Náklady na odpady stúpli. Vzniká nový účet

Aplikačná novela zákona o odpadoch môže viesť k zvyšovaniu cien potravín a zníženiu konkurencieschopnosti slovenských potravinárov.

13.10.2017 07:00
odpadky Foto:
Za obaly potravín by podľa novely zákona o odpadoch mali zodpovedať výrobcovia. Premietnuť sa to môže do cien potravín, varujú potravinári.
debata (4)

V liste premiérovi o tom píšu slovenskí potravinári, ktorí žiadajú vrátiť novelu na dopracovanie predkladateľovi – ministerstvu životného prostredia.

Obaly potravín tvoria až 80 percent spomedzi všetkých obalov, ktoré si ľudia kupujú spolu s výrobkami do svojich domácností. Potravinárska samospráva namieta, že aktuálna, v poradí už 4. novela „odpadového zákona“, ktorú by mal schváliť parlament na októbrovej schôdzi, uvalila celé bremeno financovania triedeného zberu v obciach na plecia výrobcov. Nazdávajú sa, že zo strany ministerstva nebola skutočná snaha „nájsť spravodlivý, transparentný a efektívny systém nakladania s odpadom na Slovensku“.

Na kritiku potravinárov reagoval envirorezort konštatovaním, že „nastavovanie odpadovej politiky na Slovensku je na začiatku. Z toho dôvodu je veľmi ťažko hodnotiť zákon po roku jeho platnosti. Nejde o slovenský vynález, ale o systém, ktorý v Európe bežne a bezproblémovo funguje“.

Podľa potravinárov mohol zákon o odpadoch vytvoriť nespravodlivý systém, ktorý zvýhodňuje podnikateľov v odpadovom hospodárstve oproti podnikateľom, ktorí svoje produkty zabalené do obalov predávajú spotrebiteľom. „Tento systém náhle a dramaticky zvýšil výrobné náklady, a to nielen mliekarov, ale všetkých slovenských potravinárov,“ povedal Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.

V súčasnosti platný zákon zaviedol princíp „rozšírenej zodpovednosti výrobcov“. Ten nastavil pravidlá tak, že systém triedeného zberu odpadu v obciach financujú podniky, ktoré uvádzajú svoj tovar na trh v obaloch. Keďže väčšinu odpadov domácností tvoria potravinárske obaly, gro nákladov je na pleciach potravinárskych spoločností.

Ako sa nakladá s poplatkami

Od chvíle, čo zákon platí, sa potravinárom zvýšili poplatky za likvidáciu obalov 5– až 10-násobne. Napríklad mliekareň, ktorá prv platila 10-tisíc eur, má teraz náklady až 70-tisíc eur. Za posledných 12 mesiacov výrobcovia potravín vložili do systému 50 miliónov eur. „Vôbec však nevieme, ako s tými zdrojmi bolo naložené,“ povedal Stanislav Voskár.

Podľa potravinárov sa tak stalo aj preto, lebo pripomienky stavovskej komory, ktoré mali viesť k sprehľadneniu systému, ministerstvo životného prostredia zamietlo.

Na Slovensku pôsobí 10¤400 subjektov, ktoré sú zaregistrované ako producenti odpadov. Zoči-voči nim pôsobí 11 organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré stanovujú, koľko budú výrobcovia baleného tovaru za jednotlivé typy obalov platiť. „Fakticky majú monopol, veď dve z nich, a to Envi-pack a Natur pack, ovládajú 80 percent trhu s likvidáciou odpadu,“ povedal Voskár.

Potravinári poukazujú na paradox, keď napriek tomu, že do triedenia a zberu odpadu bolo naliatych nových 50 miliónov eur, sa pomer obalov uvedených na trh a vytriedených obalových odpadov fakticky nezmenil. Zo zákona pribudla aj povinnosť triediť napríklad obaly tetrapakového typu. „Napriek tejto povinnosti na Slovensku nie je nikto, kto by vedel tento typ zužitkovať. Voskár odhadol, že sa môže vyzbierať okolo 8-tisíc ton takýchto obalov. "Ale kam idú a čo sa s nimi deje?“ pýtajú sa potravinári.

Rezort životného prostredia sa kritike bráni

Posledná správa Európskej únie o vykonávaní environmentálnych predpisov Slovensku odporúčala, aby progresívne zvýšilo daň zo skládkovania a využilo tieto výnosy na zlepšenie systému recyklácie. Štát by mal tiež stimulovať obce, aby zaviedli občanom platby podľa toho, koľko odpadu vytriedia na recykláciu a koľko vyhodia do zmesového odpadu.

V liste adresovanom premiérovi sa potravinári sťažujú na to, že novela nemotivuje občanov a obce, aby odpad viac triedili a tak znižovali množstvá odpadov, ktoré skončia na skládkach. Upozorňujú tiež na to, že aktuálne podnikateľské prostredie umožňuje monopolizáciu trhu s odpadmi z obalov a Slovensko môže dostať pokutu od Európskej komisie. Michal Lukáč z odboru komunikácie envirorezortu hovorí, že na ministerstve najviac času venovali riešeniu a diskusiám zo strany potravinárov (SPPK). „Výrobcovia sami vyjadrili počas prípravy nového zákona o odpadoch (č.79/2015 Z.z.) ochotu znášať náklady v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov za svoje výrobky, ktoré uvádzajú na trh SR. Nová výška poplatkov do OZV sa zvýšila o náklady, ktoré výrobcom reálne museli stúpnuť so zmenou systému nakladania s komunálnymi odpadmi v obciach. Oproti iným krajinám západnej Európy sú poplatky nižšie. Napriek kritikám zo strany výrobcov, množstvo vytriedeného komunálneho odpadu (papier, sklo, plasty) stále rastie.“

Podľa Lukáča pri novele odpadového zákona, ktorú majú na stole poslanci parlamentu, nebolo možné vyhovieť všetkým požiadavkám. Niektoré pripomienky potravinárov označil rezort za protichodné. „Avšak v miestach, kde to bolo možné, sme im, samozrejme, vyhoveli. Príkladom sú Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), v ktorých posilňujeme dozor nad hospodárením a prevádzkou zo strany výrobcov aj štátu,“ uviedol Michal Lukáč.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #odpad #zvyšovanie cien