„V prípade Slovenska je aj vďaka nižším sadzbám úroková platba v roku 2016 nižšia o viac než 800 miliónov eur,“ povedal analytik Tatra banky Boris Fojtík. Slovensko za túto úsporu vďačí Európskej centrálnej banke, ktorá dlhodobo drží základnú úrokovú sadzbu na nule a zároveň každý mesiac vykúpi zo štátov eurozóny cenné papiere v hodnote 60 miliárd eur. Od januára budúceho roku sa objem natlačených peňazí zníži na 30 miliárd eur a trvať bude minimálne do konca septembra 2018.
Lacné financovanie štátnych dlhov má pomôcť hlavne problémovým južným krajinám Európskej únie, Grécku, Taliansku, Španielsku a Portugalsko. Zároveň z neho profituje aj ekonomicky silné Nemecko, ktoré dlhodobo dokáže predávať dlhopisy za mínusové úroky, čo znamená, že nakoniec musí vrátiť menej peňazí, ako si požičalo. Aj Slovenská republika dokázala v marci 2015 predať štátne dlhopisy za mínusový úrok 0,0178 percenta
Predaj dlhopisov s nízkymi úrokmi pomáha jednotlivým štátom Európskej únie znižovať deficity verejných financií. „Značným stimulom na zníženie deficitov bolo a stále aj je prostredie extrémne nízkych úrokových sadzieb. Na jednej strane to krajinám dodalo vietor do plachiet v ich snahe konsolidovať verejné financie. No na strane druhej to dalo vládam priestor poľaviť v snahe dať verejné financie do poriadku,“ povedal Fojtík.
V minulom roku sa okrem Rumunska podarilo všetkým krajinám strednej a východnej Európy dostať deficit pod úroveň 3 percent HDP. No medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely, ktoré navyše budú pretrvávať aj v budúcom roku. V spomínanom Rumunsku sa v budúcom roku opäť počíta s rastom deficitu pre znižovanie daní a nárast miezd vo verejnom sektore. V susednej Českej republike počítajú s prebytkom a slovenské ministerstvo financií naplánovalo deficit vo výške 0,8 percenta HDP.