Slovensko by si však malo viesť relatívne dobre, no s hospodárskym rastom na úrovni 3,3 percenta bude zaostávať za partnermi z V4 – teda Českom, Poľskom a Maďarskom. Situácia by sa podľa OECD mala otočiť v roku 2019, vtedy bude Slovensko s rastom o štyri percentá najrýchlejšie sa rozvíjacou ekonomikou v regióne. Rast však môže obmedziť nedostatok pracovnej sily v rôznych sektoroch ekonomiky. Najčastejšie sa hovorí o automobilovom, strojárskom či IT priemysle. Pre nízke mzdy zase nemajú ľudia záujem vykonávať prácu v školstve alebo poľnohospodárstve. Slovensko podľa OECD patrí medzi jediné tri členské krajiny organizácie, v ktorých zdravotné sestry zarábajú menej ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve.
Foto: SHUTTERSTOCK
Motorom rastu v Európe ostáva domáci dopyt ťažiaci z uvoľnenia menovej politiky Európskej centrálnej banky. Tá už však naznačila, že postupne upustí od tlačenia peňazí do krajín eurozóny. Uvoľnenou menovou politikou spolu s prakticky nulovými úrokmi chcela ECB podporiť hospodársky rast v pokrízovom období a znížiť nezamestnanosť. Na druhej strane aj po ústupe ECB a zvýšení úrokov by robustné oživenie globálneho obchodu malo podporiť aj export eurozóny. Aj vďaka tomu spolok krajín používajúcich spoločnú menu euro vykáže najrýchlejší rast (2,4 percenta) spomedzi vyspelých ekonomík.
„Dnes sa situácia javí dobre, ale pokiaľ sa aktivita súkromného sektora zásadne nezlepší a nedôjde k všeobecnému rastu reálnych miezd, dnešnú mieru rastu si neudržíme,“ uviedla hlavná ekonómka OECD Catherine Mannová v rozhovore pre agentúru Reuters. Dodala, že ekonomiku stále podporujú opatrenia vo finančnej a v menovej politike, ostáva však urobiť ešte veľa práce. „Najmä spoločnosti nevynaložili dostatočné prostriedky, aby investovali do budúceho rastu,“ povedala Mannová.
Hospodárstvo Spojených štátov by malo tento rok vzrásť o 2,2 percenta. Na budúci rok, keď ho pravdepodobne bude stimulovať daňová reforma, rast zrýchli na 2,5 percenta, v ďalšom roku ale zrejme opäť spomalí na 2,1 percenta. Americký prezident Donald Trump opakovane tvrdil, že zníženie daní je kľúčom k povzbudeniu aktivity v americkej ekonomike. Už teraz však od veľkých firiem vychádzajú signály, že to, čo ušetria na daniach, premietnu do vyšších odmien pre akcionárov. Tieto peniaze sa tak nemusia vrátiť naspäť do ekonomiky a nevznikne ani taký veľký priestor na zvyšovanie miezd.
Čo sa týka Japonska, tam sa rast ekonomiky v budúcich rokoch zníži na 1,2, respektíve 1 percento z tohtoročných 1,5 percenta. Hospodárstvo ohrozuje predovšetkým štátny dlh, ktorý je na úrovni 220 percent hrubého domáceho produktu a medzi štátmi OECD je jasne najvyšší.
Ekonomika Číny bude v najbližších rokoch strácať dych napriek rozbehnutiu nových veľkých investícií do infraštruktúry. Jedným z nich je napríklad výstavba železničnej novej Hodvábnej cesty, ktorá má spojiť krajinu draka s Európou. Len nedávno prišiel do Bratislavy prvý priamy vlak z čínskeho mesta Dalian. Hospodársky rast krajiny tak postupne klesne z tohtoročných 6,8 percenta na 6,4 percenta v roku 2019. Čínu tak v hospodárskom rozvoji predbehne India, ktorá sa o dva roky posilní o sedem percent. Najľudnatejšia krajina ťaží najmä z ekonomických reforiem, ktoré podporujú investície, produktivitu a rast.