Je otázka, ak sa Česko nepripojí k jadru EÚ, nezaradí sa tým automaticky politicky k Východu? Samotný víťaz volieb Andrej Babiš hovorí, že nepatrí k priateľom Ruska. Protiruské sankcie, ktoré zaviedla EÚ za obsadenie Krymu, však označil za zbytočné. Či bude Česko smerovať viac alebo menej na Východ, bude závisieť aj od toho, s kým bude Babiš vládnuť. Či pôjde do koalície s prozápadnou pravicovou ODS, tradičnými proeurópskymi stranami ako ČSSD a KDU-ČSL, alebo s extrémistickou SPD, protisystémovými Pirátmi alebo komunistami.
To, ako sa Česko postaví k návrhu Nemecka a Francúzska vytvoriť silné jadro EÚ, ktorého základ má tvoriť 19 členov eurozóny, Babiš zatiaľ nepovedal. Na rozdiel od Česka na Slovensku včera traja najvyšší ústavní činitelia vyjadrili plnú podporu euru a EÚ. „Nebudem komentovať výsledky českých volieb. Budem komentovať vnútropolitickú situáciu na Slovensku. Stávame sa proeurópskym ostrovom v tomto regióne,“ povedal slovenský premiér Robert Fico.
Všetky krajiny V4 hovoria o tom, že musia v ďalšej integrácii postupovať jednotne. Iba Slovensko však deklaruje, že hlavnými spojencami sú Nemecko a Francúzsko. Premiér Fico hovorí, že Slovensko sa bude držať jadra EÚ „ako kliešť“. Babiš však za budúcich spojencov Česka popri štátoch V4 hneď po voľbách pre agentúru Reuters vymenoval najmä krajiny, ktoré sú tvrdo proti migrantom. „Potrebujeme Rakúsko a ďalšie krajiny, na Balkáne, alebo Slovinsko, Chorvátsko a možno ďalšie,“ uviedol Babiš. Voľby boli nedávno aj v Rakúsku a do vlády mieri krajná pravica, ktorá vsadila na protimigračnú kartu.
Proti navrhovaným európskym kvótam na automatické prideľovanie migrantov je aj Bratislava. Slovensko ako člen eurozóny však otázku nenastoľuje tak tvrdo, aby sme boli izolovaní z pripravovaných integračných plánov veľmocí.
Slovensko podobne ako Česko má obchodné väzby najmä na západe, a to predovšetkým v Nemecku. Kto sa nedostane do jadra EÚ, môže v budúcej dvojrýchlostnej únii spomaliť. Jadro únie bude zrejme spojené s väčšími väzbami, a to obchodnými, ale aj finančnými. Pre Slovensko je kľúčové naďalej poberať eurofondy, ktoré tvoria viac ako 70 percent investícií v krajine. Bez európskych fondov by sme neboli schopní naďalej postupne dobiehať západné štáty pri platoch a zároveň investovať do dokončenia diaľnic.
V Česku populistickí politici kritizovali, že platy v Nemecku sú stále štvornásobne vyššie. Podobný (ne)pomer platí aj v prípade porovnania Slovenska a Nemecka. Slovensko je stále označované za montážnu dielňu Európy a sporadicky sa to spomína aj v susednom Česku, kde ľudia pri strojoch či v skladoch na robotníckych pozíciách nevytvárajú dostatočne vysokú pridanú hodnotu a tak nemôžu mať ani vysoké platy. Na Slovensko však čoraz častejšie veľkí investori popri manuálnej práci nasadzujú aj stroje a presúvajú do krajiny aj vývojové a výskumné centrá.
Zostať mimo integračných zoskupení je bolestivé
Mzdy na Slovensku sa aj vďaka nemeckým investíciám dvíhajú a koncom tohto roka má priemerný plat v krajine prelomiť hranicu tisíc eur za mesiac. Otázka teda je, či existuje tretia cesta, ktorú si podľa prieskumov predstavuje čoraz väčšia skupina českých voličov, a to v podobe „nemeckých platov“, zachovania koruny a aj členstva v EÚ. Na ilustráciu, mimo európskych štruktúr zostalo v minulosti napríklad Srbsko a priemerný plat tam je v súčasnosti okolo 400 eur. Do roku 1991, ešte pred vojnou v bývalej Juhoslávii, patril región k vyspelým častiam Európy.
Súčasné snahy o vytvorenia jadra EÚ naznačujú, že krajiny, ktoré sa do jadra únie nedostanú, budú na vedľajšej koľaji a členstvo v širšej EÚ im nezaručí rovnaké výhody, aké majú teraz. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už predstavil svoj plán na reformu EÚ a vytvorenie silného jadra. Na predstavenie konkrétnych návrhov sa čaká, kým v Nemecku vytvorí po voľbách novú koalíciu Angela Merkelová. Očakáva sa snaha o spoločnú rozpočtovú, bankovú, daňovú, ale aj zahraničnú, obrannú, migračnú aj spravodajskú politiku krajín, ktoré budú mať o to záujem a splnia podmienky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Šefčovič: Proeurópska vláda v Česku? Bude to ťažké
Zahraničné médiá bezprostredne po voľbách v Česku prišli s tvrdením, že „drvivé víťazstvo hnutia ANO miliardára slovenského pôvodu Andreja Babiša, ktorý bol obvinený v súvislosti s dotáciami EÚ, vyvoláva neistotu nad ďalším smerovaním Česka a nad jeho budúcimi vzťahmi so Západom, predovšetkým potom s EÚ a NATO“. Výsledky volieb v Česku sú podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča do istej miery sklamaním. Podľa neho bude mimoriadne ťažké zostaviť proeurópsku vládu. „Bol by som veľmi rád, pokiaľ by sa potvrdili slová, ktoré zaznievali aj počas vyhlásenia pána Babiša a niektorých predstaviteľov ANO, že chcú mať vládu, ktorá bude proeurópska. Vieme však, že to bude mimoriadne ťažké. Volebný výsledok strán, ktoré sú otvorene protieurópske a euroskeptické, je veľmi silný,“ povedal včera Šefčovič.
Pre Nemecko zostáva podľa hovorcu spolkovej vlády Steffena Seiberta Česko stále dôležitým partnerom. „Spolková vláda vzala na vedomie jasnú zmenu správania sa českých voličov,“ povedal Seibert. „Česko zostáva dôležitým partnerom v EÚ a NATO,“ dodal Seibert. „Vzťahy medzi Nemeckom a Českom sú veľmi úzke, dôverné. Prienik nemeckých a českých záujmov je veľký, preto spolková vláda vychádza z toho, že spolupráca, tak bilaterálna, ako aj v rámci EÚ, bude konštruktívna,“ doplnil Seibert.
Babiš preberie naštartovanú ekonomiku
Analytici poukazujú na to, že nová česká vláda bude mať v prípade ekonomickej situácie v krajine dobrú štartovaciu pozíciu. „V roku 2000 bol podľa údajov Svetovej banky hrubý národný príjem Českej republiky na úrovni 25 percent z nemeckej úrovne. V roku 2014 bol indikátor na 38 percentách a v minulom roku bol na 42 percentách. Z týchto dát skutočne vyplýva, že rast v Česku je slabý. Musíme sa však na to pozrieť tak, že Nemecko je ekonomicky veľmi silné. Keď urobíme rovnaké porovnanie so Španielskom, tak zistíme, že hrubý národný príjem Česka bol v roku 2000 na úrovni 40 percent hrubého národného produktu Španielska a minulý rok to už bolo na úrovni 67 percent. Smelo môžeme vyhlásiť, že do roku 2030 sa Česko môže dostať na ekonomickú úroveň Španielska,“ skomentoval ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
„V roku 2016 bolo Česko v rámci porovnania životnej úrovne na 88 percentách priemeru EÚ, čo bolo najviac zo širokého regiónu. Pred troma rokmi predbehlo Slovinsko, predchádzajúceho premianta strednej a východnej Európy. Z pôvodných členov EÚ predbehlo Portugalsko (77 % priemeru EÚ), Grécko (67 % priemeru EÚ). V tomto roku rast českej ekonomiky opäť zrýchlil, môže presiahnuť hranicu 4 percent hrubého domáceho produktu,“ povedal český analytik J&T Banky Petr Sklenář.
Krajina má však podľa Tomčiaka štrukturálne problémy. „V krajine pôsobí veľký podiel firiem s nízkou pridanou hodnotou, taktiež tu stále pokrivkáva podpora malého a stredného podnikania. Určite je možné veľké rezervy nájsť i vo fungovaní verejného sektora,“ doplnil Tomčiak.
Ratingová agentúra je nateraz optimistická
Ratingová agentúra Moody's bezprostredne po výsledkoch parlamentných volieb v Českej republike uviedla, že je to priaznivý signál pre rozpočtovú disciplínu a podnikateľské prostredie. Vychádza z predpokladu, že hnutie ANO Andreja Babiša povedie budúcu vládnu koalíciu. Proces tvorby koalície však podľa nej bude zložitý a zdĺhavý. Moody's od koalície vedenej stranou ANO očakáva, že prinesie posilnenie rozpočtovej disciplíny prostredníctvom zníženia počtu ministerstiev, bude bojovať s daňovými únikmi a efektívnejšie využije nástroje v oblasti informačných technológií.
Zlepšený výber daní by mal podľa Moody's prispieť k poklesu pomeru štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu a kompenzovať rozpočtové dôsledky plánovaného zníženia dane z pridanej hodnoty pri vybraných položkách a možných tlakov na zvyšovanie sociálnych výdavkov. Moody's tiež predpokladá, že nová vládna koalícia bude presadzovať politiku ústretovú k podnikateľskému sektoru, a to v podobe znižovania byrokracie, posilňovania transparentnosti verejných nákupov či zvýšených výdavkov na dopravnú infraštruktúru.
Podľa doterajších analýz ekonómov sa podobný scenár môže naplniť v prípade, že Babiš pôjde do vlády s ODS. Ak by vytvoril koalíciu s SPD alebo KSČM, negatívne by sa to odzrkadlilo aj v hodnotení zahraničných inštitúcií.
Moody's tiež očakáva, že napriek nezhodám pri prerozdeľovaní utečencov si Česká republika zachová pragmatický postoj k politike Európskej únie. Poukazuje na úzke vzťahy medzi EÚ a Českom, na silnú integráciu ČR do európskeho výrobného reťazca, najmä v automobilovom sektore, aj na prílev peňazí z fondov EÚ.