Nadnárodné firmy, ktoré dodávajú aj na slovenské pulty obchodov sladkosti, koreniny, džúsy či mrazené potraviny, delia európsky trh na dve triedy. Slovensko je už roky v tej druhej, menej kvalitnej skupine, ktorej sa dostávajú aj horšie výrobky.
Slovenská vláda už dlhodobo bojuje proti týmto praktikám. Aktuálne sa spája nielen so zvyšnými krajinami v rámci V4 (Poľsko, Maďarsko, Česká republika), ale aj s Chorvátskom, so Slovinskom, s Rumunskom, Bulharskom a Litvou. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná tvrdí, že krajiny spoločne vyvíjajú tlak na to, aby Európska komisia vydala čím skôr novú metodológiu, podľa ktorej sa budú potraviny v rámci európskeho trhu jednotne testovať. Cieľom je zjednotiť ich receptúry.
Aktuálne výsledky testov ukazujú, že menej mäsa, menej prírodných zložiek a viac umelých aditív v rovnakých produktoch sú takmer vo všetkých prípadoch v neprospech nových členských krajín. Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu rezortu pôdohospodárstva, vysvetlil, že napríklad spotrebitelia v starých členských krajinách, ako je Nemecko alebo Francúzsko, dostanú v mäsových výrobkoch čistú morčacinu a Slovákom tam výrobcovia zapracujú spracovanú sóju alebo separát. Mnohé známe značky podľa neho pri výrobe pomarančových nápojov pridávajú v prípade starých členských štátov do nápoja 12 percent ovocnej zložky, v prípade ostatných krajín je to len 5 percent.
Tuniakové paté jedia Nemci so 47 percentami tuniakového mäsa, Slováci len s 33 percentami. Cena je pritom v mnohých prípadoch identická, pri tuniakovom paté dokonca v starých členských krajinách je cena nižšia. Napríklad mozzarellová pizza známeho výrobcu potravín Dr. Oetker obsahuje podľa ministerských testov na Slovensku len 5 koliesok syra a paradajkový koncentrát. V Rakúsku si podobne zabalenú pizzu kúpite so 7 kolieskami syra a koktailovými paradajkami. Na Slovensku je tento výrobok dochutený arómou a v Rakúsku cesnakom a kajenským korením. Slovensko už realizovalo dve testovania potravín a vždy sa potvrdilo, že jeme náhrady.
Čaká sa na jednotnú metodológiu
<A> Lapšanský pripomenul, že mnohé nadnárodné spoločnosti si nastavili v prípade krajín, kde patrí aj Slovensko, inú obchodnú politiku pri vstupe na trh, ako tú, ktorú uplatňujú v starších členských krajinách, kde pôsobia dlhšie. „Ide o nadnárodné spoločnosti zvučných mien,“ poznamenal Lapšanský. Matečná tvrdí, že s výrobcami komunikovali, no tí argumentujú zle nastavenou metodológiou. „Nechceme, aby sa spochybňovali výsledky testovania potravín. Očakávame preto zavedenie jednotnej metodológie zo strany komisie,“ povedala Matečná.
Sú už však prípady, keď výrobcovia receptúry zjednocujú. Napríklad v Litve z testovaní vyšlo, že až 70 percent testovaných potravín má inú kvalitu, v polovici prípadov boli rozdiely mimoriadne veľké. Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, povedal, že výsledkom nového nastavenia by mal byť tzv. štandardný výrobok, ktorý by odstránil dvojakú kvalitu potravín. „Na rade je Európska komisia. Komisia chce pomôcť štátom, ktoré v tejto oblasti podnikajú kroky, a to miliónom eur, teda vie pokryť 50 a viac percent nákladov na analýzy výrobkov,“ doplnil Bíreš.
Matečná pripomenula, že ani zo súčasných potravín dodávaných na náš trh nehrozí zdravotné riziko, všetky prechádzajú prísnou kontrolou, ale v porovnaní so starými členskými krajinami sú omnoho menej kvalitné, s menej kvalitnými prísadami. Vláda podľa nej pokračuje v boji proti dvojakým potravinám tak, že zvolala do Bratislavy na budúci týždeň summit pod názvom Za rovnakú kvalitu produktov. Na stretnutí budú premiéri V4, predstavitelia Európskej komisie a parlamentu či zástupcovia viacerých spotrebiteľských združení.
Konečné slovo majú spotrebitelia
V nedávnom prieskume takmer 60 percent spotrebiteľov označilo slovenské potraviny za kvalitnejšie ako zahraničné. Dôvodom sú čerstvosť a prísnejšia kontrola. Preto podľa analytika Stanislava Pánisa z J&T Banky dvojakú kvalitu potravín určuje v konečnom dôsledku spotrebiteľ.
Podľa jeho slov sú to práve spotrebitelia, ktorí určujú, ktoré potraviny a iné výrobky sa budú na náš trh dovážať. „Máme to vo vlastných rukách. Nerobí nám radosť, keď sa k nám dovážajú podľa obalu zdanlivo rovnaké produkty s inými parametrami ako na Západe. Zároveň však platí, že ak by po nich neexistoval dopyt, nedovážali by sa sem. Rozhodujú o tom v prvom rade trhové sily. Ak prestaneme takéto výrobky kupovať, výrobcovia sa budú musieť zamyslieť a urobiť zmeny v kvalite či cene. Nie sú potrebné žiadne umelé obmedzenia či zákazy predaja. Trhové sily najefektívnejšie všetko vyriešia,“ skonštatoval Pánis. Zástupcovia Európskej komisie však hovoria, že ak majú rovnaké obaly rôznu kvalitu, ide o nekalé praktiky.
Slovenskí spotrebitelia vnímajú pôvod slovenských potravín najcitlivejšie pri mäse (59 percent) a pri mliečnych výrobkoch (50 percent). „Potravinové škandály ako napríklad prípad s pokazeným brazílskym mäsom nútia spotrebiteľov, aby boli opatrní. U slovenských výrobkov je garancia bezpečnosti vysoká,“ vysvetlila Matečná.
Dlhodobým cieľom rezortu pôdohospodárstva je zvýšiť podiel slovenských potravín na pultoch reťazcov. „Dôvody sú úplne racionálne, podporujeme tým našu ekonomiku, zamestnanosť v regiónoch a najmä vieme ponúknuť spotrebiteľom vysokú kvalitu a čerstvosť,“ tvrdí Matečná. Rezort pôdohospodárstva na podporu predaja slovenských potravín realizuje viacero projektov.
Najviditeľnejším marketingovým nástrojom je Značka kvality SK. Tohtoročnou novinkou budú regionálne pulty, vďaka ktorým môžu lokálni producenti potravín dodávať svoje potraviny do obchodov vo vzdialenosti 50 kilometrov.
Správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.