Poráža pri potravinách kvalita cenu?

Slovensko roku 2017 žije životom, aký si ľudia v roku 1989 nevedeli predstaviť. Necelých tridsať rokov od nežnej revolúcie stačilo na to, aby sa výrazne zmenili stravovacie i nákupné zvyklosti, štruktúra konzumovaných potravín a nápojov.

, 19.11.2017 20:00
68

Jedlo je stále citlivým jazýčkom na váhach politiky a ekonomiky, ale zároveň sa z neho stal kultúrno-spoločenský fenomén, ktorý vyjadruje, kam sa spoločnosť uberá.

Slovensko je a zarába si na chlieb inak ako na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ešte nikdy neboli obchody tak dobre zásobované potravinami, ovocím a zeleninou, pivom, vínom a inými nápojmi ako v súčasnosti. Politici aj ekonómovia sa zhodujú, že ľudia si žijú najlepšie v povojnovej histórii.

Kým v Bratislave v predaji potravín dominujú značkové výrobky, čím ďalej ideme od centra na východ, tým viac nakupujú ľudia potraviny za diskontné ceny.
generálny riaditeľ obchodného reťazca Kaufland Paul Pauls

„V tradičnom ponovembrovom súboji cena a kvalita už nie je na prvom mieste to, koľko potravina stojí, ale ako je kvalitná,“ tvrdí ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Podľa prieskumu, ktorý si dal spraviť rezort pôdohospodárstva, je poradie priorít súčasného slovenského spotrebiteľa takéto: Na prvom mieste stojí kvalita, na druhom pôvod a na treťom cena.

Táto zmena vyrastá zo súčasnej ekonomickej konjunktúry. Nezamestnanosť klesla na historické minimum, ľudia viac zarábajú a dožičia si nielen viac, ale aj kvalitnejších potravín. Lenže nič nie je také čierno-biele. Keď sa rozmenia veľké potravinové čísla na drobné a porovná sa situácia v jednotlivých regiónoch krajiny, vidno, že lepšie sa žije v Bratislave a rozvíjajúcich sa krajských mestách ako na vidieku.

„Kým v Bratislave v predaji potravín dominujú značkové výrobky, čím ďalej ideme od centra na východ, tým viac nakupujú ľudia potraviny za diskontné ceny,“ zhodnotil situáciu generálny riaditeľ obchodného reťazca Kaufland Paul Pauls. A na margo kvality dodal, že Slováci pozorne sledujú pomer cena a kvalita, teda, čo im výrobok za danú cenu ponúka.

zväčšiť Foto: SHUTTERSTOCK
potraviny, nakupovanie, obchod, potravina

Možno najväčším prekvapením poslednej Zelenej správy, ktorú každoročne pripravuje rezort pôdohospodárstva, je razantné zvýšenie spotreby mäsa na Slovensku. V roku 2016 dosiahla odhadovaná spotreba podľa údajov Štatistického úradu 58,9 kilogramu. Medziročne (2015/2016) Slováci zjedli takmer o celých deväť kilogramov mäsa viac, čo sa stalo po prvý raz za celé ponovembrové obdobie.

„Spotreba mäsa ukazuje, ako sa ekonomike darí, ale aj to, ako sa zmenil životný štýl slovenskej spoločnosti a vnímanie mäsa v ľudskej výžive,“ všíma si riaditeľ Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Štefan Adam.

Na spotrebe mäsa naozaj možno ilustrovať obrovské zmeny, ktorými prešlo Slovensko za uplynulých 28 rokov. Ešte v roku 1990 sa priemerne na obyvateľa skonzumovalo 84 kilogramov mäsa. Slovensko bolo na vrchole sebestačnosti. Predstava, že ju zabezpečovali len poľnohospodárske družstvá a štátne majetky, je však skresľujúca.

Nový životný štýl

Celú jednu tretinu z celkovej produkcie cca 250-tisíc ton bravčového mäsa, teda 80-tisíc ton, vyrobili ešte začiatkom deväťdesiatych rokov v rámci tzv. samozásobenia domáce chovy. Na vidieku takmer nebolo domácnosti, kde by nechovali aspoň jednu či dve ošípané. Dnes sa táto výroba scvrkla podľa odhadov Andreja Imricha, predsedu Zväzu chovateľov ošípaných, hlboko pod desaťtisíc ton.

Domáci chov ošípaných na dedinách takmer vymizol, zimné zabíjačky sú zriedkavé. Novým javom je nostalgia po zakáľačkách. V niektorých obciach sa rozšírili obecné zabíjačkové slávnosti. Samozrejme, tieto zakáľačky neplnia mrazničky mäsom a jaternicami, sú iba odpoveďou na to, aspoň raz do roka ochutnať špeciality s typickou zakáľačkovou atmosférou.

Fakt, že ľudia utiekli od chovu domácich zvierat či od pestovania zeleniny vo fóliovníkoch, súvisel s reštruktura­lizáciou priemyslu na Slovensku, ktorý ponúkol nové pracovné príležitosti najmä v automobilkách, a so s ním spätými dodávateľskými odvetviami. Tisíce ľudí zamestnali aj obchodné reťazce, veď len Tesco vytvorilo na vrchole rastu okolo 10-tisíc pracovných miest. Samozásobenie, ktoré bolo typické pre socialistické Slovensko, sa v priebehu pár rokov rozpadlo. Transformácia poľnohospodárskych družstiev a privatizácia potravinárskeho priemyslu však nevyústila do konsolidácie domácej výroby potravín, ale ich poklesu.

Zreteľné sa to stalo po roku 2004, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie. Bruselské dotácie nasmerované na útlm poľnohospodárskej výroby, keď výhodnejšie bolo mulčovať lúky, ako chovať na nich dobytok, viedli k pomalému úpadku domácej výroby. Zásobovanie obyvateľstva sa však nijako nezhoršilo, naopak, ľudia prežívali obdobie očarenia z nástupu nadnárodných obchodných reťazcov. Tie fakticky ovládli trh s potravinami a nadiktovali pravidlá hry.

Jedno je isté: reťazce razantne zmodernizovali obchodnú sieť a zaplnili regály potravinami v nebývalo širokom sortimente. Ovocie a zelenina sa predávali celoročne, ale absolútna väčšina vitamínov sa importovala. To, čo nevyrobili slovenskí poľnohospodári a potravinári, zaplnil tovar zo zahraničia. Často išlo o nadprodukciu, ktorej sa v starých členských krajinách zbavovali dotovaným vývozom na Východ. To podrážalo nohy domácej poľnohospodárskej aj potravinárskej výrobe.

Nový pohľad na trh s potravinami na Slovensku priniesla až séria potravinových škandálov. Začalo sa to aférou s dioxínmi, ktoré sa našli v nemeckých ošípaných a vajíčkach. Nasledovala aféra s baktériou E. Coli, ktorou bola kontaminovaná zelenina, opäť v Nemecku, ďalej aféra s konským mäsom, ktoré vydávali za hovädzie. Nehovoriac o salmonelových kurencoch, ktorí prichádzali na Slovensko raz z Poľska, inokedy z Brazílie. Korunu všetkému nasadila tohtoročná fipronilová kauza s vajíčkami. Roky konzumácie naleštenej, ale málo chutnej zeleniny a ovocia z dovozu otvorili chuťové poháriky všetkým spotrebiteľom, ktorí sa začali pýtať, kde sú vlastne slovenské potraviny.

Ktorých farmárov podporujeme

Užívame si potravinový blahobyt, ktorý nepochádza zo slovenských polí, fariem a potravinárskych prevádzok, ale je vyskladaný v podstate z potravinových prebytkov celého sveta. Slovenské poľnohospodárstvo a vôbec potravinové hospodárstvo je v hlbokej defenzíve. Najlepšie ju vyjadruje minuloročný obchodný deficit, ktorý dosiahol hodnotu 1,3 miliardy eur.

Vráťme sa ešte k razantnému zvýšeniu spotreby mäsa, na ktorom sa najviac podieľalo bravčové mäso. Zvýšenie spotreby hovorí o tom, že ľuďom neprestalo mäso chutiť, ale, naopak, v okamihu, keď sa majú lepšie, doprajú si ho.

„Za zvýšenou konzumáciou je jednak lepšia ekonomická situácia na Slovensku, ale aj fakt, že v sezóne 2015 a 2016 bol prebytok bravčoviny, čo viedlo k znižovaniu cien a akciovým predajom mäsa,“ konštatovala riaditeľka Výskumného ústavu potravinárskeho Zuzana Nouzovská.

Spotrebiteľská nálada je naklonená domácej výrobe potravín. „Aktívne vyhľadávame slovenské výrobky,“ povedal šéf Kauflandu Paul Pauls. Z ministerstva pôdohospodárstva dostal reťazec 130 tipov na slovenských dodávateľov, z ktorých 70 už v obchodnej sieti zalistovali, teda ich výrobky sa predávajú. To hovorí o zmene správania aj obchodníkov. Ocitli sa pod dvojnásobným tlakom: z jednej strany sú to spotrebitelia dožadujúci sa čerstvej slovenskej zeleniny, ovocia a mäsa a z druhej vláda, ktorá ich tlačí do toho, aby obchodovali najmä s domácimi producentmi.

Mimochodom, obchod s mäsom je pre Kaufland dobrý biznis. Ročne sa v ňom otočí 40 miliónov eur. Väčšina mäsa je však z dovozu – z Nemecka, Belgicka či zo Škandinávie. Keby Slovensko bolo sebestačné, dostali by tieto peniaze slovenskí farmári. Takto zárobky slovenských občanov plnia vrecká zahraničných farmárov. Slovenské potravinové hospodárstvo potrebuje oživenie. Investičný dlh potravinárstva je 500 miliónov eur. Čo je to však v porovnaní s tým, čo ročne minieme na dovoz potravín, ktoré si môžeme vyrobiť sami. Vedenie štátu má o čom premýšľať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
68 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #stravovanie #stravovacie návyky #kvalita potravín #kvalita života