Dopravu či nemocnice drží v šachu Eurostat

, 03.11.2017 15:00
stavba, dom, reality, murar, zateplovanie,...
Eurostat umožnil, aby sa obnova verejných budov v podobe zatepľovania cez súkromný kapitál nezapočítavala do deficitu verejných financií. Autor: ,

Európsky štatistický úrad Eurostat má v poslednom čase výrazný vplyv na chod Slovenska. Vláda si stanovila za cieľ znížiť deficit verejných financií do roku 2020 k nule, aby sa znižoval verejný dlh pre budúce generácie. Znamená to uskromniť sa pri prevádzke úradov, samospráv či ministerstiev, nezvyšovať natoľko verejné platy či dôchodky, ale aj odložiť niektoré investície napríklad v doprave alebo v zdravotníctve.

Už druhý rok po sebe sa však stalo, že vláda oznámila určitú výšku deficitu a Eurostat ho následne zdvihol, čím donútil kabinet ešte viac šetriť. Naposledy Eurostat revidoval deficit za rok 2016 z 1,93 na 2,19 percenta výkonu ekonomiky. Deficit po zásahu štatistikov narástol o 210 miliónov eur. Na ilustráciu, napríklad zvýšenie penzií o 8 eur mesačne na každého dôchodcu vyjde za rok štát asi na 140 miliónov eur. Ďalej napríklad severný obchvat Prešova, na výstavbu ktorého chýbajú peniaze, má stáť vyše 500 miliónov eur.

Otázka je, do akej miery pri deficite mieša karty Eurostat a či sa týmto problémom rezort financií nemohol vyhnúť na základe diskusií so štatistikmi, respektíve úspornejším nakladaním s financiami, či už na strane výdavkov alebo príjmov.

Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) až 161 miliónov eur navyše k schodku za vlaňajšok pridala aktualizácia superdividendového testu na dividendy SPP, o zvyšok sa postaralo zníženie pohľadávky Protimonopolného úradu SR voči stavebným spoločnostiam a iné vplyvy. Pozitívne na deficit verejných financií vplývalo zníženie úrovne korekcií k čerpaniu eurofondov v sume 39 miliónov eur.

Eurostat zvyšoval deficit aj za rok 2015, a to z 2,56 na 2,97 percenta hrubého domáceho produktu. Eurostat vtedy neuznal príjmy splátok návratnej finančnej výpomoci od spoločnosti Cargo vo výške viac ako 117 mil. eur. Okrem toho Eurostat neuznal ani príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 mil. eur, ktoré pochádzajú z prostriedkov Európskej únie a sú určené na poskytovanie návratných zdrojov financovania.

Kým na jednej strane Eurostat slovenského ministra financií Petra Kažimíra viackrát nepotešil, nedávno minister oznámil pozitívnu správu, a to, že Eurostat totiž umožnil, aby sa obnova verejných budov v podobe zatepľovania cez súkromný kapitál nezapočítavala do deficitu verejných financií. To by mohlo rozpočtu pomôcť, keďže obnovou doteraz neprešli tri štvrtiny verejných budov na Slovensku. Medzi nimi sú nielen školy a nemocnice, ale aj obecné úrady. Ak počítame s priemernou cenou obnovy jednej budovy vo výške pol milióna eur, tak celkovo je potrebná ešte investícia niečo vyše 5,8 miliardy eur.

„Napriek úprave schodku verejnej správy oproti jarnej notifikácii sa podarilo znížiť deficit oproti roku 2015 z vtedajších 2,74 percenta hrubého domáceho produktu o 0,55 percen­tuálneho bodu,“ povedala hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

„Dôvodom horšieho deficitu, ako vláda pôvodne plánovala, je snaha firiem o optimalizáciu daňovej povinnosti. Podiel nadnárodných firiem pôsobiacich na Slovensku rastie. A sú to predovšetkým nadnárodné firmy, ktoré využívajú optimalizačné techniky pomocou svojich holdingových štruktúr založených v oblastiach s priaznivejšími daňovými režimami. Rastúci podiel nadnárodných firiem je teda mierne problematický, keďže zisky a daňové príjmy odtečú do zahraničia,“ tvrdí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Aktuálnu mieru konsolidácie verejných financií na Slovensku nepovažujú analytici UniCredit Bank za dostatočne ambicióznu. „Štát si nevytvára dostatočnú fiškálnu rezervu, ktorá by mu umožňovala plnohodnotne reagovať na prípadne cyklické spomalenie ekonomického rastu (v extrémnom prípade recesiu) silným fiškálnym impulzom bez neúmerného navýšenia verejného dlhu. Práve naopak, výpadky daňových príjmov v čase cyklického spomalenia ekonomického rastu by pravdepodobne viedli k neúmernému rastu deficitu, ktorý by vláda musela kompenzovať fiškálnym uťahovaním, čím by ekonomický cyklus ešte viac zvýrazňovala,“ tvrdia analytici.

Ekonóm Tomčiak, naopak, upozorňuje, že v súčasnom období nemusí vláda vďaka nízkym úrokovým sadzbám príliš šetriť, ale rozumne investovať. Vláda deklaruje, že vyrovnaný rozpočet dosiahne v roku 2020. „Keď nastane vyrovnanie o jeden alebo o dva roky neskôr, tak sa nič nestane. Dôležité je, aby sa mali dobre obyvatelia. Premyslené sociálne programy s rizikom mierneho spomalenia poklesu rozpočtového deficitu vôbec nie sú zlé,“ doplnil Tomčiak.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#dlh #deficit #doprava #nemocnice #verejné financie #eurostat
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku