Lacnými úvermi sa centrálna banka snaží rozbehnúť ekonomiku. Odvrátenou stranou je nafukovanie realitnej bubliny a nízke úroky aj na vkladových účtoch.
K úverom sa navyše môžu dostať aj ľudia, ktorí nemajú do budúcnosti isté príjmy. Dopyt po bytoch je preto vyšší ako ponuka a ceny bytov rýchlo rastú. Ak by prišla kríza, cenová bublina môže spľasnúť, niektorí ľudia o byty prídu a bankám zostanú zmarené úvery. Aby sa tomu predišlo, Národná banka Slovenska sprísnila poskytovanie úverov, tie už nemôžu kryť celú hodnotu nehnuteľnosti. Či regulácia bude stačiť, je otázne.
Aktuálne sa najnižšie úroky na hypotékach pohybujú okolo úrovne 1,2 percenta za rok. Ročné termínované vklady však zároveň dokážu zhodnotiť peniaze ľudí len o 0,9 percenta za rok a na niektorých vkladových účtoch sú úroky aj tesne nad nulou.
„Predĺženie tlačenia peňazí spôsobí na Slovensku pokračovanie obdobia rekordne nízkych úrokov na úveroch a vkladoch. V najbližšom roku môžeme počítať maximálne s kozmetickými zmenami v rámci jednotlivých reklamných kampaní súkromných bánk,“ povedal výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas Maroš Ovčarik.
Európska centrálna banka sa nateraz rozhodla s rozbehnutým tlačením peňazí pokračovať, aj keď znížením objemu naznačila, že koncom budúceho roka sa vývoj už môže otočiť. Od januára budúceho roka sa mesačný objem natlačených peňazí zníži zo 60 miliárd na 30 miliárd eur.
„Bezprostrednou reakciou trhu tak bol pokles výnosov benchmarkových nemeckých dlhopisov. Rovnako na väčší objem uvoľnených prostriedkov zareagovalo aj euro, ktoré skĺzlo voči doláru v bezprostrednej reakcii z 1,18 na 1,175 dolára za euro,“ uviedol v piatok analytik VÚB banky Andrej Arady.
Základná sadzba Európskej centrálnej banky aj naďalej ostáva na rovnej nule. Úroky sa začnú dvíhať až po tom, čo v eurozóne dosiahne ročný rast cien, meraný cez infláciu, cieľovú hodnotu dvoch percent. Ten cieľ aktuálne ohrozuje silné euro, ktoré zlacňuje nákup ropy a smerom nadol tlačí ceny pohonných hmôt.
Realitná bublina vznikla aj v USA
O raste úrokov sa aktuálne rozhoduje aj v Spojených štátoch amerických, kde prezident Donald Trump pripravuje vymenovanie nového šéfa americkej centrálnej banky Fed. „V hre zostávajú dve mená: univerzitný profesor J. Taylor a centrálny bankár J. Powell. No viac sa stavia na Taylora. A pretože vznikla cenová bublina, chce ju minimalizovať rýchlym zvyšovaním úrokových sadzieb. Bojím sa, že americká i Európska centrálna banka to s uvoľnením menových podmienok prehnala a že teraz neexistuje ľahká náprava. Zvyšovanie i nezvyšovanie sadzieb je už teraz rizikové. Len každé inak,“ uviedol ekonóm spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora.
Výsledkom prípadného rýchleho zvyšovania úrokov by bolo prudké zdražovanie mesačných splátok hypoték. Aktuálne na Slovensku viaceré banky lákajú na hypotéky s ročným úrokom vo výške 1,2 percenta. V takom prípade splátka 20-ročnej hypotéky vo výške 100-tisíc eur je 331 eur za mesiac. Ak úrok tej istej hypotéky stúpne na 3,2 percenta, mesačná splátka sa automatický zvýši o 102 eur a dosiahne hodnotu 433 eur. Rýchle zvyšovanie úrokov môže mnohým rodinám spôsobiť ťažkosti so splácaním úverov a v krajných prípadoch viesť až k dražbe nehnuteľností.
Na Slovensku lacné hypotéky už zatlačili na rast cien nehnuteľností. Pred piatimi rokmi sa v Bratislave v časti Karlova Ves dal starší byt kúpiť za 89-tisíc eur. Aktuálne v tej istej lokalite ponúkajú realitné kancelárie rovnako veľké byty za 125-tisíc eur. Pre príchod automobilky Jaguar Land Rover zase prudký rast cien nehnuteľností zažili obyvatelia Nitry. Lacné peniaze tiež umožňujú financovanie rizikových firemných projektov, ktoré v budúcnosti nemusia vyjsť.
Draghi upokojil zadlžené krajiny na juhu EÚ
Európska centrálna banka tlačí peniaze prostredníctvom nákupu dlhopisov jednotlivých štátov používajúcich spoločnú menu euro. Umelo zvýšený dopyt znižuje úroky všetkých európskych dlhopisov a jednotlivým vládam zlacňuje financovanie dlhu. Zníženie objemu natlačených peňazí zo 60 miliárd na 30 miliárd eur môže narobiť starosti hlavne južným krajinám Európskej únie.
Dlh problémového Grécka je aktuálne na úrovni 180,8 percenta HDP a mnoho odborníkov ho stále považuje za nezaplatiteľný. Španielsku zas môžu vzrásť úroky po tom, čo sa od neho odtrhne ekonomicky najsilnejší región Katalánsko. Taliansku ekonomiku v súčasnosti stále trápi problémový bankový sektor a všetky spomínané krajiny dokážu na finančných trhoch lacno predávať úroky práve pre súčasné tlačenie peňazí.
„V prípade zhoršenia ekonomického rastu sme pripravení nákup dlhopisov opäť rozšíriť alebo predĺžiť,“ ubezpečil šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi.
Všetky centrálne banky sveta aktuálne riešia problém optimálneho zdvíhania úrokových sadzieb. Pre krajiny používajúce spoločnú menu euro je základná úroková sadzba stále na nule a s jej zdvíhaním finančné trhy počítajú najskôr koncom roka 2018. V Spojených štátoch amerických sa základná úroková sadzba už dnes nachádza v rozpätí 0,75 až jedného percenta. V susednom Česku zas guvernéri Českej národnej banky zvažujú zdvihnutie základnej úrokovej sadzby z 0,2 na 0,7 percenta.
Za viac ako dva roky tlačenia peňazí Európska centrálna banka nakúpila cenné papiere za viac ako dva bilióny eur. Tlačenie peňazí bolo vytiahnuté ako najsilnejšia zbraň na oživenie krízou zdevastovanej ekonomiky a odštartovalo na sume 60 miliárd eur za mesiac. Následne sa objem nakupovaných dlhopisov zvýšil až na 80 miliárd eur za mesiac a potom opäť klesol na 60 miliárd eur a od januára klesne na 30 miliárd.
Kritici tlačenia peňazí videli jedno z najväčších rizík v prudkom raste cien, ku ktorému však nakoniec neprišlo. Na Slovensku tlačenie peňazí prispelo aj k poklesu nezamestnanosti, ktorá je v súčasnosti na historicky najnižšej úrovni 6,42 percenta.