Novela našla podporu naprieč celým politickým spektrom, keď ju podporilo 123 poslancov. Svedčí to minimálne o zmene politickej klímy v horných poschodiach slovenskej politiky, ktorá si uvedomuje, že aktívni poľnohospodári starnú a odvetvie potrebuje omladenie.
Malí aj veľkí farmári nemajú dosť vlastnej pôdy, hospodária na prenajatej. Prenajíma sa bezmála 90 percent všetkej obrábanej pôdy na Slovensku. Kľúčovým hráčom pri prenajímaní pôdy je Slovenský pozemkový fond a zákon mu teraz umožňuje ľahšie vydávať pôdu malým a mladým hospodárom.
Stop automatickému predlžovaniu nájmu
Jednou z kľúčových zmien je maximálny čas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely. Pri prevádzkovaní podniku v prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú sa znižuje z 25 rokov na 15 rokov.
Dôvodom tejto zmeny má byť ochrana vlastníka a jeho práva na hospodárenie na vlastnom pozemku. Po novom sa zo zákona vypúšťa automatická obnova nájomného vzťahu.
Podľa rezortu pôdohospodárstva totiž v praxi prenajímateľ a nájomca často ani nevedeli, ako dlho trvá ich nájomná zmluva, problémy mali aj pri prevzatí či vrátení pozemku a stávalo sa aj to, že pozemok sa prenajímal ďalej bez toho, aby jedna zo strán o tom vedela.
Ďalším dôvodom, pre ktoré sa inštitút automatickej obnovy nájmu pozemkov vypúšťa, sú podľa rezortu pôdohospodárstva značné komplikácie, ktoré vznikali v súvislosti s poskytovaním priamych platieb na plochu, keď si nárok na túto podporu uplatňuje tak doterajší nájomca titulom automatickej obnovy nájomného vzťahu, ako aj subjekt, s ktorým prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu.
Novela rozšírila okruh subjektov, ktoré môžu prejaviť záujem o nájom pôdy v správe SPF, o poľnohospodárov, ktorí aspoň na polovici obhospodarovanej výmery vykonávajú špeciálnu rastlinnú výrobu, a o poľnohospodárov, ktorí vyrábajú finálny produkt.
Zároveň sa zvyšuje percentuálny podiel, o ktorý je možné znížiť výmeru doterajšiemu nájomcovi tak, aby sa zvýšila výmera dostupných pozemkov, ktoré možno prenajať. SPF tak od mája budúceho roku, keď novelizovaný zákon vstúpi do platnosti, bude môcť týmto spôsobom poľnohospodárovi prenajať pozemky do maximálnej celkovej výmery 150 hektárov bez pôdy, ktorú už má k dispozícii.
Počas rozpravy poslanci, napríklad Martin Fecko z OĽaNO, ale aj ďalší, hovorili o vzniku veľkopodnikov. Poukazovali tým na zoskupenia ovládané domácimi či zahraničnými investormi, ktorí skúpili skrachované družstvá. Veľké podniky sú kapitalistickou realitou slovenskej poľnohospodárskej scény, podobu ktorej sa teraz usiluje najvyšší zákonodarný orgán vykorigovať aktuálnou novelou.
Prednostné právo ako nástroj stability
"Agrorezort upozorňuje, že veľké poľnohospodárske firmy a združenia majú prostredníctvom automatickej obnovy nájomných vzťahov takmer monopolné postavenie v užívaní pôdy, čo bráni k dosiahnutiu cieľa v programovom vyhlásení vlády. Dostatočným nástrojom stability podnikateľského prostredia pre tieto podniky bude právo prednostného nájmu, ktoré sa novelou zdokonaľuje,“ reagoval hovorca rezortu Michal Feik na schválenú novelu.
Veľkí poľnohospodári nebudú podľa rezortu vyšachovaní z hry. "Zákon uplatní model prednostného práva doterajšieho nájomcu, ktorý mu dáva podstatne vyššiu právnu istotu v tom, že ak si plnil svoje zmluvné záväzky, bude môcť prenajatú pôdu naďalej užívať,“ uviedol Michal Feik a dodal, že ministerstvom navrhované zrušenie automatickej obnovy nájmu "je ústavne konformné, pretože rešpektuje prioritu prejavenia vôle pri nakladaní so svojím majetkom.“
Samosprávne organizácie s novelou nesúhlasia. "Úpravy v zákone môžu do poľnohospodárstva a produkcie potravín priniesť chaos a ohroziť stabilitu podnikateľského prostredia na trhu s pôdou,“ povedal predseda SPPK Milan Semančík.
V praxi je podľa neho nereálne zabezpečiť, aby bolo možné odkúpiť pozemky od spoluvlastníkov. Poľnohospodár tak musí uzavrieť stovky (pri menších podnikateľoch) až tisíce (pri väčších podnikateľoch) nájomných zmlúv a udržiavať ich v platnosti. Navrhovaná zmena tak podľa Semančíka vytvára neprimeranú administratívnu záťaž.
Predstavy mladých
Novelu, naopak, víta Združenie mladých farmárov. Jeho predseda Milan Jurky povedal, že zákon je síce len malým krokom pre spravodlivejší prístup k pôde, ale pre malých a mladých je to po rokoch prvý veľký krok.
Po tejto novele by mali podľa Jurkyho nasledovať ďalšie, ktoré by zreálnili prístup k pôde. Jednou z predstáv mladých farmárov je, aby sa podiely k vlastníctvu pozemkov zlúčili a súčet týchto výmer vymeral vcelku v rámci daného katastrálneho územia. V súčasnosti totiž malí farmári nemôžu využívať ani zdedenú pôdu, pretože keď z danej parcely majú menšinový podiel, legislatíva pri obhospodarovaní pôdy uprednostňuje väčších podielnikov.
Na Slovensku vládne obrovská roztrieštenosť pozemkov. Je ich dovedna 5,5 milióna s priemernou výmerou 0,45 hektára a s priemerným počtom vlastníkov 12 až 15. Žiadna vláda doteraz nenašla spôsob, ako rozlúsknuť tento oriešok. Pozemkové úpravy idú len slimačím tempom, keď z 3 500 katastrálnych území sa realizovali len v 430. To vysvetľuje, prečo je spor o pôdu zdĺhavý a tak ľahko ho nevyrieši ani najbližšia budúcnosť.