Pre ďalšie zvyšovanie atraktivity dopravy pomocou vlakov budú tak potrebné rádovo niekoľkonásobné investície do infraštruktúry a aj samotných vlakov.
Európska rada pre výskum železníc ERRAC v rámci prognózovania vývoja do roku 2020 priniesla informáciu, že Slovák sa ročne odvezie vlakom priemerne šesťkrát. Priemer krajín Európskej únie pritom dosahuje 17 jázd ročne. V rámci Európy sú lídrom Švajčiari, kde každý obyvateľ za 12 mesiacov absolvuje 47 jázd vlakom. Na čele Európskej únie sú Luxemburčania s priemerom 36 jázd ročne. Priemerný počet jázd rada vypočítala na základe dát, ktoré zbierala v rokoch 2014 až 2015.
Podľa zverejneného počtu prepravených cestujúcich vychádza priemerný počet jázd na jedného Slováka vyšší ako v prípade dostupných údajov z ERRAC, ktoré denníku Pravda poskytol IVD. Pred zavedením bezplatného cestovania v roku 2013 sa na jedného Slováka vzťahovalo približne 8,5 jazdy. Po zavedení bezplatného cestovného, keď došlo k výraznému nárastu počtu cestujúcich, sa priemerný počet jázd dostal na číslo 12,8 jazdy.
Cestujúcich pribudlo o polovicu
Vo všeobecnosti platí, že čím vyšší počet jázd automobilov, tým je krajina ekonomicky a dopravne rozvinutejšia. Kvalitné vlaky spolu s rozvinutou železničnou sieťou však poskytujú obyvateľom v porovnaní najmä s individuálnou automobilovou dopravou výhodnejšiu formu cestovania.
Na Slovensku prispelo k zvýšeniu využívania vlakov zavedenie bezplatného cestovného pre študentov a dôchodcov. "Zavedenie bezplatného cestovného malo určite vplyv na zvýšenie počtu cestujúcich vo vlakoch,“ povedal Marek Modranský, predseda Inštitútu verejnej dopravy (IVO). Podľa jeho slov počty cestujúcich vo vlakoch zaznamenali po zavedení opatrenia prudký nárast smerom nahor, pričom z autobusov ubudla len polovica z cestujúcich, ktorí pribudli vo vlakoch.
"ZSSK prepravila v roku 2013 dohromady takmer 44,3 milióna cestujúcich, pričom v roku 2016 celkový počet prepravených osôb vzrástol na 65,6 milióna,“ informuje hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Tomáš Kováč. Bezplatné cestovanie pre vybrané skupiny obyvateľov bolo zavedené v novembri 2014. Časť cestujúcich predstavujú občania iných štátov ako Slovenska. Bezplatné cestovné si navyše môžu uplatniť aj dôchodcovia a študenti z iných členských štátov Európskej únie. Začiatkom roka 2016 bolo v systéme pre bezplatnú dopravu registrovaných len 2,5 percenta zahraničných cestujúcich.
K počtu prepravených cestujúcich štátnym dopravcom ZSSK sa pridáva počet prepravených osôb na Slovensku súkromným RegioJetom. V roku 2013 sa žltými vlakmi súkromného dopravcu odviezlo 1,776 milióna cestujúcich. O dva roky neskôr využilo súkromné vlaky približne 3,3 milióna cestujúcich.
Vlaky zadarmo pre milión ľudí
V slovenských vlakoch sa však neprepravujú len Slováci, ale aj občania iných štátov. Priemer Európskej únie na úrovni ročne 17 jázd vlakom na jedného obyvateľa však Slovensko stále nedosahuje. Bezplatné cestovanie už nedvíha počty cestujúcich. Podľa slov Tomáša Kováča je v súčasnosti zastabilizovaný počet cestujúcich, ktorí sa vozia bezplatne.
"ZSSK k 31. augustu 2017 eviduje vyše jeden milión zákazníkov (1¤093¤774) zaregistrovaných na bezplatnú prepravu, ktorí počas obdobia od januára až do augusta tohto roka zrealizovali 17,3 milióna ciest,“ dodáva Kováč.
Podľa Marka Modranského je ďalšie zvyšovanie počtu cestujúcich vo vlakoch podmienené rozvojom infraštruktúry najmä na miestach s najhustejším osídlením. Spolu s rozvojom koľajových tratí je dôležité budovanie možností kombinovaných foriem dopravy.
K naplneniu vlakov môžu dopomôcť aj záchytné parkoviská v blízkosti železničných staníc, kde cestujúci budú môcť nechať svoje osobné automobily, presadnúť na vlak a väčšiu časť cesty do práce alebo do školy absolvovať práve po koľajniciach. Rozvoj si takisto vyžaduje lepšiu koordináciu železničnej a napríklad autobusovej dopravy.
Po zavedení bezplatného cestovného najväčší úbytok zákazníkov zaznamenali práve diaľkové autobusy. Štátny dopravca navyše v decembri 2016 obnovil prevádzku InterCity (IC) vlakov, ktoré pre vysokú stratu začiatkom toho istého roka zrušil.
Obnovenie komerčných vlakov ZSSK, ktorých prevádzka nie je dotovaná zo štátneho rozpočtu, malo za následok ukončenie prevádzky súkromných vlakov spoločnosti RegioJet na trati medzi Bratislavou a Košicami. V súčasnosti premávajú IC vlaky štyrikrát denne, pričom cestovný lístok medzi dvoma najväčšími mestami na Slovensku stojí v najmenej vyťažených vlakoch 15,90 eura, následne jeho cena stúpa až na 21,50 eura.
Najvyťaženejší vlak: Humenné – Praha
Dôkazom toho, že Slováci využívajú vlaky najmä na dlhšie trate, je okrem obľúbenosti IC vlakov aj stúpajúca vyťaženosť nočných spojov s lôžkovými a ležadlovými vozňami. ZSSK informuje, že za prvých osem mesiacov záujem o cestovanie týmto typom vlakov v medzinárodnej doprave medziročne stúpol o 10,5 percenta. Najviac vyťažený je vlak na trase z Humenného cez Košice do Prahy.
"Záujem cestujúcej verejnosti plánujeme podporiť aj razantným zvýšením úrovne nočného cestovania, kde chceme predovšetkým poskytovať kvalitné ubytovacie služby hotelového typu,“ povedal Patrik Horný, podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku ekonomiky a informačného manažmentu ZSSK. Štátny dopravca v súčasnosti prevádzkuje 45 lôžkových vozňov, ktorých priemerný vek je 32 rokov. Do vlakov sú často radené vozne bez klimatizácie, so zastaraným interiérom.
Záujem Slovákov stúpa aj o využívanie autovlakov. Medzi januárom a augustom ZSSK zaznamenala až 30,6-percentný nárast počtu prepravených automobilov na trase medzi Humenným a Bratislavou. Najväčšia vyťaženosť vozňov na prepravu automobilov je na trati Košice – Praha. Štátny dopravca má aktuálne k dispozícii dva autovozne z roku 1969 a tri vyrobené v 80. rokoch. Napriek tomu bolo vo vnútroštátnej doprave za dané obdobie prevezených len 1 099 automobilov. Na medzinárodných tratiach ide o 12 244 vozidiel.