Ekonóm: Česko sa od Nemecka odpútať nemôže

Susedné Česko je po voľbách a aktuálne je v hre politické a ekonomické smerovanie. Víťaz volieb Andrej Babiš (ANO) sa po neúspešných koaličných rokovaniach doma pokúša o menšinovú vládu a za hranicami zase budúcich spojencov vidí v krajinách, ktoré sú tvrdo proti migrantom.

, 29.10.2017 17:00
debata (17)

Vymenoval Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko či Balkán. Do užšej integrácie EÚ sa nehrnie, rovnako ani do prijatia eura. Podľa Petra Sklenářa, hlavného analytika J&T Banky, sa Česko musí ekonomicky držať Západu.

Česká ekonomika je naviazaná na nemeckú. Je vôbec možné, aby sa Česko obrátilo Nemecku chrbtom?

Je to otázka politických postojov a preferencií. Napríklad Maďarsko aj Poľsko sa snažia svoje národné záujmy chrániť a presadzovať v mnohých otázkach pevným postojom. V poslednom čase sa k tomu posúva aj Rakúsko, najmä v otázke migrácie. Česko doteraz skôr lavírovalo podľa potrieb. Slovensko a premiér Robert Fico v poslednom období skúša, naopak, pozitívny a ústretový postoj.

Prijatie eura presadzovali TOP 09 a ČSSD, ale vzhľadom na ich volebné výsledky to znamená, že sa táto otázka otvárať nebude.

Ale tu by som upozornil, že ide o meniaci sa proces a často súvisí aj s vnútropolitickým vývojom v jednotlivých krajinách. Napríklad premiér Fico mal v minulosti niekoľko názorových sporov s hlavným prúdom v EÚ, následne mu Združenie európskych socialistov (PES) hrozilo vylúčením. Vedľa politickej otázky je tu aj samostatná ekonomická rovina. Stredná Európa je dlhodobo a prirodzene obchodne prepojená s Nemeckom. Napriek rozdielnym politickým názorom na rôzne témy či napriek rozdielnym menám platí zhoda na vzájomnej obchodnej spolupráci.

Poľsko a Česko sa postupne zaradili medzi 10 hlavných obchodných partnerov Nemecka. Obrat v obchode medzi Českom a Nemeckom dosiahol vlani takmer 81 miliárd eur, čo je takmer toľko, koľko má Nemecko s Ruskom a Tureckom dohromady. A na tom postoj k niektorým politickým otázkam asi nič meniť nebude. Zdá sa mi nešťastné miešať politické a obchodné otázky dohromady, pretože to zhoršuje riešenie tak politických, ako aj obchodných či ekonomických problémov. Citovo sa vydierať tým, ku komu sa kto obracia chrbtom, nič nerieši. Keď si kupujete akýkoľvek tovar, zvyčajne vás zaujíma to, či je kvalitný, ako to, koho predavač volil.

Podľa Petra Sklenářa, hlavného analytika...
peter sklenar Podľa Petra Sklenářa, hlavného analytika J&T Banky, sa Česko musí ekonomicky držať Západu.

To, ako sa Česko postaví k návrhu Nemecka a Francúzska vytvoriť silné jadro EÚ, ktorého základ má tvoriť 19 členov eurozóny, Babiš zatiaľ nepovedal. Ako si vlastne vy osobne predstavujete jadro EÚ?

Jadro EÚ či vyššia rýchlosť integrácie sú často zmieňované termíny v médiách, sú predmetom mnohých politických diskusií. Osobne neviem, čo sa pod tým skrýva a čo z toho vznikne. Existujú niektoré myšlienky a návrhy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktoré zatiaľ zástupcovia Nemecka príliš nekomentujú, a z niektorých štátov zaznievajú skeptické hlasy.

Dôležité bude až to, keď vznikne nová nemecká vláda, akú pozíciu bude mať euroskeptická FDP a akú eurooptimistickí Zelení. Potom bude jasnejšie, kam a ako bude pokračovať integrácia EÚ. Podobné je to aj u nás a bude závisieť od toho, aká nakoniec vznikne vláda. Teda je to živý proces a zatiaľ nie je jasné, čo sa pod termínom „jadro EÚ“ skrýva. Až sa to vyjasní, potom bude možné viac posúdiť, aká je výhodnosť pre Česko byť vnútri alebo mimo. Zatiaľ je to hlavne politická téma a nie ekonomická či finančná otázka.

Vzhľadom na to, aké výsledky mali minulé projekty – euro a maastrichtské pravidlá, Pakt rastu a stability, banková únia, fiškálna dohoda – a aké pretrvávajú rozdiely a nesúrodosť vnútri EÚ, tak to vo mne vyvoláva skeptickú opatrnosť, či by vznik jadra EÚ bola tentoraz prelomová udalosť. Navyše je právne problém vytvoriť akúsi vnútornú úniu vnútri súčasnej EÚ, pretože všetky inštitúcie EÚ vrátane komisie a podobne sú definované zmluvami pre celú EÚ, nielen pre nejakú časť, hoci by to bola aj celá eurozóna.

Český export je plne naviazaný na Nemecko. Foto: SHUTTERSTOCK
automobilka, auto Český export je plne naviazaný na Nemecko.

V prípade jadra EÚ sa však už hovorí o daňových zónach, ktoré sa majú v rámci neho vytvoriť. Je to šanca na reformovanie únie?

Stredná Európa má vo všeobecnosti nižšie korporátne daňové sadzby ako napríklad Francúzsko a Nemecko, je to fakticky jedna z našich komparatívnych výhod. Daňová harmonizácia v rámci EÚ, a nech bude znamenať čokoľvek, nemá pre náš región žiadne relatívne výhody. Tie sú skôr na strane Francúzska, ktoré dlhodobo hovorí o tzv. daňovom dumpingu, keď sa fakticky sťažuje, že ostatní nemajú rovnako vysoké dane ako oni vo Francúzsku.

Čo potrebuje EÚ, je napríklad otvoriť vzájomný trh služieb, ktorý vnútri EÚ nefunguje, ale bohužiaľ namiesto liberalizácie, ktorá by bola pre nás výhodná, sa skôr hovorí o nastavení spoločných pravidiel spravodlivej súťaže, ktoré reálne majú znamenať čo najväčšie ochránenie štandardu sociálneho štátu vo Francúzsku či v Nemecku. Na ilustráciu si stačí spomenúť na snahu o zavedenie jednotnej minimálnej mzdy pre vodičov v automobilovej doprave.

Jedna vec je nechcieť euro, druhá je správať sa protieurópsky a euroskepticky. Nebude si takto ekonomicky Česko iba škodiť?

Súhlasím, že euro a prístup k integrácii EÚ nemusí byť jedna záležitosť. Ale to platí aj naopak. Od samého začiatku EÚ bola viacrýchlostná, platilo to v otázke eura, rovnako aj v otázke Schengenu. Následné úvahy o tom, že existuje jedná správna rýchlosť integrácie, to znamená, že ten, kto má euro, má nárok na čerpanie z fondov EÚ, len diskusiu vyhrocuje a ničí predchádzajúci fungujúci stav.

Vzhľadom na to, ako Česko postupne dobieha priemer EÚ bez eura a ako sa darí s eurom Portugalsku či Slovinsku, nevidím jediný argument na to, že by si Česká republika škodila. Prijatie eura má jasné výhody pre veľkých exportérov. Naopak, proti tomu stojí anonymná väčšinová mäsa, ktorá nedokáže takto hlasno vystupovať a nemá jasného hovorcu. Napríklad väčšou témou v poslednom roku v Česku bolo dobiehania platov na Západe.

V minulosti až polovica nárastu mzdy v Česku meraná v eurách bola daná posilňovaním sa koruny oproti euru. Posilňujúci kurz bol základom bohatnutia českej ekonomiky a dobiehania Západu. Ako si pomôžeme, keď si tento kanál natrvalo zatvoríme? Samozrejme, krátkodobo to pomôže exportérom, ale v dlhodobom ohľade sa prelejeme do inflácie a môžeme stratiť konkurencieschop­nosť. Stačí sa pozrieť, čo sa stalo za posledných 18 rokov s priemyslom v Stredomorí či vo Francúzsku.

Nie je podľa vás šanca, čo sa týka politickej scény, že by Česko pristúpilo k prijatiu eura?

Prijatie eura presadzovali TOP 09 a ČSSD, ale vzhľadom na ich volebné výsledky to znamená, že sa táto otázka otvárať nebude.

Aké ekonomické smerovanie podľa vás naberie Česko po voľbách?

Voľby nemali žiadne veľké ekonomické témy, a teda výsledok nenaznačuje ani žiadny obrat v hospodárskej politike. Vlani česká vláda hospodárila s miernym prebytkom (+0,7 % hrubého domáceho produktu), pomaly klesá štátne zadlženie a tento stav by sa nemal príliš meniť. Teda výsledok volieb je pre verejný rozpočet neutrálne pozitívna správa. Česko však má nedoriešené dlhodobé problémy, a to fungovanie penzijného systému, financovanie zdravotníctva i celkové efektívne fungovanie štátnej správy.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #Nemecko #Andrej Babiš #ekonomická situácia #česká ekonomika
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy