Ťažké časy pre libru. Brexit ju ťahá dole

Briti po tom, čo si zvolili odchod krajiny z Európskej únie, sa ekonomicky čoraz viac prepadávajú. Svedčí o tom nielen pokles hospodárskeho rastu, ale aj prudký rast cien tovarov a služieb či oslabovanie investičnej aktivity a libry.

22.11.2017 13:00
debata (6)

Tá sa najnovšie začala opäť oslabovať po tom, čo investorov znepokojila možnosť, že voči britskej premiérke Therese Mayovej vzniká opozícia vnútri jej vlastnej strany pre nespokojnosť s tým, ako zvláda rokovania o tzv. brexite.

V júni 2016 pred referendom o brexite bol kurz dolára voči libre na úrovni 1,46, po referende spadol na 1,29. Aktuálne sa jedna libra obchoduje za 1,32 dolára. Kurz bol začiatkom roka vyšší. Keďže sa však ukazuje, že Británia môže z brexitu vyjsť ešte horšie, ako sa očakávalo, kurz libry mieri opäť nadol.

"Do hry vstupuje množstvo otázok, na ktoré zatiaľ nepoznáme odpovede. Napríklad to, ako to bude s voľným pohybom osôb tak dôležitým pre britských politikov. Ako to bude s voľným pohybom tovarov a služieb medzi ostrovmi a kontinentálnou Európou? Na obzore sú tiež ďalšie politické otázniky ako napríklad odtrhnutie Škótska či ďalších častí alebo federalizácia krajiny. Libra, ale aj ďalšie indikátory finančných trhov, ako akcie alebo výnosy štátnych dlhopisov, tak budú celkom iste v centre pozornosti analytikov pri hodnotení brexitu aj v nasledujúcom období,“ predpokladá hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Neistá politická situácia

Libra sa najviac oslabila len nedávno po správe v britských médiách, že 40 britských zákonodarcov z Konzervatívnej strany sa dohodlo na podpísaní listu, kde vyjadrujú nedôveru vláde premiérky Theresy Mayovej. To je len o osem menej, než je potrebné na vyvolanie procesu voľby nového šéfa Konzervatívnej strany, a teda aj nového premiéra. „Ukazuje to na vnútornú slabosť konzervatívnej strany. Domnievam sa, že to bude podkopávať vyjednávanie o brexite,“ povedala analytička Sireen Harajliová z finančnej skupiny Mizuho. Z tohto dôvodu diplomati, úradníci a veľké členské štáty sa opäť začali pripravovať na najhorší možný scenár. Politici vyzvali firmy, aby sa pripravili na možné právne vákuum po marci 2019, ktoré nastane, ak Británia odíde z EÚ bez dohody.

Ak by predsa len došlo k tvrdému brexitu, spôsobilo by to návrat k pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Opätovne by sa zaviedli clá na tovary, ktoré teraz na 500-miliónovom európskom trhu nie sú. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj by britská strata na HDP mohla do roku 2030 predstavovať 7,5 percenta, kým pri mäkkom brexite by to bolo na úrovni päť percent.

Očakáva sa aj pokles atraktivity krajiny pre investorov, kde sa odhaduje, že priame zahraničné investície klesnú až o 22 percent. Británia je v súčasnosti hlavnou európskou destináciou pre priame zahraničné investície, predovšetkým do finančného, informačného a komunikačného sektora, po ktorom nasleduje doprava a logistika.

Vývoj kurzu britskej libry a amerického dolára. Foto: Renáta Jaloviarová
web-uk Vývoj kurzu britskej libry a amerického dolára.

Vysoký účet za brexit

Ďalším problémom, ktorému Briti čelia, je to, koľko budú musieť zaplatiť únii ako „účet za brexit“. Podľa predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho musí Veľká Británia pred vystúpením z Európskej únie odviesť do jej rozpočtu minimálne 60 miliárd eur. Britský účet za brexit by sa mal podľa Európskej komisie pohybovať v rozpätí 60 až 100 miliárd eur. Britská vláda takéto návrhy odmieta. „Podľa môjho názoru by to malo byť najmenej 60 miliárd eur,“ povedal Tajani. "Ak by EÚ prijala menej, európski občania by museli doplatiť zvyšok. Prečo by ale mali britský účet platiť Nemci, Taliani, Španieli, alebo Holanďania?“ pýtal sa Tajani.

Do hry vstupuje množstvo otázok, na ktoré zatiaľ nepoznáme odpovede. Napríklad to, ako to bude s voľným pohybom osôb tak dôležitým pre britských politikov.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB

Michel Barnier, hlavný vyjednávač EÚ pre brexit, uviedol, že v rokovaniach je nutné dosiahnuť pokrok v najbližších dvoch týždňoch, aby sa v decembri dalo posunúť k diskusiám o budúcich obchodných vzťahoch.

Európski lídri sa totiž podľa neho na summite 14. a 15. decembra potrebujú rozhodnúť, či je pokrok v úvodných otázkach vrátane výšky britských finančných záväzkov dostatočný. Barnier pripomenul sľub britskej premiérky Theresy Mayovej, že Británia uhradí svoje finančné príspevky pred odchodom z EÚ, a zdôraznil, že je nevyhnutné, aby sa jej slová premenili na konkrétny záväzok.

Najslabší rast v EÚ

Británia patrí medzi najpomalšie rastúce krajiny EÚ, zo svojho veľkého ekonomického náskoku teda stráca. V treťom štvrťroku tohto roka sa podľa štatistických údajov darilo jednak únii ako takej, vrátane Slovenska. Slovenská ekonomika tak naďalej ťaží aj z cyklického oživenia v Európe. Ekonomika EÚ aj eurozóny si v treťom štvrťroku priemerne polepšila o 0,6 percenta, dynamika medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa tak zrýchlila z 2,3 percenta v eurozóne, v EÚ zhodne na 2,5 percenta.

Silný rast si opäť pripísali najmä viaceré ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy. Najrýchlejší rast v regióne aj v EÚ zaknihovalo opäť Rumunsko. Z krajín západnej Európy rástli najrýchlejšie ekonomiky Fínska, Holandska, Rakúska a Španielska. Zrýchlenie ekonomického rastu však vykázali aj najväčšie ekonomiky eurozóny – Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

„Najpomalšie rastúcou (údaje zatiaľ zverejnilo 20 z 28 krajín EÚ) ekonomikou EÚ bolo Dánsko, kde sa aj ako v jedinej krajine EÚ HDP medzikvartálne mierne znížil. Medzi tri krajiny s najpomalším rastom sa zaradila aj Veľká Británia, ktorej ekonomika sa trápi pod ťarchou vyjednávaní o brexite, a Belgicko,“ zhodnotil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Veľká Británia #dolár #libra #Brexit