Parížsku dohodu, ktorej cieľom je výrazne znížiť produkciu skleníkových plynov na čele s oxidom uhličitým, podpísalo 195 krajín sveta. Hlavným cieľom je udržať zvyšovanie teploty pod dvomi stupňami Celzia v porovnaní s teplotou v predindustriálnom období, čo by znížilo riziko a dosahy klimatických zmien.
Dlhotrvajúce suchá vyhnali so svojich domovov milión Sýrčanov ešte pred začiatkom vojny, no pre následný konflikt nemal kto v roku 2015 globálnu zmluvu ratifikovať. Stalo sa tak až teraz. USA teda ostali jedinou krajinou na svete, ktorá sa rozhodla ísť opačným smerom.
Podľa prezidenta Donalda Trumpa táto dohoda ohrozuje ekonomické záujmy Spojených štátov a znižuje konkurencieschopnosť amerických firiem a v konečnom dôsledku poškodí aj daňových poplatníkov. Rozhodnutie o odstúpení od klimatickej dohody oznámil v júni. Názor nezmenil ani po rozsiahlych lesných požiaroch a sérii ničivých hurikánov, ktorých častejší výskyt vedci pripisujú otepľovaniu morí.
S jeho názorom sa však nestotožňuje mnoho štátov na čele s Kaliforniou. Zotrvať pri plnení klimatických cieľov chce aj mnoho veľkých firiem. Stotožňujú sa tak s názorom takmer troch štvrtín Európanov, podľa ktorých zelená ekonomika pomôže hospodárskemu rastu a znižovaniu nezamestnanosti. Nielen z ekonomických dôvodov, ale najmä environmentálnych preto Američania chystajú na zajtra v Bonne, kde sa koná 23. kolo klimatických rokovaní, veľkú demonštráciu. Heslom má byť „We are still in“ (Pokračujeme).
Je to dobre vybratý slogan, pretože Trumpovo rozhodnutie opustiť zvyšok sveta neznamená, že USA okamžite od dohody odstúpili. Formálne môžu USA od zmluvy odstúpiť najskôr tri roky po tom, čo vstúpila do platnosti, teda 4. novembra 2019. Celý proces odstúpenia následne trvá rok. To znamená, že odstúpenie od dohody môže byť dokončené najskôr ku koncu roka 2020. V tej dobe čakajú Spojené štáty nové prezidentské voľby. Ďalšia hlava štátu by potom mohla Trumpovo rozhodnutie zvrátiť.
Na začiatku rokovaní v Bonne vydala Svetová meteorologická organizácia (WMO) a Organizácia Spojených národov (OSN) dve jasné varovania. WMO uviedla, že tento rok bude jeden z troch najteplejších v histórii meraní. OSN zase uviedla, že od roku 2008 zmeny klímy vyhnali z domovov 28 miliónov ľudí.
To je 59 600 ľudí každý deň, resp. 41 ľudí každú sekundu. Situácia sa postupným otepľovaním planéty len zhoršuje. Rastúca hladina morí si len v Bangladéši a Indonézii vynúti presídlenie okolo 350 miliónov obyvateľov. Suchá v Afrike vyženú za vodou a obživou ďalšie desiatky miliónov ľudí. Všetci títo klimatickí utečenci budú musieť niekam ísť a tak by sa aj Európa mala pripraviť na imigračnú cunami, ktorá bude podľa Nadácie pre environmentálnu spravodlivosť jednou z najväčších ekonomických a sociálnych výziev v tomto storočí.