Kam dostanú chlieb príplatky?

Pekári súhlasia so zvyšovaním príplatkov za prácu počas víkendov, sviatkov a v noci. Podmieňujú ich však legislatívnymi zmenami, ktoré "chrumkavému“ odvetviu prinesú daňové či odvodové úľavy. Príplatkový sociálny balíček vlády otvoril otázku zdraženia chleba, rožkov a ďalších pekárskych výrobkov. Pekári potrebujú pomoc štátu, lebo náklady im stále rastú, ceny sa im pri rokovaniach s reťazcami zvyšovať nedarí a namiesto kvalitných výrobkov sa na trh dostávajú čoraz viac dopekané.

30.11.2017 14:00
12-chleba 4x Foto:
Pekári vyššie nočné príplatky podporili, ale zároveň varujú, že bez úľav ich to môže položiť. (Ilustračné foto)
debata (26)

Podľa pekárov by pomohlo aj párcentové zvýšenie cien. Je však nevyhnutné na prežitie jedného z kľúčových potravinárskych sektorov. V malých, stredných aj vo veľkých pekárňach pracuje dovedna až 12-tisíc ľudí, 30 percent z celého potravinárskeho priemyslu, pričom ich zárobky patria k najnižším na Slovensku.

Priemerný mesačný zárobok pekárov bol vlani podľa Vladislava Baričáka, zástupcu Rady pekárov SR, len 670 eur. Odvetvie pritom posledných desať rokov balansuje na hrane prežitia, nevytvára takmer nijaké zisky a keď áno, tak len minimálne. Tie nepostačujú ani na modernizáciu pekární, ani na zvýšenie zárobkov, ktoré by lákali ľudí pracovať v pekárňach. Bez zvýšenia cien odvetvie nie je schopné rozvíjať sa, hrozí zánik pekární, ohrozená bude potravinová bezpečnosť krajiny a kvalita výživy, ktorej tradičným pilierom sú pekárske výrobky. Tvrdia to pekári. Ide o planú či reálnu hrozbu?

Ovocie ilúzie čerstvosti

V priebehu posledných pár rokov došlo na trhu s chlebom, pečivami a ostatnými pekárskymi výrobkami k veľkým zmenám. Jednou z nich je rastúci podiel hotových výrobkov, ktoré sa pripravujú – presnejšie dopekajú – z mrazených polotovarov. Tie už majú na pultoch 30– a v niektorých sortimentoch až takmer 40-percentný podiel. Upozorňuje na to člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Slavomír Moravčík, ktorý má pekáreň Včela v Liptovskom Mikuláši.

"Dopekané mrazené pekárenské výrobky majú ďaleko od toľko zdôrazňovanej zdravej výživy. Veď sú pripravované z mrazeného cesta, ktoré sa skladuje jeden až tri roky, v extrémnych prípadoch aj päť rokov,“ hovorí Moravčík. Napospol ide o polotovary, ktoré boli vyrobené v zahraničí – najčastejšie v Českej republike, Nemecku, Rakúsku či Poľsku.

Podľa pekárov výrobky upečené z polotovarov sú iba naoko čerstvé výrobky. Bezprostredne po upečení navodzujú ilúziu čerstvosti, no už na sklonku prvého či na začiatku druhého dňa strácajú vlastnosti, kvôli ktorým ich ľudia kupovali. Tieto akože čerstvé výrobky vytláčajú z trhu klasicky pripravené a upečené pekárske produkty a oberajú o prácu pekárov, ale aj mlynárov. Krajina prichádza o finalizáciu, teda o pridanú hodnotu vytváranú doma a poskytujúcu prácu ľuďom.

Pekári tvrdia, že potrebujú kompenzačné opatrenia, inak príplatkový sociálny balíček povedie k destabilizácii na pokraji rentability hospodáriaceho odvetvia.

Rada pekárov SR uvádza, že len zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 eur na 480 eur prinesie sektoru zvýšenie nákladov v objeme 4,5 milióna eur. Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu, ktoré zdvihne minimálny mzdový nárok na 2,75 eura za hodinu, odčerpá 13,3 milióna eur. Mzdové zvýhodnenie za prácu v noci (ide o sumu 1,38 eura za hodinu) zvýši osobné náklady takmer o šesť miliónov eur. Pekári totiž odpracujú 43 percent času práve v noci.

Celkove pekári vyčíslili zvýšenie priamych nákladov v roku 2018 na 26 miliónov eur. "Sme v situácii, keď musíme nástojiť na tom, aby sa tieto náklady premietli do odbytových cien a tie potom do spotrebiteľských cien,“ povedal zástupca Rady pekárov SR Vladislav Baričák.

Kto zaplatí férové vzťahy

Podľa pekárov by bolo riešením napríklad to, že štát prehodnotí odvodovú politiku voči celému sektoru. Východiskom by napríklad mohlo byť odpustenie odvodov z vládou navrhovaných príplatkov alebo zvýšenie minimálneho základu dane na 480 eur. Tento návrh prezentovaný Radou únie zamestnávateľov však už minister práce a sociálnych vecí Ján Richter odmietol. Podľa rezortu pôdohospodárstva by systémovým riešením bolo predovšetkým nastavenie férových vzťahov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci.

"To sa týka prvovýrobcov, spracovateľov aj obchodníkov. Cieľom je rovnomerné rozdelenie marží. Súčasťou systémových opatrení je jasné nastavenie pravidiel proti nekalým obchodným praktikám. To by malo pomôcť zvýšiť ceny pre samotných pekárov, ktorí si následne budú môcť dovoliť pripravovať kvalitné produkty aj lepšie zaplatiť svojich zamestnancov,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva pôdohospodárstva.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR agendu posilnenia poľnohospodárov v dodávateľsko-obchodnom reťazci malo ako svoju prioritu v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ minulý rok. "Európska komisia na základe záverov rady už pracuje na legislatíve, ktorá obmedzí nekalé obchodné praktiky. Legislatívnu úpravu chystá už aj slovenský agrorezort,“ uviedol hovorca ministerstva pôdohospodárstva Michal Feik.

(Ne)vieme, koľko stojí rožok

Na Slovensku pečie chlieb a ďalšie pekárske výrobky okolo 500 pekární. Dosiahnuť vyššie ceny sa však pekárom príliš nedarí, pretože obchodníci si môžu vyberať, z ktorej pekárne budú odoberať výrobky. Dochádza k situáciám, keď pekáreň z jedného regiónu zásobuje reťazec vzdialený aj 150 kilometrov a pekáreň, ktorá to má do obchodu, čo by kameňom dohodil, vozí chlieb zasa do iného kúta Slovenska.

Odvetvie nevyhnutne potrebuje technologicky prezbrojiť, ale na moderné pece riadené počítačmi a stroje, ktoré vymiesia chlieb za ľudí a odbremenia ich od namáhavej fyzickej práce, si treba najprv zarobiť. Slavomír Moravčík povedal, že pekárom by pomohlo aj pár centov navyše. V prípade rožkov možno jeden – dva centy a pri kilogramovom bochníku najrozšírenejšieho pšenično-ražného chlebíka by malo stačiť na zvýšenie rentability šesť centov.

"Urobili sme si niekoľko prieskumov, v ktorých sme skúmali, či ľudia vôbec poznajú cenu chleba a rožkov. Celé tri štvrtiny respondentov nevedeli, koľko stojí kilogramový peceň chleba či jeden rožok,“ uviedol pekár Slavomír Moravčík. Úplne inak však vnímajú klasický rožok obchodníci. Z času na čas robia akcie práve na rožok, keď jeho cenu znižujú obyčajne zo šesť centov o cent, aby ľudí prilákali do svojich predajní. Rožok totiž obchodníci považujú za jeden z "ťahákových“ tovarov.

Odbor pekár skončilo vlani 12 ľudí

Sektor pekárstva zápasí už niekoľko rokov s problémom, ako zabezpečiť kontinuitu pracovníkov. "O prácu v pekárňach je minimálny záujem a záujem o štúdium odboru je blízky nule. V roku 2016 skončilo odbor pekár na Slovensku len 12 pekárov, čo absolútne nestačí,“ povedal Vladislav Baričák z Rady pekárov SR.

A tak pekárom nezostáva nič iné, len ľudí "náborovať“. "V profesiách pekár, údržbár, expedient, vodič, pracovník v administratíve sme schopní zamestnať dvetisíc ľudí, ale alternujeme ich brigádnikmi. Čoraz viac siahame po ľuďoch z Ukrajiny, Maďarska či Rumunska, lebo našinci odmietajú nočnú a víkendovú prácu. Ľudia si cenia voľný čas, ale ceny, za ktoré sme donútení predávať produkty, neumožňujú zvýšiť im mzdy, ako by sme si sami želali,“ povedal Vladislav Baričák.

Problém s pracovnou silou by mohla vyriešiť modernizácia, keďže však na moderné pece schopné za hodinu upiecť aj dve tony chleba chýbajú veľkej väčšine pekární zdroje, hasia oheň lacnými brigádnikmi. Tých musia prácne zaškoľovať.

Pekári hovoria o nevyhnutnosti pozrieť sa na potravinárstvo novými očami. Veľké reťazce obmieňajú dodávateľov chleba a rožkov, ale spotrebitelia, hoci výmena môže priniesť nižšiu kvalitu produktu, neprotestujú. Len málo ľudí číta na pultoch informáciu, kto upiekol chlieb, či je z pekárne, alebo vyrobený z polotovaru.

"Badáme istú zmenu, spotrebitelia sa postupne menia a vyhľadávajú ,svojich' pekárov, ale potrebujeme túto spotrebiteľskú náladu upevniť a v celej spoločnosti dvíhať vážnosť profesie pekár. Nie je to obyčajný výrobca potravín – chlieb je v svojej podstate lahôdka a upiecť ju si vyžaduje zručnosť aj srdce zapálené pre to, čo robím,“ povedal Vladislav Baričák. Dodal, že pekárom nejde o rast ziskov, ale o to, aby za chlieb a ostatné výrobky dostali toľko peňazí, z ktorých prefinancujú ďalší rozvoj. "Ťažko sa rozdáva z niečoho, čo nemáte,“ povedal Baričák.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #dane #odvody #príplatky #daňové úľavy #pekári #zvyšovanie platov