Peniaze do krajiny prúdili z jediného zdroja – ropy. Ešte aj dnes má Venezuela preukázané ropné rezervy v objeme 300 miliárd barelov, čo je viac, ako má Saudská Arábia. Napriek tomu Venezuelčania majú problém kúpiť základné potravy a lieky, dodávky elektriny sú obmedzené, uliciam vládnu gangy a tak ľudia po zotmení ani nevychádzajú von.
Caracas patrí medzi najnebezpečnejšie mestá sveta. Čo sa to s Venezuelou stalo?
Na začiatku 80. rokov bola Venezuela stále najbohatšou krajinou Latinskej Ameriky. Peniaze z čierneho zlata sa používali na financovanie sociálnych programov, zdravotníctva, vzdelávania, dopravy a dotované boli aj potraviny. No to, čo Venezuele prinieslo veľké bohatstvo, nakoniec spôsobilo aj hlboký pád na dno. Dôvod je jednoduchý. Krajina sa dlhé roky spoliehala na príjmy z ropy a prakticky nič neinvestovala do iných oblastí ekonomiky. Ešte aj dnes podľa organizácie OPEC tvorí export ropy 95 percent všetkých príjmov venezuelskej ekonomiky. Takže zmeny ceny ropy prinášajú mohutné výkyvy príjmov a dnes barel ropy stojí sotva polovicu toho, čo pred pár rokmi.
Bývalý prezident Hugo Chávez bol medzi ľuďmi relatívne obľúbený, k čomu mu výrazne pomohli vtedajšie rekordné ceny čierneho zlata. Chávez v roku 2013 zomrel a jeho nástupcom sa stal Nicolás Maduro. Ten už také šťastie nemal. Ceny ropy sa čoskoro prepadli a krajina začala strmhlavú cestu nadol, k súčasnej ekonomickej, sociálnej aj politickej mizérii.
Caris Dubucová z Caracasu má 66 rokov. Stále pracuje, aj keď do dôchodku odišla už pred desiatimi rokmi. „Učím angličtinu 52 hodín týždenne,“ uviedla pre BBC, navyše sa stará aj o svoju matku. Deti odišli do Čile či Argentíny. Inflácia ju prakticky obrala o penziu a to najhoršie ešte môže prísť. Miera inflácie venezuelského bolívaru sa budúci rok môže vyšplhať na 2¤300 percent. To je už úroveň, keď peniaze strácajú hodnotu každý deň a stávajú sa bezcennými papierikmi. Kto nemá úspory alebo príjmy v dolároch, má proste smolu.
Život nezľahčuje ani fakt, že do Venezuely sa prakticky všetko musí dovážať. A pri takejto inflácii je tovar na pultoch pre státisíce ľudí nedostupný. Preto v krajine prekvitá čierny trh a kriminalita. V minulom roku bolo v krajine evidovaných 28¤500 vrážd. A to je zase dôvod, prečo je krajina takmer odrezaná od sveta. Do Caracasu nelieta už žiadna väčšia letecká spoločnosť. Ostala snáď už len panamská Copa Airlines, no ani tá nenecháva svoju posádku cez noc vo Venezuele.
Zahraničný spravodajca stanice ABC Eric Campbell Venezuelu tento rok navštívil a našiel krajinu terorizovanú gangmi, kde zúfalo malé prídely jedla nútia obyvateľov jesť odpadky a kde je taký zúfalý nedostatok základných životných potrieb, že ľudia namiesto toaletného papiera používajú bankovky, pretože je to lacnejšie. „Raz som pri vchode do hotela vzal do ruky iPhone a tlmočník začal kričať: Schovajte ho! Ak ľudia uvidia, že máte telefón, zabijú vás preň!'“
Prezident Maduro sa napriek tejto apokalypse snaží upevniť prezidentské právomoci a prakticky nastoliť diktatúru. Zároveň sa nezaujíma o bežných ľudí, ale veľká časť financií ide na splácanie štátnych dlhov, aby oddialil bankrot krajiny. Najbližšiu veľkú splátku veritelia očakávajú zajtra. Keďže vládne rezervy aj rezervy centrálnej banky sú prakticky vyplienené, Maduro sa snaží získať peniaze preddavkovými platbami za ropu od Číny. Tá, samozrejme, môže Venezuelu prakticky kedykoľvek „odstrihnúť.“