pozície sa ľudia z východu stále presúvajú bližšie k Bratislave a firmy na východe lákajú Ukrajincov či Rumunov.
Vláda k rastu platov prispela aj tým, že tento rok odmietla trh práce viac otvoriť pre cudzincov z tretích krajín a vyzývala firmy, nech zdvihnú mzdy Slovákom a motivujú viac k práci aj zostávajúcu masu takmer 200-tisíc nezamestnaných.
Napokon však po tom, čo mali niektoré fabriky veľké problémy pri náboroch, kabinet čiastočne ustupuje a od mája budúceho roku umožní ľahšie zamestnať cudzincov v regiónoch s nezamestnanosťou pod päť percent. Zo 79 okresov je nezamestnanosť pod úrovňou piatich percent v 33 hlavne na západe a severe. Dovezení zamestnanci však zároveň nebudú môcť pracovať za nižšie mzdy ako Slováci. Aktuálne na Slovensku pracuje okolo 40-tisíc cudzincov.
Asi s 5-percentným rastom platov sa na Slovensku počíta aj v roku 2018. Štát prispeje k udržaniu tlaku na zvyšovanie miezd zvýšením minimálnej mzdy zo 435 eur na 480 eur v hrubom či zvýšením príplatkov za prácu v noci, cez víkend a štátny sviatok.
Zamestnávatelia tvrdia, že platy rastú príliš rýchlo. „Je pravdou, že platy rastú už niekoľko rokov rýchlejšie ako produktivita práce, ale v podstate ide iba o vyrovnávanie opačného trendu v krízových časoch. Z dlhodobého hľadiska rastú zhruba rovnakým tempom a podiel odmien práci a kapitálu sa na hrubom domácom produkte (HDP) zásadne nemení. O konkurencieschopnosť Slovenska sa tak zatiaľ z tohto uhľa pohľadu nemusíme báť,“ hovorí analytik J&T Banky Stanislav Pánis. Podľa analytika slovenský podiel miezd na HDP dosahuje 40 percent a v rozvinutých západných krajinách tento ukazovateľ bežne presahuje aj hodnotu 50 percent.
„Trh práce je nastavený úplne jasne v prospech zamestnancov a zamestnávatelia majú problém obsadzovať voľné pracovné miesta,“ povedal Pánis. Na slovenskom trhu práce je najväčší záujem o tieto profesie: operátor výroby, vodič vysokozdvižného vozíka, IT špecialista, kontrolór kvality, obrábač kovov, zvárač, elektrikár, administratívny pracovník, obchodný zástupca, predavač a pokladník.
Platmi sa doťahujeme na Talianov aj Španielov
Platy aktuálne rastú v celom regióne. V susednom Rakúsku bola v minulom roku priemerná hrubá mzda 3 632 eur. V krajine nie je pevne stanovená minimálna mzda, ale vo väčšine odvetví jej výšku stanovujú kolektívne zmluvy uzatvorené medzi odbormi a zamestnávateľmi. U našich západných susedov je tiež tradíciou vyplácanie 13. a 14. platov a najslabšie zarábajúci zamestnanci pracujú priemerne za 1 200 eur v hrubom. Ani vo vyspelom Nemecku dlhé roky nebola zavedená žiadna minimálna mzda a odbory ju presadili až v roku 2015. Najhoršie platení nemeckí zamestnanci mesačne zarobia 1 485 eur v hrubom a priemerná mzda je tam podľa posledných údajov 3 911 eur v hrubom.
„Nemecko a Rakúsko patria medzi európske krajiny s rýchlym rastom produktivity práce. Bolo by naivné myslieť si, že Slovensko a ČR dokážu ešte výrazne rýchlejšie zvyšovať produktivitu oproti týmto dvom krajinám. S vysokou pravdepodobnosť teda môžeme uviesť, že v najbližších 40 rokoch tieto dva štáty nedobehneme,“ povedal analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Slovensko aj Česká republika majú šancu reálne dobehnúť mzdy južných štátov Európskej únie.
„Napríklad v roku 2006 bol podiel slovenských a talianskych miezd na úrovni 54 percent, teraz je na úrovni 65 percent. Po roku 2030 by sa Slovensko mohlo priblížiť tomuto štátu ,na dostrel'. To isté platí o vzťahu slovenských a španielskych miezd,“ dodal Tomčiak. V Španielsku je aktuálne priemerná hrubá mzda vo výške 2 220 eur a v Taliansku 2 590 eur.
Predbiehajú české platy produktivitu práce?
Susednú Českú republiku dobieha Slovensko vo výkone ekonomiky na obyvateľa, ale či sa dotiahneme na našich susedov aj v platoch, nie je isté. Pre celý rok 2017 Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií počíta na Slovensku s priemernou mzdou vo výške 948 eur v hrubom. Rast platov má priemerne dosiahnuť štyri percentá. Z údajov českého rezortu financií vyplýva, že priemerná mzda by tam za celý rok mala v prepočte dosiahnuť 1 095 eur, čo by bol eurový rast až o šesť percent. Vplyv na to má aj posilnenie českej koruny voči euru. Vlani mali Česi korunu umelo podhodnotenú a na Slovensku sa po prepočte na eurá v niektorých profesiách už zarábalo viac. Pri súčasnom raste platov sa v Česku polemizuje oveľa viac ako na Slovensku, že valorizácia predbieha produktivitu práce.
Aktuálne sa očakáva, že na Slovensku najväčšie tlaky na rast platov budú v logistike, maloobchode, automobilovom a strojárskom priemysle. „Neočakávame, že by sme v budúcom roku mali na Slovensku sektor, v ktorom by platy nestúpli,“ povedal Luboš Sirota z personálnej agentúry McROY Group. S razantným rastom miezd môžu napríklad počítať predavači a pokladníci. „V maloobchode sa prehlbuje počet neobsadených pracovných miest, keďže ľudia uprednostňujú prácu v lepšie platených sektoroch,“ dodal Sirota. Aktuálne firmy prostredníctvom úradov práce nevedia obsadiť 77-tisíc pracovných miest. Miera evidovanej nezamestnanosti je aktuálne na úrovni 6,14 percenta a z úradov práce môže do zamestnania stále nastúpiť 167-tisíc ľudí.
Napríklad v Tepličke nad Váhom hľadá spoločnosť Unistav murárov aj zatepľovačov budov. Firma prostredníctvom úradu práce získala 15 nových zamestnancov, z ktorých nakoniec pravidelne chodiť do práce vydržal len jeden. Spoločnosť to pripisuje tomu, že väčšina šikovných robotníkov buď odišla do zahraničia, alebo už má prácu, a stavebná firma súčasný zvýšený počet zákaziek zvláda len s odretými ušami. Priamo v Trnave kontrolórov kvality hľadá spoločnosť Alro. „Teraz tesne pred sviatkami nám už na pohovor takmer nikto nepríde a s príchodom nového roku sa to trošku rozbehne. Naša výroba je jednoduchá a vieme dať prácu aj ľuďom bez praxe. Zároveň sme priamo v Trnave a nemáme víkendové zmeny. Vďaka týmto výhodám sa nám stále darí nájsť nových ľudí aj pri súčasnom nedostatku pracovnej sily,“ povedala Lenka Mendlová, manažérka Alro-Slovakia. Táto spoločnosť vo zverejnenom inzeráte ponúka kontrolórom kvality hrubú hodinovú mzdu vo výške 3,53 eura.
Rizikové zadlžovanie
Odvrátenou stranou dobrých časov je, že niektorí Slováci prepadli braniu nízko úročených pôžičiek. „Podiel úverov domácnostiam na HDP na Slovensku dosiahol počas roka 2017 najvyššiu hodnotu spomedzi štátov strednej a východnej Európy,“ upozornila v Správe o finančnej stabilite Národná banka Slovenska.
Navyše v domácej ekonomike rastú úvery najrýchlejším tempom spomedzi všetkých krajín používajúcich spoločnú menu euro. „Najvýznamnejším rizikom prameniacim z rýchleho rastu zadlženosti domácností je nárast ich citlivosti voči prípadnému zhoršeniu ekonomického vývoja. Zadlženosť slovenských domácností je v súčasnosti dvojnásobne vyššia ako v období pred predchádzajúcou krízou,“ dodala Národná banka Slovenska. Aktuálne nezvládnu splatenie spotrebných úverov približne štyri percentá bankových klientov a pri hypotékach je to jedno percento. Tento pomer môže dramaticky vzrásť po príchode prípadnej ďalšej krízy, ktorá rovnako ako tá predchádzajúca zvýši rady nezamestnaných a zastaví rozbehnuté zvyšovanie miezd.
Lacné úvery tiež prudko zdražujú ceny nehnuteľnosti. Pred šiestimi rokmi sa garáž v bratislavskej Karlovej Vsi predávala za 12-tisíc eur a aktuálne stojí až 25-tisíc eur. Na tom istom sídlisku rovnako prudko zdraželi aj byty. Pred šiestimi rokmi sa starší 3-izbový byt dal kúpiť za 89-tisíc eur a aktuálne ceny podobných bytov sa začínajú na sume 120-tisíc eur.