Amazon, Facebook alebo Google už roky využívajú medzery v daňových pravidlách a majú takisto špeciálne dohody s vládami v krajinách, ako je Írsko, Holandsko či Luxembursko. Majú vysoké zisky, no odvádzajú čo najnižšie dane.
Európska komisia teraz vyhlásila verejnú konzultáciu, v ktorej sa pýta Európanov, ako by sa mali digitálne giganty do budúcnosti zdaňovať. Do začiatku budúceho roka bude toto „pripomienkovanie“ otvorené občanom, ale aj firmám a organizáciám. Európska komisia sa snaží získať širšiu podporu pre novú formu zdanenia internetových gigantov. „V dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam sa každoročne strácajú miliardy eur – sú to peniaze, ktoré by sa mohli použiť na verejnoprávne služby, ako sú školy a nemocnice, alebo na podporu pracovných miest a rastu. Európski občania a podniky, ktoré konajú čestne, v konečnom dôsledku odvádzajú vyššie dane. Táto situácia je neprijateľná," povedal komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierre Moscovici.
Ľudia dane platia, firmy sa im vyhýbajú
Ako upozornil portál euractiv.com, jedným z návrhov je uvalenie jednotnej dane, ktorá by sa vyratúvala z časti globálnych ziskov spoločností. Následne by bola rozdelená medzi krajiny, v ktorých firmy pôsobia. Ďalšou možnosťou, ktorú pred časom predstavili Estónci, je, aby veľké firmy pôsobiace najmä v oblasti digitálnej ekonomiky platili dane nie tam, kde majú fyzické, ale virtuálne sídlo firmy. V súčasnosti nadnárodné firmy sú povinné odvádzať dane len v krajine, kde majú trvalé sídlo. Po novom by podľa tohto návrhu mali firmy odvádzať dane zo zisku tam, kde svojou činnosťou vytvárajú pridanú hodnotu. Napríklad ak si zákazník zo Slovenska kúpi produkt od Amazonu, internetový gigant by zisk mal zdaniť aj na Slovensku, a nie v daňovom raji, kde tržbu teraz vykazuje. Nadnárodné spoločnosti by potom už nemali dôvod premiestňovať sídla do krajín s nízkymi daňovými sadzbami.
Nemci a Francúzi, ku ktorým sa pridali aj Španieli a Taliani, prišli s návrhom, aby nadnárodné korporácie ako Google či Amazon neboli zdaňované na základe ich zisku, ale podľa firemného obratu vo všetkých krajinách únie. Aktuálne to funguje tak, že firmy zdaňujú zisky z predajov prostredníctvom dcérskych spoločností v krajinách s nízkym daňovým zaťažením. Napríklad v Írsku, ktoré má najnižšiu korporátnu daň v únii na úrovni iba 12,5 percenta. Po novom by mala vstúpiť do platnosti tzv. vyrovnávacia daň z obratu, ktorá by mala zvýšiť daňové zaťaženie nadnárodných spoločností na úroveň korporátnych daní v jednotlivých krajinách.
Čo nakoniec prejde, bude otázkou ďalších rokovaní. O novej digitálnej dani, resp. zdaňovaní veľkých IT gigantov, by mali diskutovať aj ministri financií eurozóny na svojom zasadnutí v januári budúceho roka. "Ľudia musia dôverovať tomu, že daňové pravidlá platia pre všetkých rovnako – pre jednotlivcov aj pre podniky. Spoločnosti musia platiť svoj spravodlivo vymeraný diel daní na mieste, kde skutočne vykonávajú hospodársku činnosť. V boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam môže byť Európa globálnym lídrom. Vyžaduje to koordinovanú činnosť na európskej úrovni, aby sa predišlo situácii, v ktorej má 28 členských štátov 28 rozličných prístupov,“ komentoval situáciu podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis, zodpovedný za euro a sociálny dialóg.
Podľa komisie si nové nastavenie vyžaduje čas. Musí byť schválené jednomyseľne všetkými, v súčasnosti 28 členskými krajinami únie. V prvom kroku by krajiny mohli zdaniť príjmy z digitálnych služieb, ako je predaj on-line reklamy. Mohli by tiež zvážiť zavedenie dane z digitálnych platieb alebo digitálnej transakčnej dane, uvalenej na firmy predávajúce osobné údaje zákazníkov, ako je Google či Facebook.
Komisia si na giganty posvietila
Za posledné obdobie začala Európska komisia riešiť neoprávnené daňové optimalizácie rôznych firiem. Napríklad americká spoločnosť Starbucks mala od roku 2008 neoprávnené daňové výhody v Holandsku. Štyri roky vo Veľkej Británii neplatila žiadne dane. Talianska spoločnosť Fiat vďaka daňovému zvýhodneniu v Luxembursku od roku 2012 neoprávnene znížila svoju daňovú záťaž o 20 až 30 miliónov eur. Americká spoločnosť Amazon v Británii roky vykazovala minimálne príjmy vďaka tomu, že všetky tržby britského on-line obchodu prúdili cez luxemburskú pobočku, ktorá Britom spätne uhrádzala náklady spojené s distribúciou tovaru.
Americká firma Apple v Írsku nemusela roky platiť 12,5-percentnú daň z príjmu. Írska daňová správa jej to znížila až tesne na nulu. Aj americká spoločnosť McDonald's, ktorá sídli v Luxembursku, neplatila firemnú daň z licenčných poplatkov európskych a ruských pobočiek viac ako osem rokov. Na daniach má doplatiť pol miliardy dolárov. Pokutu vlani udelila komisia napríklad americkej spoločnosti Apple, a to až vo výške 13 miliárd eur. Európska komisia firmu vtedy obvinila z čerpania neoprávnených daňových výhod v Írsku.