Česko napreduje, nemá však euro

Obávajú sa napríklad zdražovania či neistej budúcnosti spoločnej európskej meny. Zároveň však vidia snahu Nemecka a Francúzska vytvoriť jadro krajín EÚ. Slovensko do jadra namierené má, o Česku sa to po voľbách povedať nedá. Neistota okolo eura je pre Česko politická nevýhoda, ktorá môže časom vyústiť aj do ekonomických problémov.

Ekonomika Česka sa pred parlamentnými voľbami stala prirodzenou súčasťou predvolebných diskusií. Podľa čísel však tamojšie hospodárstvo napreduje, dokonca medziročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) za druhý štvrťrok tohto roka na úrovni 4,7 percenta bol jedným z najrýchlejších v Európe.

Nezamestnanosť je na úrovni 3,8 percenta, podľa európskej metodiky by to dokonca mohlo byť až pod troma percentami. Ľudí bez práce je menej než 300-tisíc, čo prekonáva predkrízové úrovne. České politické strany sa však pred voľbami predháňali v sľuboch, ako udržať rast a aké reformy budú zavádzať. Práve tie totiž podľa ekonómov Českej republike v ostatných rokoch veľmi chýbajú.

„Česká ekonomika naplno nevyužíva svoj potenciál a odďaľuje potrebné reformy. Posledné reformy, v pravom zmysle slova, robila Klausova vláda v 90. rokoch. Od tej doby bolo len niekoľko pokusov parametricky meniť verejnú správu, verejné financie či daňový systém, ale žiadna radikálna zmena sa neuskutočnila,“ tvrdí český analytik J&T Banky Petr Sklenář.

Ako ďalej upozornil, v prípade hodnotenia konkurencieschop­nosti krajiny v rebríčkoch Doing business od Svetovej banky alebo od Svetového ekonomického fóra štát vždy vychádza ako slabý článok, a to v zmysle byrokracie štátu a fungovania štátnej správy.

"Problémom nie sú vysoké či nízke dane, ale to, že štát nezmyselne zaťažuje daňových poplatníkov zložitým systémom. Pravidlá sa navyše permanentne menia a vzniká veľká právna neistota. Od všetkých subjektov požaduje štát obrovské množstvo informácií. Napríklad založiť firmu je strašne zdĺhavý proces.

Podobne v prípade infraštruktúry je väčší problém než nedobudovaná diaľničná sieť práve kvalita súčasnej diaľničnej siete. Inými slovami, veľký priestor pre naozajstné reformy tu je," doplnil Sklenář.

V platoch Čechov dobiehame

Kým nominálny priemerný plat na Slovensku bol podľa OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) vlani 1 161 dolárov mesačne, reálny príjem po zohľadnení nižších cien u nás v porovnaní s inými vyspelými krajinami OECD bol 1 956 dolárov mesačne.

Daný príjem zohľadňuje paritu kúpnej sily, teda koľko tovarov a služieb si Slováci môžu kúpiť v porovnaní s tým, aký pomer platov a cien je v iných krajinách. V Česku bol nominálny plat na úrovni 1 132 dolárov, ale reálny podľa kúpnej sily Čechov v Česku až 1 977 dolárov.

Medzinárodný menový fond očakáva, že Slovensko vo výkone ekonomiky na hlavu dobehne Česko v roku 2020. V platoch Slovensko susedné Česko postupne bude takisto dobiehať.

„Samozrejme, Česi aj Slováci majú stále štrukturálne problémy. V oboch krajinách pôsobí veľký podiel firiem s nízkou pridanou hodnotou, taktiež tu stále pokrivkáva podpora malého a stredného podnikania. Určite je možné veľké rezervy nájsť i vo fungovaní verejného sektora,“ poznamenal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Česko sa podľa jeho slov až príliš zameralo na podporu aktivít s nízkou pridanou hodnotou, pritom malo potenciál na to, aby do krajiny pritiahlo výskumné a vývojové strediská významných nadnárodných firiem.

„Teraz už v Česku sledujeme takmer plnú zamestnanosť, ale mnoho ľudí je "zasekaných“ vo výrobných a logistických halách. Tam bude ich príspevok k tvorbe HDP relatívne nižší," skomentoval Tomčiak.

České politické strany v predvolebných diskusiách hovorili o nutnosti priblížiť príjmy ľudí k nemeckým platom. Niektoré strany sľubovali pridať štátnym zamestnancom, iné presadzujú zníženie daní či odvodov. Už teraz je však isté, že k rastu platov od budúceho roka prispeje zvýšenie minimálnej mzdy na 12 200 korún (474 eur), čo je nárast zhruba o 11 percent. O tom rozhodla ešte dosluhujúca česká vláda.

Slovensku v raste platov a v ekonomickom rozvoji pomohlo aj prijatie eura. V Česku sa zvádza veľká debata o tom, či prijmú, alebo neprijmú euro v najbližších rokoch. Nateraz v tejto diskusii česká politická scéna veľmi nepokročila. V súčasnom nastavení však podľa Tomčiaka nie je pravdepodobné, že Česi budú v najbližších rokoch používať spoločnú európsku menu.

„Priamo základom ekonomického doháňania západnej Európy bol v prípade českej ekonomiky posilňujúci kurz koruny a nečakám, že sa to bude meniť. Podpora eura je zatiaľ malá a euro nie je aktuálna udalosť,“ tvrdí aj Sklenář. Pre český Zväz priemyslu a dopravy, ktorý združuje 11-tisíc spoločností, je čo najrýchlejšie prijatie eura jednou z priorít. Firmy v Česku sú podľa zväzu na euro pripravené, záleží len na politikoch.

V prebytku, ale na úkor investícií

Vlani skončil rozpočet Českej republiky v prebytku 61,8 miliardy českých korún, po prvýkrát po 21 rokoch. Inými slovami, česká vláda neminie všetky príjmy, ktoré dostane do rozpočtu, ale niečo jej navyše zostane a zníži sa tým dlhodobý dlh. Pôvodne však tamojšia vláda rátala s deficitom 70 miliárd českých korún.

Ekonómovia však tvrdia, že za prebytkom stojí výrazný prepad štátnych investícií. „Lepšie hospodárenie rozpočtu súvisí tiež s poklesom investičných výdavkov vlády na projekty spolufinancované z európskych fondov. Tie vlani predstavovali 54,3 miliardy korún, čo bolo v porovnaní s rokom 2015 o 118 miliárd korún menej,“ skonštatoval Tomčiak.

Česko však zlepšilo výber daní, okrem daňových reforiem sa zlepšil samotný výber. Česko zaviedlo elektronickú evidenciu tržieb a na kontrolu obchodníkov zaviedlo podľa vzoru Slovenska aj bločkovú lotériu.