Česi sedia na poklade z lítia, najhoršie by bolo zaváhať

Česko má zásoby lítia, ktoré mu môžu do rozpočtu priniesť desiatky miliárd eur. Najhoršie by bolo, keby ho nevyužili, alebo váhali s ťažbou a spracovaním.

28.10.2017 15:35
debata (54)

Najhorší variant pre štát pri plánoch ťažby lítia pri Cínovci by bolo neuskutočnenie projektu. Vyplýva to zo štúdie Vysoké školy báňské – Technické univerzity Ostrava, ktorej zadávateľom bola spoločnosť Geomet.

Práve prostredníctvom Geometu plánuje podzemnú ťažbu v lokalite austrálska spoločnosť European Metals Holdings (EMH). Firma chce o projekte rokovať s novou vládou. Ťažbu lítia plánujú aj ďalšie európske štáty.

Ak by sa projekt neuskutočnil, Česko by prišlo o príjmy z daní rádovo v desiatkach miliárd korún ročne a vznikli by mu náklady na nezamestnaných, ktorí by inak vďaka ťažbe mohli získať prácu, uvádza štúdia.

„V našom konkrétnom prípade sa pri odhadovanom náraste 2750 až 8450 novovytvo­rených pracovných miest jedná o sumu okolo 569 miliónov až 1,749 miliardy korún (ročne),“ píše sa v dokumente.

Za najvýhodnejší autori štúdie považujú variant čo najrýchlejšieho začatia projektu s vytvorením uceleného reťazca na území ČR, od ťažby po finálny výrobok. Príjem štátu z daní a odvodov podnikov zapojených do takého reťazca, či už priamo alebo nepriamo, by v tom prípade predstavoval ročne až 33,5 miliardy korún (1,3 miliardy eur). Za 21 rokov, počas ktorých chce Geomet lítium ťažiť, má ísť o viac ako 700 miliárd korún (27,5 miliardy e­ur).

Práve v spracovaní lítia, a nie v ťažbe samotnej, môže byť kľúčová pridaná hodnota a teda aj výnos pre štát tiež podľa hlavného ekonóma spoločnosti Cyrrus Lukáša Kovandu. „O rôznych modeloch úpravy vzťahov medzi ťažobnou spoločnosťou a štátom možno hovoriť vždy. Nemyslím si však, že by práve v prípade potenciálnej ťažby lítia, respektíve lítiovej rudy na Cínovci, mal byť štát nejako stratový,“ povedal.

Podľa neho by štát mohol vo forme daní a poplatkov získal viac ako 60 percent celkového inkasa v reťazci ťažby a spracovania rudy. „Za 21 rokov by takto štát získal 740 miliárd korún, zatiaľ čo celkový čistý zisk samotného prevádzkovateľa ťažby by bol za rovnaké obdobie necelých 12 miliárd korún,“ dodal.

Možnosť ťažby lítia v Česku sa stala jedným z najväčších tém predvolebnej kampane. Kauzu vyvolal podpis memoranda o porozumení, ktoré s EHM na začiatku októbra podpísal minister priemyslu Jiří Havlíček (ČSSD). Predseda víťazného hnutia ÁNO Andrej Babiš memorandum niekoľkokrát označil za krádež spáchanú ČSSD. Sociálni demokrati označovali kauzu okolo ťažby lítia za vykonštruovanú a umelú a za útok vedený hnutím ANO a KSČM.

Poradca premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) Martin Kloz uviedol, že záujmom štátu by malo byť predovšetkým to, aby v Česku vznikol celý reťazec výroby, a to čo najrýchlejšie. Ťažbu lítia totiž plánujú aj ďalšie európske štáty, pripomenul. „Ak dôjde k oneskoreniu (českého) projektu, tak je otázka, či nadväzujúce výroby budú vznikať u nás, v Nemecku, v Srbsku alebo úplne niekde inde,“ uviedol.

Lítium je považované za kov budúcnosti, využíva sa okrem iného pri výrobe batérií. V Česku sú podľa odhadov asi tri percentá svetových zdrojov lítia – prevažná väčšina na Cínovci a malé množstvo v ložisku vo Slavkovskom lese. Austrálsky investor by mohol začať s ťažbou v Krušných horách v roku 2022. Za 21 rokov plánuje vyťažiť 37 miliónov ton rudy.

54 debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #lítium