Riaditeľ ZSSK Hlubocký: Päťdesiatročné rušne boj o rýchlosť nevyhrajú

Počet prepravených cestujúcich v štátnych vlakoch stúpa. Kvalita vozňov alebo rýchlosť dopravy však stále zaostávajú. Generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Filip Hlubocký v rozhovore pre Pravdu priznáva, že nie je spokojný s kvalitou čistoty niektorých vozňov a plánuje to zmeniť. Rovnako sa mu nepáči ani vek rušňov, čo pripisuje zanedbanému investovaniu do obnovy.

10.12.2017 20:00 , aktualizované: 11.12.2017 14:00
debata (31)
zväčšiť Generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti... Foto: Robert Hüttner, Pravda
hlubocky Generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Filip Hlubocký.

Čo budete robiť s tým, že cestujúci najmä v regionálnych vlakoch na východe sa sťažujú na vysoký vek vozňov a ich nízku čistotu?

Aj na východnom Slovensku jazdia nové alebo modernizované jednotky, ktoré sme kúpili z eurofondov. Za posledných približne 8 až 9 rokov sme investovali najmä do regionálnej dopravy asi pol miliardy eur. Z toho dôvodu je 60 percent regionálnych vlakov vynovených. Samozrejme, máme aj staršie vozne, ktoré zaraďujeme ako zálohu. Naším cieľom je do roku 2025 mať až 60 percent sedadiel vo vozňoch mladších ako 10 rokov. Čo sa týka čistoty, je to jedna z našich priorít. Vyhlasovali sme a budeme vyhlasovať súťaž na nové obstarávanie na čistenie. Myslíme si, že je to tiež nedostatočné a potrebujeme mať firmu, ktorá nám bude čistiť vozne kvalitne. Ak tam kvalita nebude, firma bude penalizovaná. Sme však v rámci dlhodobých kontraktov, ktoré boli uzatvorené pred niekoľkými rokmi.

Kto sa aktuálne stará o čistotu?

V jednotlivých regiónoch máme externé firmy. Je to veľmi intenzívna činnosť. Denne vypravíme 1 450 vlakov. Tie vlaky musia byť čistené na dennej báze.

Ako často prechádzajú vozne upratovaním?

Podľa obehu daného vlaku sú presne predpísané intervaly, kedy musia byť čistené. Presný hodinový priebeh nepoviem. Je to podľa toho, v ktorých uzloch majú začiatočné a cieľové stanice a koľko času je na údržbu. Každý vlak musí v nejakom intervale prejsť základnou údržbou, keď prebieha aj čistenie. V zásade však platí, že všetky vozne raz za mesiac, InterCity vlaky dvakrát mesačne absolvujú tzv. veľké čistenie, ktoré zahŕňa čistenie a dezinfekciu interiéru, vysávanie kobercov, výmenu závesov, umývanie okien a, samozrejme, štandardné hygienické úkony. Tzv. prevádzkové čistenie zahŕňajúce čistenie podláh, sedadiel, toaliet, dopĺňanie hygienických potrieb a pod. sa vykonáva raz denne. Podľa možností sa viackrát denne vykonáva „redukované prevádzkové čistenie“, keď sa umývajú podlahy, odstraňujú odpadky a dezinfikujú toalety.

Je výhodnejšia kúpa nového vozňa, modernizácia alebo prenájom?

Ja by som to nedával do roviny v tom, že čo je výhodnejšie. Popri sebe by mali fungovať všetky tri módy. Určite má zmysel aj kúpa, aj rekonštrukcia, aj prenájom vozňov. Závisí to od konkrétnej situácie, ktorý model je najvýhodnejší. V tomto smere postupujeme rovnako ako rakúsky, český, ale aj slovenský súkromný prepravca. Uvediem konkrétne príklady. Pri najvyťaženejších linkách viete, že tie vozne využijete, tam idete do kúpy, lebo životnosť je dlhšia. Rekonštrukcia ide na tie, ktoré sú síce dôležité, ale nemajú prioritu číslo jeden. Rekonštrukcia je lacnejšia. Nájom je dôležitý, pretože chceme preniesť časť nášho operatívneho rizika na prenajímateľov. Ide o údržbu a opravy. My chceme platiť len za to, čo reálne prejazdíme.

Aká je životnosť vozňa?

Je to približne 30 rokov. V nejakom časovom momente je potrebná rozsiahla údržba, keď investujeme značnú časť hodnoty. Menia sa podvozky, kabeláž a podobne.

Čo všetko sa mení pri modernizácii vozňa?

Podľa toho, o akej modernizácii hovoríme. Máme rôzne stupne modernizácie. Pri hlavnej oprave sa vymení všetko. Iný stupeň napríklad voláme interne „humanizácia“, vtedy napríklad meníme koberce, čalúnenie, centrálny zdroj energie, kabeláž a WC.

Aký je priemerný vek vozňov?

Je to približne 23 až 24 rokov.

Má ZSSK ešte voľné eurofondy na modernizáciu?

Máme rozbehnuté tri veľké projekty. Jedným je dodávka dieselových motorových jednotiek za 77 miliónov eur. Druhým je projekt za 160 miliónov eur na elektrické motorové jednotky. Tretí veľký projekt je výstavba centier na technicko-hygienickú údržbu v Nových Zámkoch, vo Zvolene a v Humennom za približne 100 miliónov eur. Potom máme zopár menších projektov na rôzne modernizácie. Je to približne 350 až 370 miliónov eur. My máme v zásobníku pripravených ďalších 15 projektov. Ak vyjde výzva, chceme sa uchádzať o ďalšie zdroje z Európskej únie.

Rakúsky dopravca ÖBB a České dráhy používajú prenájom rušňov ako podporné riešenie a nové nakupujú, resp. chcú nakupovať. Prečo ZSSK pristúpila k prenájmu 10 rušňov Vectron od spoločnosti Siemens na 10 rokov?

ZSSK má vo vlastníctve takmer 700 rušňov. Naša spoločnosť, rovnako ako rakúsky a český dopravca, však využíva možnosť dlhodobého prenájmu, keďže je to rýchlejšia a bezpečnejšia možnosť. České dráhy vyhodnotili súťaž na prenájom lokomotív, pričom vyhrali presne také isté rušne, ako máme my. Momentálne asi najlepšia mašina v Európe. My však máme lepšie podmienky ako České dráhy. Pre nás má operatívny lízing množstvo výhod. Prenajímateľ bude zodpovedať za údržbu a disponibilitu. Ak by som si rušeň kúpil, tak sa pokazí a stojí. Ak porovnáme na 10 rokov kúpu a našu zákazku na lízing, tak šetríme 24 miliónov na dané obdobie. Keď by sme kúpili rušeň, celý proces až po dodanie trvá aj tri roky. Takto proces trval pár mesiacov. Od decembrovej zmeny grafikonu sú pre nás k dispozícii už tri rušne.

Sú nové rušne potrebné?

Samozrejme. V zahraničí, napríklad v Rakúsku či Nemecku, dosahujú rušne rýchlosť 200 – 300 km/h a naša spoločnosť sa chce vyspelým európskym krajinám rovnať aj v koľajovej doprave. Priemerný vek hnacích dráhových vozidiel je 21 rokov, ale tam počítam aj tie moderné motorové jednotky. Priemerný vek samotných rušňov (bez tzv. ucelených jednotiek) je 35 až 40 rokov. Je to veľmi zlý stav. Vek rušňov je katastrofálny. Musíme konať ihneď. Keďže máme rušne od decembra, tak prvýkrát v histórii z Bratislavy do Košíc môžu ísť rýchliky aj 160 km/h. Doteraz to bolo 120 km/h. Úspora vďaka novým rušňom je 15 minút.

Aké rušne ťahajú InterCity (IC) vlaky?

IC vlaky ťahajú tzv. Gorily s vekom 44 rokov. To má vplyv na spoľahlivosť. Sú síce zmodernizované, ale už sa pomaly blížia k päťdesiatke. Napriek tomu sú certifikované, bezpečné a môžu jazdiť rýchlosťou 160 km/h. Štandardná životnosť rušňa je 30 rokov. Do nových rušňov sa neinvestovalo desiatky rokov. Aj švajčiarske železnice majú také staré rušne. Ale nejazdia na takých dôležitých linkách ako u nás. Za posledných 30 rokov nebol u nás kúpený ani jeden rušeň do diaľkovej dopravy.

Prenajaté Vectrony teda budú jazdiť aj v IC vlakoch?

Tie budú nasadzované na rýchliky, aby mohli jazdiť rýchlosťou 160 km/h a v zahraničí dokonca až 200 km/h. Teraz rýchliky ťahajú rušne, ktoré nemôžu ísť takou rýchlosťou. Vectrony v tomto smere vylepšia imidž ZSSK u našich zahraničných partnerov a budeme môcť jazdiť našimi vlakmi napríklad do Rakúska, Poľska a onedlho aj do Českej republiky či smerom do Maďarska. Do budúcna však nevylučujem, že budú Vectrony jazdiť aj v IC vlakoch.

Koľko kilometrov denne prejde jeden rušeň v priemere?

Na hlavných linkách okolo tisíc kilometrov denne. Krátke regionálne trasy možno 200 kilometrov den­ne.

Plánujete kupovať nové rušne do diaľkovej dopravy alebo stačia tieto prenajaté?

Nie. Nemáme na to rozbehnutý projekt. Potrebovali by sme omnoho viac, no máme limitované množstvo finančných prostriedkov.

Plánujete rozširovať počet IC vlakov?

V grafikone na rok 2018 nie. Pre nás je dôležité, aby tento projekt bol v zisku. To sa nám podarí veľmi skoro, ak nie tento rok, tak budúci. My sme ten produkt nastavili inak, ako to mala táto spoločnosť v minulosti alebo konkurencia. V oboch prípadoch boli vlaky výrazne stratové. Máme menší počet vozňov, pridávame ich podľa požiadaviek cestujúcich. Nerobíme dvoj- ale trojobrat, čo má zásadný vplyv na náklady. A skrátili sme časy, čo je dôležité pre cestujúcich. Vyšší počet nevylučujem, ale zatiaľ o tom neuvažujeme. Sme závislí aj od modernizácie trate, ktorú vykonáva spoločnosť Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Tvrdíme, že na hlavných koridoroch by sa mali stavať trate na rýchlosť 200 až 240 km/h. Rýchlosť 160 km/h nie je dostatočná. Turecko, Irán, severná Afrika, Blízky východ masívne investujú do železníc. U nás je celý sektor poddimenzovaný. My sme zrekonštruovali 130 km tratí za 25 rokov. Španieli postavili za 25 rokov 3 200 km tratí na rýchlosť 250 až 350 km/h. V marci k tomu pripravujeme medzinárodnú konferenciu.

Je za ziskom IC vlakov odchod súkromného RegioJetu?

Podľa nás je za tým prevádzkový koncept, skrátenie cestovného času, ale aj lepšia ekonomika krajiny. Ľudia majú viac práce aj peňazí. Celkovo viac ľudí cestuje vlakmi. Tento rok máme výrazný nárast platiacich cestujúcich. Projekt je dobre nastavený obchodne aj prevádzkovo. Keď odišla konkurencia, ľudia presadli k nám do vlakov. My sme konkurenciu nevyháňali. Mali sme pôvodne naplánovaný iný pár vlakov, keď konkurencia povedala, že končí, prebrali sme jej vlaky.

Nie je za zvýšeným počtom cestujúcich práve nárast počtu študentov a penzistov jazdiacich zadarmo?

Bezplatné cestovanie v roku 2014 nakoplo cestovanie vlakom. Mladí môžu študovať aj mimo svojej obce bez toho, aby finančne trpela rodina. Dôchodcovia zasa majú priestor pohodlne spoznávať našu krajinu. V roku 2014 ZSSK previezla 45 miliónov cestujúcich. Odhad na tento rok je 72 miliónov. V poslednom roku je počet bezplatných cestujúcich stabilizovaný. Tento rok sme zaznamenali nárast platiacich cestujúcich. V skupine študentov chcem, aby s nami zostali aj potom, keď si budú musieť platiť. Verím, že sami spoznajú výhody tohto ekologického spôsobu dopravy.

V čom teda tkvie ten nárast? Odkiaľ tí ľudia prišli?

Chceme, aby ľudia presadli z áut do vlakov. Ekonomika je naštartovaná, rastú mzdy, záujem o cestovanie stúpa. Jeden z faktorov je aj ten, že sa veľmi zameriavame na komunikáciu s verejnosťou. Na budúci rok sme dohodli so štátom navyše milión vlakokilometrov, kde chceme zahustiť takt okolo Bratislavy, medzi Bratislavou a Žilinou aj medzi Prešovom a Košicami. Ľuďom sme dali zmysluplnejšiu službu. Veľkou časťou z tohto nárastu sú IC vlaky, ktoré sú vyťažené na 72 percent. Verím, že potenciál je previezť 120 miliónov cestujúcich, ak bude pokračovať rozvoj infraštruktúry.

Prečo ste zrušili tender na prenájom lôžkových vozňov?

Trh v nočnej doprave má rastový trend. Vidíme potrebu, aby sme zlepšovali komfort. Lôžkové vozne nie sú v optimálnom stave. Naše partnerské spoločnosti v rámci medzinárodnej dopravy nás dôrazne žiadali, aby sme posunuli kvalitu vyššie. Preto sme vyhlásili tender na 23 lôžkových vozňov. Vláda nám schvaľuje množstvo financií. Nedostali sme toľko, koľko sme dostať mali. Pri doplatku za rok 2016 máme dostať 34,5 milióna eur. V rozpočte na rok 2018 máme nulu. Bez toho, aby sme mali krytie, nemôžeme ísť do takýchto nákladov. Dali sme prioritu dennej doprave. Priemerný vek lôžkových vozňov je 35 rokov.

Plánujete doplnkové služby pre cestujúcich ako napríklad prenájom bicyklov alebo mobilnú aplikáciu na nákup lístkov?

Robíme na kompletnom redizajne našej internetovej stránky. Pripravujeme aj aplikáciu, bude to v budúcom roku. Teraz nám dobieha životnosť hardvéru, ktorý máme. Systém, ktorý tu funguje, je nemoderný, zastaraný, musíme veľa investovať. Máme rozbehnutý projekt „od dverí k dverám“. Čo sa týka bicyklov, tak to nie je náš hlavný biznis, no s mestom Košice sme podpísali zmluvu na prenájom priestoru na bicykle. Ak to bude fungovať, po Košiciach budú nasledovať aj iné mestá.

Aký je podľa vás ideálny čas jazdy na jednotlivých trasách, ak by bola v perfektnom stave infraštruktúra?

Bratislava – Košice pod tri hodiny. Žilinu vidíme na hodinu a 15 minút. Banská Bystrica to isté. Do Nitry idete dnes hodinu a 45 minút. Prišli sme s nápadom, že z Trnovca nad Váhom by sa do Nitry postavilo 19,6 kilometra trate a nešlo by sa cez Leopoldov. Takto by sme skrátili čas jazdy z Bratislavy do Nitry na 50 minút, pričom doteraz cesta trvala prinajlepšom vyše 1 a pol hodiny. To sú kroky, ktoré majú význam. Ak do Bystrice idete vlakom 3,5 hodiny a autom hodinu 45 minút, tak čo si vyberiete? Chceme vyľudniť stredné a južné Slovensko? Diaľnice sú drahé. Železnica je lacnejšia, bezpečnejšia a ekologickejšia. Čas strávený vo vlaku môže byť aktívny, v aute nie.

V Bratislave je dostatok koľajníc. Prečo viac nejazdia vlaky v hlavnom meste?

Koľaje sú vyťažené a priepustnosť je malá. Jazdí tu mnoho dopravcov. Mala by byť osobitná koľaj len pre osobnú dopravu. Navrhujeme na trase Bratislava – Trnava postaviť tretiu koľaj len pre nákladnú dopravu. Železničná infraštruktúra je zúfalo preťažená, pretože sa na nej nič nové nepostavilo. Ak sa niečo zrekonštruovalo, je to dobré, ale nezvýšila sa kapacita. Zároveň v súčasnosti rokujeme s Ministerstvom dopravy a výstavby SR o možnosti zahustenia prímestskej dopravy na tomto traťovom úseku. V prípade súhlasu objednávateľa tak od polovice roka 2018 rátame s výrazným oživením vlakovej dopravy v Bratislave a okolí. Pribudnú nové linky osobných vlakov zo a do stanice Bratislava-Nové Mesto, a to smerom na Trnavu, Senec a stanicu Bratislava-Petržalka s prípojmi do Rajky aj Viedne. Z hlavnej stanice na Nové Mesto je jednokoľajka. My teda zahustíme takt, ale časť vlakov pôjde na Petržalku, časť na hlavnú stanicu. My by sme sa teoreticky vedeli dostať s vlakom aj pred Euroveu, koľajnice tam sú.

Rezort dopravy zrušil súťaž na trati Bratislava – Banská Bystrica. Plánujete sa prihlásiť znova do súťaže, ak bude vyhlásená?

Neviem, či ju štát vyhlási. Pravidlá liberalizácie musí jednoznačne určiť štát. Liberalizácia je dobrá, ja si myslím, že od roku 2010 vytvorila tlak na štátnych dopravcov. My chceme férové podmienky pre každého rovnaké. Ak štát súťaž vyhlási, tak to zvážime.

Filip Hlubocký

Šéfuje Železničnej spoločnosti Slovensko. Študoval na Univerzite Komenského v Bratislave a Cambridgeskej univerzite. V minulosti pôsobil ako projektový právnik vo Všeobecnej úverovej banke. Od konca roka 2006 bol šéfom právneho oddelenia štátneho nákladného dopravcu ZSSK Cargo.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #vlaky #Železničná spoločnosť Slovensko #ZSSK #vlaková doprava #železničná doprava #Filip Hlubocký