Brexit, teda referendom schválené odpojenie ostrovnej krajiny od Európskej únie, však môže všetko zmeniť. V záujme Slovenska, naopak, je, aby sa zmenilo čo najmenej. To by však Británia musela ustúpiť od migračných obmedzení pre občanov EÚ a únia by potom nemusela uvažovať o clách pre Britániu. Odlúčenie bez vzájomnej dohody by poškodilo obe strany.
„Veľká Británia má záujem o zachovanie silných vzťahov medzi Veľkou Britániou a Slovenskom,“ uviedol veľvyslanec Britského kráľovstva na Slovensku Andrew Garth. „Garantujem, že Slováci, ktorí pracujú v Británii, sú u nás vítaní, a chceme, aby u nás zostali,“ dodal Garth. Slováci, ktorí žijú na ostrovoch, to však cítia inak. „Zmena (po referende) je obrovská. Krajina je rozdelená ako už dávno nie,“ hovorí Robert Schön z Banskej Bystrice, ktorý v Londýne žije už viac ako osem rokov.
S brexitom poklesol záujem o britské ostrovy
Čo sa týka príchodzích do Británie, situácia nie je jednoznačná. Vplyvom brexitu rapídne klesol záujem Európanov žiť na Britských ostrovoch. Za dvanásť mesiacov klesol záujem o život v Anglicku, Škótsku, vo Walese či v Severnom Írsku o 106-tisíc na 230-tisíc nových žiadostí. Je to najnižšie číslo od začiatku zaznamenávania týchto údajov. Podľa organizácie Institute for Public Policy Research žiadosti obyvateľov z krajín EÚ prakticky prestali prichádzať. Takisto vzrástol aj počet ľudí, ktorí kvôli brexitu ostrovnú krajinu opúšťajú. Podobné rozhodnutie pripúšťa aj Schön. „Ak zlý deal (Británia – EÚ) negatívne ovplyvní moje občianske alebo ekonomické postavenie v spoločnosti, nemám problém predať byt a pobrať sa inde,“ hovorí hudobný distribútor.
„Voľný pohyb osôb z EÚ do Británie sa musí skončiť,“ uviedla britská premiérka Theresa Mayová. Podľa oficiálnych údajov žije momentálne v Británii asi 3,2 milióna ľudí z krajín EÚ. Britov v kontinentálnej Európe je zhruba 1,2 milióna. Aj na základe týchto čísiel je zjavné, že ostrovná krajina a únia sú zo spoločenského, z ekonomického a aj bezpečnostného hľadiska úzko previazané. Británia a krajiny EÚ sú členmi NATO a tak skomplikovanie voľného pohybu osôb medzi oboma územiami môže spoluprácu skomplikovať.
Obchod Británie so Slovenskom prudko rastie
„Londýnu ide aj o zachovanie dynamicky sa rozvíjajúcich obchodných vzťahov so Slovenskom. Obchod Británie so Slovenskom rastie rýchlejšie než s ktoroukoľvek inou európskou krajinou,“ upozornil veľvyslanec Garth a dodal, že na britskom trhu v súčasnosti pôsobia stovky slovenských firiem, s čím súvisia aj tisícky pracovných miest na Slovensku. Podľa Gartha má jeho krajina záujem aj o pokračovanie úzkej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany. „Bezpečnosť občanov je kľúčovou prioritou každého štátu,“ zdôraznil britský veľvyslanec, ktorý sa predtým stretol s predstaviteľmi slovenského parlamentu a akademickej obce. Podľa neho sa všetci vyjadrili za to, aby sa „rozvod“ medzi EÚ a Britániu skončil zmierlivou dohodou, ktorá čo najmenej naruší doterajšie obchodné vzťahy.
Peter-Carlo Lehrell z poradenskej spoločnosti Fipra International informoval, že na Slovensku pôsobí 1 377 britských firiem. „Od januára tohto roku to predstavuje 35-percentný nárast,“ upozornil.
Stratia obe strany
Celkové straty kvôli brexitu sa momentálne dajú ešte ťažko vyčísliť. Britské médiá uviedli, že Londýn bude musieť za brexit vyplatiť účet 50 miliárd eur. „Je predčasné hovoriť o nejakej presnej sume,“ uviedol veľvyslanec Garth. Nemecký inštitút iFo si však trúfol veľký európsky rozvod vyčísliť. Brexit podľa štúdie iFo spôsobí veľké ekonomické škody. Ak sa vzťahy (po brexite) budú riadiť podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Británia ročne zaplatí 16 miliárd eur, a to aj v prípade, že už nebude nič odvádzať do rozpočtu EÚ. Únia zase na príspevkoch príde o 44 miliárd eur ročne. „Na brexite stratia obe strany,“ hovorí Clemens Fuest, prezident iFo. Podľa neho pri dosiahnutí dohody o voľnom obchode (mäkký brexit) by sa tieto straty dali znížiť zhruba o polovicu.
Podceňujeme brexit?
Podľa ekonomického analytika banky Sberbank Vladimíra Vaňa sa téma brexitu na Slovensku podceňuje. Británia je totiž spolu s Francúzskom piatym najdôležitejším partnerom Slovenska v EÚ po Nemecku, Českej republike, Maďarsku a Poľsku a vzájomný obchod je zhruba na rovnakej úrovni ako s Francúzskom, ktoré je tiež zástancom silnej Európy. Analytik pripomenul, že po príchode automobilky Jaguar Land Rover do Nitry váha Británie ako exportného partnera pre Slovensko ešte vzrastie. „Napriek geografickej vzdialenosti je pre nás Veľká Británia ako obchodný partner porovnateľne dôležitá ako susedné Poľsko alebo Maďarsko,“ povedal Vaňo. Zároveň sa podľa neho odchodom Británie z EÚ stratí silný hlas na podporu podnikania a slobodného trhu, z ktorého výrazne ťaží Slovensko i ďalšie otvorené a proexportne orientované krajiny strednej a východnej Európy.
Brexit bude zároveň znamenať aj odchod dôležitého podporovateľa Východného partnerstva. „To je téma, ktorú nemôžeme ignorovať vzhľadom na veľký ukrajinský trh,“ upozornil Vaňo a pripomenul, že Británia bola aj podporovateľom rozšírenia EÚ o krajiny západného Balkánu vrátane Srbska.
Na brexite stratí v každom prípade aj Británia. Londýn príde o štatút finančného centra a tak stratí desaťtisíce pracovných miest v oblasti finančníctva. Británia už prišla o európsku bankovú agentúru, ktorá sa presťahuje do Paríža, a tiež o liekovú agentúru. Tú získal Amsterdam, pričom o jej sídlo sa uchádzala aj Bratislava. Briti už cítia referendum o brexite aj na slabšej libre, raste cien či poklese v stavebníctve.